Cukor a jeho vplyv na rozvoj rakoviny (Špeciálny report)
Spracovaný cukor je významným zdrojom energie. Môže však vyvolávať nebezpečné zmeny v tele.
Cukry „vyživujú“ rakovinové bunky
U pacientov s rakovinou „môže prijímaný cukor skutočne vyživovať rakovinové bunky“, hovorí pre The Epoch Times Mingyang Song, docent klinickej epidemiológie a výživy na Lekárskej fakulte T. H. Chana na Harvardovej univerzite.
V štúdii uverejnenej v časopise PLoS One, ktorá viac ako 7 rokov sledovala 1 011 pacientov s rakovinou hrubého čreva, sa zistilo, že u tých, ktorí konzumovali dve a viac dávok sladených nápojov denne, sa riziko recidívy ochorenia alebo úmrtia na rakovinu hrubého čreva zvýšilo o 67 %.
Španielska štúdia uverejnená v časopise Clinical Nutrition v roku 2021, do ktorej sa zapojilo viac ako 7 000 účastníkov, zase zistila, že na každých 5 gramov cukru skonzumovaného denne v tekutej forme sa výskyt rakoviny zvýšil o 8 %. U ľudí s najvyšším príjmom sladených nápojov bol zaznamenaný nárast o 46 %. Plechovka sladeného perlivého nápoja zvyčajne obsahuje 30 až 45 gramov cukru.
Spotreba cukru môže významne ovplyvniť výskyt rakoviny. Lewis Cantley, známy biológ a profesor bunkovej biológie na Lekárskej fakulte na Harvarde, použil v e-maile pre The Epoch Times ako príklad Taiwan. Napísal, že pred druhou svetovou vojnou bol na Taiwane relatívne nízky výskyt rakoviny vrátane rakoviny hrubého čreva, sliznice maternice a prsníka. V tom čase totiž neboli nápoje sladené cukrom také dostupné. Neskôr, v 60. a 70. rokoch 20. storočia, so zaradením západných potravín do stravy, najmä sladených nápojov, tu začal počet prípadov rakoviny neustále stúpať. V súčasnosti dosahuje úroveň porovnateľnú so Spojenými štátmi.
Rakovinové bunky potrebujú na prežitie značné množstvo glukózy. V 30. rokoch 20. storočia nemecký biochemik Otto Warburg zistil, že rakovinové aj normálne bunky potrebujú cukor, ale ich metabolické procesy sa líšia: normálne bunky premieňajú glukózu na energiu predovšetkým aeróbnym dýchaním, zatiaľ čo rakovinové bunky získavajú energiu prostredníctvom glykolýzy namiesto využitia kyslíka.
Rakovinové bunky produkujú veľmi malé množstvo neefektívnej energie, čo vyplýva z ich jedinečného spôsobu metabolizovania cukru, a preto tak masívne cukor spotrebúvajú – rýchlosťou 200-krát väčšou ako normálne bunky. Tento apetít môže mať ďalekosiahle následky.
„Rakovinové bunky sa v istom zmysle zmocňujú metabolických procesov v tele,“ vysvetľuje Lorenzo Cohen, profesor integratívnej medicíny na MD Anderson Cancer Center a autor knihy Anticancer Living (Život proti rakovine), pre The Epoch Times.
Prevládajúce teórie: cukor – obezita – rakovina
„Vzťah medzi cukrom a rakovinou je komplikovaný,“ hovorí Jeremy Kortmansky, docent lekárskej onkológie na Yale School of Medicine a klinický riaditeľ oddelenia gastrointestinálnej lekárskej onkológie v Yale Cancer Center.
Prevláda teória, že cukor nespôsobuje rakovinu priamo, ale prispieva k nej nepriamo, prostredníctvom obezity.
Vysoký príjem energie alebo príliš veľa kalórií v kombinácii s nízkym výdajom energie sú hlavnými rizikovými faktormi mnohých druhov rakoviny, podotýka pre The Epoch Times Ellen Kampmanová, nutričná epidemiologička a vedúca oddelenia výživy a chorôb na Wageningenskej univerzite v Holandsku. Vysoký príjem cukrov v strave zvyšuje energetický príjem.
