Ako členské krajiny NATO finančne prispievali a prispievajú do aliancie (Analýza)
Počas prebiehajúcej vojny na Ukrajine členovia NATO míňajú na obranu ďalšie miliardy.
Novozvolený prezident USA Donald Trump v minulosti často kritizoval ostatné krajiny NATO za to, že si neplnia svoje finančné záväzky voči vojenskej aliancii. Keď sa však v januári vráti do Bieleho domu, mohol by sa tentokrát stretnúť s oveľa menšou nevôľou.
Chuť európskych krajín dávať viac financií na obranu sa zväčšila v dôsledku vojny na Ukrajine a neustálych vyhrážok ruského prezidenta Vladimira Putina.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová 28. novembra skonštatovala, že blok NATO potrebuje „masívne“ zvýšiť výdavky na obranu – urobila tak ako posledná z najvýznamnejších európskych politikov.
Koľko presne prispieva každá krajina? Aká bola veľkosť príspevkov v minulosti? Koľko členovia vynakladajú na vojnu na Ukrajine? A o koľko viac by ešte boli ochotní prispieť?
Aké sú súčasné ciele NATO?
V roku 2014 si NATO stanovilo cieľ, že všetci členovia by mali do roku 2024 prispevať do aliancie dvomi percentami svojho HDP.
V júli 2023 na samite v litovskom Vilniuse podpísali členovia NATO komuniké, v ktorom sa opätovne potvrdilo minimum 2 %, ale s dodatkom: „Zaväzujeme sa investovať minimálne 20 % z našich rozpočtov na obranu do hlavného vybavenia vrátane súvisiaceho výskumu a vývoja.“
Oficiálne údaje NATO na rok 2023 zverejnené v marci 2024 ukázali, že len 10 z 31 spojencov USA v NATO splnilo cieľ prispieť dvomi percentami svojho HDP. Podľa predbežných odhadov NATO na rok 2024, ktoré boli zverejnené v júni, sa však momentálne počet zvýšil na 23 z 31.
Kto teda plní cieľ a kto zaostáva?
Poľsko – krajina NATO najbližšie k Ukrajine – vynakladá na obranu 4,1 % svojho HDP (oproti 1,8 % v roku 2014).
To je viac ako Spojené štáty. Tie tento rok vynakladajú na obranu odhadom 2,7 % svojho HDP. NATO uvádza, že výdavky USA na obranu predstavujú približne dve tretiny celkových výdavkov aliancie.
Grécko – tradične prispieva nad rámec kvôli možnému konfliktu so susedným Tureckom – vynakladá 3 % svojho HDP. Pobaltské krajiny z pochopiteľných dôvodov vyčleňujú podobnú sumu.
Rumunsko, ktoré susedí s Ukrajinou, prispieva 2,25 % svojho HDP, čo je nárast z 1,6 % za posledných 12 mesiacov. Minulý týždeň vyhral prvé kolo rumunských prezidentských volieb nezávislý kandidát Calin Georgescu, kritizujúci NATO a Európsku úniu.
Veľká Británia prekračuje dvojpercentnú hranicu, avšak po tom, čo sa Keir Starmer stal v júli premiérom, odmietol povedať, kedy jeho labouristická vláda dosiahne svoj vlastný cieľ 2,5 %.
Francúzsko sa dostalo tesne nad cieľovú hodnotu – prispieva 2,06 percentami.
Nemecko, ktorého politická a vojenská sila by mohla byť zásadná, tento rok prekonalo cieľovú hranicu a teraz vynakladá 2,12 %.
Turecko, ktoré je momentálne na úrovni 2,09 percenta, tiež dosiahlo cieľ v priebehu posledných 12 mesiacov. Turecká armáda je aktívna nielen na severnej časti Cypru, ktorú od roku 1974 okupuje, ale angažuje sa aj v konflikte v Sýrii, ktorý opäť buble. V posledných dňoch sa teroristická skupina Haját Tahrír aš-Šám zmocnila mesta Aleppo na severe Sýrie.
Medzi krajín s najnižšími výdavkami v NATO patrí Kanada, ktorá vynakladá 1,37 % HDP. Premiér Justin Trudeau 25. novembra uviedol, že Kanada je na „jasnej ceste“ k dosiahnutiu cieľa výdavkov na obranu vo výške 2 % svojho HDP do roku 2032. To je o osem rokov neskôr, než očakáva termín stanovený NATOm.
Na konci zoznamu je Španielsko, ktoré na obranu vynakladá 1,28 % svojho HDP. Slovensko prispieva presne stanovenými 2 percentami svojho HDP.
Ako sa menili výdavky?
NATO vzniklo v roku 1948, tri roky po tom, ako Spojené štáty, Veľká Británia a Sovietsky zväz porazili nacistické Nemecko a Japonské cisárstvo. Spojené štáty sa pôvodne do druhej svetovej vojny, ktorú vyvolal nemecký expanzionizmus a agresia, nezapájali. Boli však do nej vtiahnuté po útoku Japonska na Pearl Harbor.
Po vojne britské impérium udelilo nezávislosť Indii a Pakistanu a bolo v hroznom finančnom stave, rovnako aj Francúzsko. Nemecko bolo úplne v troskách a od priemyselného zázraku, ktorý z neho urobil najbohatšiu európsku krajinu, ho delili ešte roky.
V roku 1955 Sovietsky zväz vytvoril Varšavskú zmluvu – alianciu komunistických krajín v strednej a východnej Európe – ktorá vznikla ako reakcia na vytvorenie NATO.
