Adventný čas: cesta k pokojným Vianociam stará viac ako tisíc rokov
Od 1. decembra sa začína advent, čas plný očakávania a prípravy na Vianoce. Pripomeňme si, čo toto obdobie znamená a aké tradície ho sprevádzajú. Advent nie je len o zhone a nakupovaní, ale predovšetkým o upokojení, radosti a zdieľaní. Jeho štyri týždne predstavujú cestu k Vianociam, ktorá nám môže priniesť oveľa viac ako dokonale pripravený sviatočný stôl – môže nám pomôcť objaviť pravú podstatu sviatočnej pohody.
Advent, odvodený od latinského slova „adventus“, čo znamená „príchod“, je v kresťanskom kalendári obdobím duchovnej prípravy na Vianoce. Prvé zmienky o advente pochádzajú zo 4. storočia z južnej Galie a Španielska, kde mal charakter pôstneho obdobia podobného príprave na Veľkú noc. V týchto oblastiach bol zameraný na duchovné utíšenie a prípravu na krst.
V Ríme bol advent liturgicky upravený v 6. storočí a začal pripomínať blížiacu sa oslavu Kristovho narodenia, ale bez asketického zamerania. Na štyri týždne sa adventné obdobie ustálilo až za pápeža Gregora Veľkého.
Jedným z hlavných symbolov adventu je adventný veniec. Jeho tradícia siaha až do 19. storočia, keď nemecký farár Johann Hinrich Wichern v roku 1839 v Hamburgu vytvoril prvý veniec. Veniec mal 24 sviečok, ktoré pomáhali deťom odpočítavať dni do Vianoc, a štyri väčšie sviečky označovali adventné nedele.
Prvá adventná nedeľa: Železná nádej
Symbolizuje nádej. V kostoloch sa počas bohoslužieb čítajú texty z Písma, ktoré vyjadrujú nádej na príchod Spasiteľa. V domácnostiach sa zapaľuje prvá zo štyroch sviečok na adventnom venci, často fialová, farba pokánia a očakávania. Podľa tradície sa sviečky zapaľujú proti smeru hodinových ručičiek.
Druhá adventná nedeľa: Bronzový mier
Znamená príchod mieru. Na venci sa zapaľuje druhá sviečka, opäť fialová, a v kostoloch sa často čítajú texty o proroctve narodenia Krista. V slovenskom prostredí sa čoraz väčšej popularite tešia roráty, čo sú ranné adventné omše, ktoré sú obľúbené najmä medzi deťmi, pretože po omši dostanú sladkosti alebo iné drobné darčeky. Je to dobrá príležitosť začať piecť prvé sladkosti a vyskúšať tradičné recepty, ktoré potešia rodinu a priateľov.
Tretia adventná nedeľa: Strieborné priateľstvo
Táto nedeľa, známa aj ako Ružová nedeľa, je nedeľou radosti. Na adventnom venci sa zapaľuje ružová sviečka, čo znamená, že Vianoce sú blízko. K tradícii patrí aj stavanie betlehemov na pamiatku narodenia Ježiša. Je to skvelý čas na stretnutie s priateľmi a spoločné posedenie pri horúcom čaji alebo varenom víne. Strieborná nedeľa je tiež dňom, keď sa dolaďujú posledné detaily vianočných príprav.
Štvrtá adventná nedeľa: Zlatá láska
Symbol lásky. Zapáli sa posledná fialová sviečka a prípravy na Vianoce vrcholia. V slovenských rodinách je zvykom zdobiť vianočný stromček, piecť vianočné pečivo a pripravovať ďalšie vianočné špeciality. Je to posledná prípravná fáza pred vianočnými sviatkami, ktoré sa začínajú na Štedrý deň 24. decembra, a uistenie, že Vianoce budú skutočne sviatočným obdobím pokoja a radosti.
Adventné kalendáre
Adventné kalendáre, ako ich poznáme dnes, majú svoje korene v 19. storočí. Prvé zmienky o adventnom čakaní na Vianoce pochádzajú z nemeckých luteránskych komunít, kde rodičia počas adventu dávali svojim deťom každý deň malý darček alebo obrázok. V roku 1908 vznikol v Mníchove prvý tlačený adventný kalendár, ktorý obsahoval 24 malých dvierok, za ktorými boli ukryté náboženské obrázky alebo verše.
Tento koncept sa rýchlo rozšíril a v priebehu 20. storočia sa adventné kalendáre stali populárnymi v celej Európe. Po druhej svetovej vojne sa kalendáre začali plniť nielen obrázkami, ale aj drobnými sladkosťami alebo hračkami, čo zvýšilo ich popularitu. V 50. rokoch 20. storočia sa adventné kalendáre začali objavovať v anglicky hovoriacich krajinách, kde sa stali neoddeliteľnou súčasťou vianočnej tradície. Dnes je možné nájsť adventné kalendáre s rôznymi motívmi, od klasických náboženských motívov až po moderné verzie so značkovými kozmetickými doplnkami alebo miniatúrnymi fľaštičkami alkoholu.
Zaujímavým medzníkom v histórii adventných kalendárov je rok 2007, keď sa objavil prvý interaktívny online adventný kalendár, ktorý otvoril cestu digitálnym verziám týchto tradičných symbolov vianočného očakávania. Dnešné adventné kalendáre nie sú len fyzickými predmetmi, ale môžu byť aj virtuálne a každý deň ponúkajú nové digitálne prekvapenie.
Adventné tradície na každý deň
Okrem kalendárov, ktoré pomáhajú odpočítavať dni do Vianoc, existujú aj špecifické sviatky, ktoré obohacujú adventné obdobie:
Barbora (4. decembra) – Sviatok svätej Barbory, spojený s veštením a zvykmi, ako je hádzanie ratolestí do vody, symbolizuje najmä nádej. V minulosti bol pripomienkou toho, že po zime opäť príde jar. Rozkvitnutie vetvičiek znamená šťastie.
Mikuláš (6. decembra) – sviatok svätého Mikuláša, pri ktorom deti dostávajú darčeky, ovocie alebo sladkosti do pripravených topánok alebo čižiem. Je uchovávateľom tradícií a zdrojom poučenia pre väčšinu detí.
Lucia (13. december) – Deň svetla a lásky, kedy sa vykonávali zvyky na privolanie snov o budúcom manželovi alebo pre šťastie.
Adventné obdobie vrcholí vianočnými sviatkami, ktoré nasledujú tesne po ňom.
Okrem toho si do konca roka pripomenieme:
Štefana (26. decembra) – Druhý sviatočný deň, keď sa ľudia často stretávajú s rodinou alebo idú na prechádzku.
A napokon Silvester (31. decembra) uzatvára adventné a vianočné obdobie oslavou príchodu nového roka.
Vianočné obdobie je teda nielen tradičným očakávaním príchodu Spasiteľa, ale aj oslavou tradícií, rodinných stretnutí a radosti z malých každodenných prekvapení, ktoré nám prinášajú adventné kalendáre a pripravujú nás na čaro Vianoc. Či už sa rozhodnete dodržiavať staré tradície, alebo si vytvoríte svoje vlastné, najdôležitejšie je užiť si tento čas bez zhonu a stresu. Zapáľte sviečky, počúvajte koledy a nechajte sa unášať atmosférou prichádzajúcich Vianoc.
Pôvodný článok