„Udržať si zdravú hmotnosť je najdôležitejšia vec, ktorú môžete urobiť na prevenciu rakoviny,“ hovorí Kampmanová.
Prospektívna štúdia na viac ako 35 000 účastníkoch ukázala, že ľudia, ktorí konzumovali nealkoholické nápoje sladené cukrom častejšie ako raz denne, mali o 18 % vyššie riziko vzniku rakoviny súvisiacej s obezitou ako tí, ktorí takéto nápoje konzumovali zriedkavo.
Komplexný prehľad existujúceho výskumu, uverejnený v roku 2023 v odbornom časopise Cancers, ukázal, že približne 48 percent prípadov rakoviny sa pripisuje obezite. Obezita súvisí s 13 typmi rakoviny vrátane rakoviny prsníka, hrubého čreva a konečníka, sliznice maternice, pečene, žalúdka a štítnej žľazy.
Strava s vysokým obsahom cukru môže viesť k hromadeniu telesného tuku, najmä viscerálneho. Vedci si uvedomujú, že tuk zohráva oveľa väčšiu úlohu ako len zásobáreň energie. Funguje ako vysoko aktívny endokrinný orgán schopný vylučovať rôzne látky vrátane hormónov. Nadbytok tuku môže viesť k nerovnováhe týchto látok, čo prispieva k vzniku rakoviny.
Podľa odborníkov a rôznych štúdií však existuje mnoho ďalších spôsobov, ako môže cukor prispievať k vzniku rakoviny.
Náročný problém
Dokázať priamu súvislosť medzi konzumáciou cukru a rakovinou je náročné z etických dôvodov, ako aj pre praktické komplikácie pri vykonávaní takýchto experimentov. „Určite by som nechcel, aby sa moje deti zúčastnili na takejto štúdii,“ hovorí profesor Cantley, ktorého práca mala veľký vplyv na oblasť biológie rakovinových buniek.
V každom prípade prospektívne kohortové štúdie (typ observačnej štúdie, ktorej cieľom je sledovať skupinu ľudí počas určitého obdobia bez zásahu do ich stravovacích návykov) môžu poskytnúť cenné poznatky o vzťahu medzi príjmom cukru a rizikom vzniku rakoviny.
Jedna takáto štúdia, publikovaná v roku 2020 v časopise The American Journal of Clinical Nutrition, sledovala viac ako 100 000 dospelých Francúzov počas niekoľkých rokov. Tí, ktorí konzumovali najviac cukru, mali o 17 % vyššie riziko rakoviny v porovnaní s tými, ktorí mali najnižší príjem cukru. Toto zvýšené riziko bolo obzvlášť výrazné v prípade rakoviny prsníka, pri ktorej došlo k 51-percentnému nárastu.
Táto súvislosť zostala významná aj po zohľadnení faktorov, ako je prírastok hmotnosti a index telesnej hmotnosti. Štúdia naznačila, že cukor môže zvyšovať riziko rakoviny aj inými mechanizmami ako len nárastom hmotnosti.
Spracovaný cukor je silným zdrojom energie. Okrem nárastu hmotnosti spôsobuje v tele množstvo zmien, ktoré zvyšujú riziko vzniku rakoviny.
Zmeny metabolizmu
„Ďalší mechanizmus, ktorý zvyšuje riziko vzniku rakoviny, predstavuje zasahovanie cukru do metabolických procesov,“ vysvetľuje docent Song. Vysoký príjem cukru môže zmeniť metabolický profil a vyvolať zápal a inzulínovú rezistenciu, ktoré sú rizikovými faktormi vzniku rakoviny.
Ide o hlavný mechanizmus, ktorý spôsobuje rakovinu nezávisle od obezity, hovorí vedec. Hoci obézni ľudia sú náchylnejší na vznik zápalu a inzulínovej rezistencie, tieto ťažkosti sa môžu vyskytnúť aj u štíhlych jedincov.