Výdavky na obranu v NATO zostali počas studenej vojny relatívne vysoké, avšak podľa štatistík v akademickej práci poľsko-litovského historika Jaroslawa Wołkonowského postupne klesali v závislosti od záväzkov jednotlivých krajín.
Kanada – ktorá sa zapojila do kórejskej vojny – vynaložila v roku 1953 7,37 % HDP, avšak v roku 1970 to bolo 2,15 %.
Francúzsko v roku 1962 – na konci koloniálnej vojny v Alžírsku – vynaložilo 5,89 % HDP a v roku 1980 kleslo na 3,77 %.
Veľká Británia vynaložila 7,66 % v roku 1956 – v roku suezskej krízy – a ešte v roku 1981, keď sa zapojila do konfliktu v Severnom Írsku, vynaložila 4,46 %.
Keď sa v roku 1991 rozpadol Sovietsky zväz, globálne výdavky krajín NATO na obranu klesli a v roku 1996 dosiahli svoje úplné minimum – 1 144 miliárd dolárov. To je o tretinu menej ako 1 730 miliárd dolárov vynaložených v roku 1988.
Nemecko bolo zjednotené a tisíce amerických vojakov sa z Európy vrátilo domov.
V roku 2000 sa však k moci dostal prezident Vladimir Putin a Rusko, posilnené ziskami z vývozu ropy, plynu a nerastných surovín, sa opäť stalo hospodárskou veľmocou. Pritom sa čoraz viac snažilo expandovať politicky a vojensky.
Odvtedy graf v tlačovej správe NATO rozpráva príbeh veľmi podrobne.
Výdavky na obranu medzi členmi NATO v roku 2012 klesli o 2,7 %, ale do roku 2017 vzrástli o 5,9 %. Potom opäť klesli, avšak počas roka 2023 vzrástli o 9,3 % a v roku 2024 sa odhaduje, že vzrastú o 17,9 %.
Graf takmer dokonale odzrkadľuje prípady ruskej agresie – v roku 2014 Rusko anektovalo Krym a zásobovalo separatistov v Donbase, následne vo februári 2022 začalo plnohodnotnú inváziu na Ukrajinu.
Ako je to s Ukrajinou?
Ukrajina nie je členom NATO – ak by ním bola, aliancia by ju bola povinná brániť, potom čo ju Rusko vo februári 2022 napadlo. NATO však považuje Ukrajinu za dôležitý nárazník medzi Ruskom a strednou Európou. Obáva sa, že ak ustúpi, Moskva získa odvahu a ďalší apetít.
V úvode svojej poslednej výročnej správy vtedajší generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg (Nórsko) povedal: „Podpora Ukrajiny nie je charita, je to v našom vlastnom bezpečnostnom záujme.“
Sedem krajín, všetky členské štáty NATO – Poľsko, Švédsko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Nórsko a Lotyšsko – sa 27. novembra stretlo vo švédskom kaštieli Harpsund a vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom uviedli: „Odvaha a odolnosť Ukrajiny bude podporovaná silnou a vytrvalou pomocou z našich krajín, ktorej neoddeliteľnou súčasťou je vojenská pomoc.“ A následne dodali: „Vyzývame ostatných, aby urobili to isté.“
Súčasný generálny tajomník NATO Mark Rutte (Holandsko) 26. novembra v Aténach povedal: „Naša podpora Ukrajine ju udržala v boji, ale musíme ísť ďalej, aby sme zmenili trajektóriu konfliktu.“
Členovia Európskej únie, ktorí sú zároveň aj členmi NATO (členmi NATO nie sú Rakúsko, Cyprus, Malta a Írsko) darovali ukrajinskej armáde 45,5 miliardy eur.
Čo očakávať v budúcnosti?
V júni 2025 sa v Haagu uskutoční samit NATO a nový generálny tajomník Rutte sa možno pokúsi stanoviť nový, vyšší cieľ pre výdavky na obranu, keďže cieľ 2 % bol stanovený pred desiatimi rokmi a väčšina členov NATO ho už prekročila. Rutte v utorok (3. 12.) na tlačovej konferencii v Bruseli povedal: „Musíme urobiť viac. Nebude stačiť zostať pri 2 percentách, pretože z dlhodobého hľadiska to bude znamenať, že naša odstrašujúca sila nebude dostatočná.“
Taktiež by mohol požiadať krajiny NATO, aby prispievali viac na vojnové úsilie Ukrajiny.
Teda ak vojna bude stále pokračovať. Počas volebnej kampane novozvolený americký prezident Trump sľuboval, že ju rýchlo ukončí.
Oana Lungescuová, bývalá hovorkyňa NATO, povedala 21. novembra na brífingu think-tanku Royal United Services Institute v Londýne: „Samozrejme, sme na tom lepšie ako kedysi, ale stačia 2 %? Myslí si tu niekto prítomní, že 2 % sú dosť?“
Dodala: „Myslím si, že bude veľký tlak, aby sme dosiahli 3 % a skutočne, nemali by sme potrebovať Donalda Trumpa, aby nám povedal, že potrebujeme 3 %, pretože úprimne povedané, ak dôjde k nejakej zmene alebo oslabeniu záväzkov USA voči Európe… budeme potrebovať 4 a 5 % HDP na obranu.“
Lungescuová poukázala na prieskum verejnej mienky v Nemecku zverejnený začiatkom tohto mesiaca. Ten podľa nej ukázal, že „50 % opýtaných odpovedalo, že prispievať 3 až 3,5 % [HDP] je skôr správne, čo je pre Nemecko obrovská, obrovská zmena myslenia“.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
