Svet » EÚ Ak nechceme zvýšiť federalizáciu EÚ, musíme si vybrať medzi dekarbonizáciou a hospodárskym rastom, tvrdí analytik
Analytik českej Národnej rozpočtovej rady Daniel Bárta vo svojom komentári prichádza s „nedosiahnuteľným trojuholníkom Európy“, z ktorého si budeme musieť vybrať nanajvýš dva ciele z troch, pretože všetky naraz sa nedajú dosiahnuť.
„Ak nechceme väčšiu mieru federalizácie EÚ a chceme ponechať čo najviac rozhodnutí národným štátom, potom si musíme vybrať len jeden z dvoch cieľov.“ „Buď pokračujúci tlak na dekarbonizáciu a ambíciu byť svetovým lídrom v „dekarbonizácii“ hospodárstva, alebo hospodársky rast,“ píše Daniel Bárta.
Kým Čína a USA napredujú „svižným tempom dopredu, Európa nerastie a stagnuje“, tvrdí Bárta. Nedávno zverejnená Draghiho správa podľa neho diagnostikuje „príliš veľa regulácie, príliš málo inovácií, slabý high-tech sektor, vysoké ceny energií a umierajúci priemysel“, čo správa ilustruje sériou údajov, tabuliek a grafov.
Bárta sa zamýšľa nad tým, aké sú reálne možnosti Európy, a vo svojom komentári dochádza k záveru, že ak sa Európa vrhne do presadzovania jedného cieľa, bude sa musieť vzdať iných hodnôt, inak ich nebude možné realizovať.
Nedosiahnuteľný trojuholník Európy
„Domnievam sa, že Európa sa v súčasnosti pokúša dosiahnuť tri navzájom sa vylučujúce vrcholy, ktoré som nazval European Impossible Trinity,“ píše Bárta. „Môžeme dosiahnuť dva, ale tretí budeme musieť obetovať. A skôr či neskôr si budeme musieť položiť otázku, ktorý z nich to bude.“
Ak si európske vlády a ich obyvatelia nebudú želať ďalšie odovzdávanie právomocí inštitúciám EÚ a budú chcieť ponechať čo najviac rozhodnutí národným štátom, potom si budú musieť vybrať „len jeden z dvoch spodných bodov (trojuholníka).“ „Buď pokračujúci tlak na dekarbonizáciu a ambíciu byť svetovým lídrom v dekarbonizácii ekonomiky, alebo hospodársky rast,“ myslí si Bárta.
Podľa Bártu sa ciele stanovené v tzv. zelenej dohode nedajú dosiahnuť bez väčšej miery európskej federalizácie, ak sa zároveň „nepochová európsky hospodársky rast“.
„Za predpokladu, že chceme zachovať hospodársky rast a zároveň nechceme preniesť ďalšie právomoci na nadnárodnej úrovni na Brusel, musíme obetovať cieľ dekarbonizácie,“ píše Bárta.
Podľa Bártu môžu napríklad Spojené štáty dosiahnuť dekarbonizáciu, pretože svoj federálny rozpočet (približne 20 % HDP) využívajú „veľmi šikovne“, pokiaľ ide o daňové úľavy a odpisy. Európska únia však spoločný rozpočet nemá (predstavuje približne 1 % HDP), a preto podľa Bártu „nemá z čoho odpisovať dane“ a jediné, čo jej zostáva, „je regulácia“.
Výsledok je podľa analytika tragický: „Kým Amerika ekologizáciou posilňuje svoju ekonomiku, Európa ju zabíja.“
„Ak chceme dekarbonizáciu a chceme rásť, neostáva nám nič iné, len väčší tlak na federalizáciu Európy,“ myslí si Bárta a dodáva, že Draghiho správa sa uberá iným smerom, a to k „voľbe hospodárskeho rastu a zachovaniu autonómie európskych štátov bez tlaku na federalizáciu“, čo je podľa neho všeobecne preferovaná cesta medzi občanmi EÚ. „V tejto chvíli si však musíme priznať, že nemôžeme byť lídrom v dekarbonizácii.“
Podľa Bártu je potrebné prijať fakt, že EÚ nie sú USA, že „nie sme jeden štát“ a že „porovnávanie s USA nemá v súčasnej podobe EÚ zmysel“.
V nadväznosti na to Bárta uzatvára svoju tézu názorom, že z analytického hľadiska by sa Európa mala v každom prípade rozhodnúť pre „hospodársky rast“, čo bude znamenať, že si vyberie buď „ekologizáciu spoločného európskeho hospodárstva, alebo zachovanie Európy autonómnych národných štátov“. Dodáva, že on sám netvrdí, že možnosť „väčšej federalizácie“ je lepšia ako „upustenie od zelenej dohody“, len analyzuje reálne možnosti na základe reálnych údajov.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