Sacharóza, fruktóza a rafinované sacharidy spôsobujú výrazné zvýšenie hladiny cukru v krvi. Na udržanie rovnováhy cukru musí telo primerane zvýšiť inzulín a „nadmerné množstvo inzulínu je zápalové“, zdôrazňuje profesor Cohen.
Thomas Seyfried, profesor biológie na Boston College, pre The Epoch Times uviedol, že vysoká hladina cukru v krvi je spojená so systémovým zápalom, ktorý môže viesť k poškodeniu mitochondrií a nakoniec k rakovine.
Spúšťa mutáciu DNA
Zápal a inzulínová rezistencia môžu tiež priamo podporovať mutácie v bunkových génoch, čo vedie k zmenám v správaní buniek. Docent Song vysvetľuje, že v takýchto prípadoch dochádza k narušeniu normálneho životného cyklu bunky. Bunky nepodľahnú normálnej, prirodzenej bunkovej smrti, ale namiesto toho rastú a množia sa bez obmedzenia, čo podporuje vývoj nádoru.
Mnohé experimenty tieto mechanizmy potvrdili. Napríklad mutácie v génoch súvisiacich s inzulínovou signalizáciou môžu prispievať ku vzniku nádorov v rôznych tkanivách a zvyšovať riziko niektorých druhov rakoviny vrátane rakoviny prsníka, endometria (sliznice maternice) a štítnej žľazy.
V štúdii uverejnenej v časopise Cell Metabolism sa zistilo, že pravdepodobnosť mutácií génov vedúcich k rakovine pankreasu sa v prostredí s vysokou hladinou glukózy zvyšuje päťnásobne v porovnaní s normálnym prostredím.
Ovplyvňuje črevnú mikroflóru
„Až v posledných rokoch si ľudia začali uvedomovať význam črevnej mikroflóry [v súvislosti s rizikom rakoviny],“ upozorňuje docent Song. Cukor môže narušiť štruktúru a funkciu črevnej mikroflóry a nahradiť prospešné baktérie škodlivými, čo v konečnom dôsledku vedie k vzniku nádorov v črevách a dokonca aj inde.
Vedec vysvetľuje niekoľko mechanizmov, ktorými črevný mikrobióm ovplyvňuje vznik nádoru. Tie boli tiež predmetom nedávneho výskumu. Cukor môže zvýšiť prítomnosť niektorých škodlivých baktérií produkujúcich na svojom povrchu karcinogénne proteíny, čo vedie ku génovým mutáciám a priamo podporuje vznik nádorov. Niektoré škodlivé črevné baktérie môžu tiež ovplyvniť metabolizmus a spôsobiť nekontrolovaný rast buniek.
Okrem toho môžu niektoré črevné baktérie poškodiť imunitný systém a ohroziť jeho kontrolnú funkciu. Môžu tiež produkovať špecifické metabolity, ktoré po vstupe z čreva do krvného obehu spôsobujú zápal a nesprávnu imunitnú reguláciu na vzdialených miestach, čo v konečnom dôsledku prispieva k vzniku nádorov v týchto oblastiach.
Oslabuje imunitu
Za normálnych okolností je imunitný systém zodpovedný za odbúravanie problematických buniek a udržiavanie organizmu v rovnováhe. Dlhodobý nadmerný príjem cukru môže túto rovnováhu narušiť a spôsobiť, že imunitný systém nebude schopný odolávať zmutovaným bunkám alebo iným procesom, ktoré podporujú vznik rakoviny.
Odborníci sa vo všeobecnosti domnievajú, že cukor ovplyvňuje procesy súvisiace s rakovinou, ako je zápal, metabolizovanie glukózy, metabolizovanie lipidov a imunitná regulácia. „Myslím si, že obezita je len vedľajším produktom [týchto procesov],“ poznamenáva profesor Cohen.
Podľa doktora Kortmanského je potrebný rozsiahlejší výskum na to, aby vedci lepšie pochopili rôzne spôsoby, akými môže konzumácia cukru zapríčiňovať rakovinu.
Fruktóza: Najnebezpečnejší cukor
Medzi teóriami, ktoré skúmajú potenciálnu súvislosť medzi cukrom a rakovinou, vedci zdôrazňujú najmä účinky fruktózy na organizmus.
Keď hovoríme o „cukre“ vo všeobecnosti, často máme na mysli sacharózu, hovorí pre The Epoch Times Dr. Jason Fung, nefrológ, ktorý sa dlhodobo venuje cukrovke 2. typu a prerušovanému pôstu.
Molekula sacharózy sa skladá z jednej molekuly glukózy a jednej molekuly fruktózy. Každá bunka v tele môže absorbovať glukózu a využívať ju ako zdroj energie. Molekuly fruktózy však nevyužíva žiadna bunka v tele. Namiesto toho putujú priamo do pečene, kde sa niektoré z nich v podstate premieňajú na tuk, čo vedie k zvýšenej inzulínovej rezistencii.
Vedci z MD Anderson Cancer Center uskutočnili pokus na zvieratách, pri ktorom injekčne podávali bunky rakoviny prsníka myšiam kŕmených rôznou stravou. U myší na strave založenej na škrobe bola 30-percentná miera vzniku nádorov, zatiaľ čo u myší na strave založenej na sacharóze bola miera vzniku rakoviny viac ako 50-percentná. Tieto myši mali väčšie nádorové hmoty a častejšie sa u nich vyskytovali metastázy v pľúcach.
Vedci tiež zistili, že spomedzi niekoľkých diét na báze sacharózy, glukózy, fruktózy a kombinácie glukózy a fruktózy vykazovali myši na diéte na báze fruktózy najzávažnejšie stavy s najväčšími nádorovými masami rakoviny prsníka a najagresívnejším rastom nádorov. Častejšie sa vyskytovali aj metastázy rakoviny.
„Fruktóza a glukóza sa v tele spracovávajú veľmi odlišne,“ objasňuje profesor Cohen, ktorý sa na štúdii podieľal. Tento experiment ukázal, že fruktóza priamo podporuje rast rakoviny prsníka.
Ďalšia štúdia ukázala, že kukuričný sirup s vysokým obsahom fruktózy, ďalší bežne používaný pridaný cukor v spracovaných potravinách a nápojoch, priamo podporuje rast a progresiu nádorov kolorektálneho karcinómu.
Kukuričný sirup s vysokým obsahom fruktózy, ktorý pozostáva zo 45 % glukózy a 55 % fruktózy, sa často používa v nealkoholických nápojoch a iných sladených potravinách. Glukózovo-fruktózový sirup je prakticky rovnaké sladidlo, len s mierne odlišným pomerom týchto dvoch monosacharidov.
Profesor Cantley, ktorý viedol štúdiu, sa vyjadril, že v posledných rokoch došlo k „dramatickému nárastu“ kolorektálneho karcinómu u mladšej populácie, čo súvisí s konzumáciou kukuričného sirupu s vysokým obsahom fruktózy, ktorá sa za posledné polstoročie prudko zvýšila.
V už spomínanej štúdii zo Španielska sa zistilo, že konzumácia tekutých cukrov bola spojená s nárastom rizika rakoviny vo väčšej miere ako konzumácia pevných cukrov, a to najmä tekutej fruktózy a fruktózy v ovocných šťavách. Vysoký príjem tekutej fruktózy bol spojený s najvyšším nárastom úmrtnosti na rakovinu.
Fruktóza v spracovaných potravinách a nápojoch sa líši od fruktózy v naozajstnom ovocí. Keď zjete jablko, skonzumujete malé množstvo fruktózy s vlákninou, čo spomaľuje trávenie.
Ale vypiť fľašku jablkového džúsu s objemom 237 ml je ako skonzumovať cukor z troch až štyroch jabĺk naraz, povedal Cohen.
„Odporúčam, aby sa rizikoví ľudia zamerali na stravu s nízkym obsahom pridaného cukru a potom na životný štýl s vysokou fyzickou aktivitou,“ povedal doktor Kortmansky pre The Epoch Times. „To je najlepší spôsob, ako regulovať hladinu cukru, ktorý je v našom organizme.“
Pôvodný článok
