A predsa je guľatá… 7 najznámejších dôkazov o guľatosti Zeme podľa Slovenskej akadémie vied
Zem je guľatá – história i súčasnosť poskytuje dostatok dôkazov. Tu uvádzame sedem najznámejších.
Na sociálnych médiách je množstvo príspevkov, v ktorých sa autori hlásia k názoru, že Zem nie je guľatá ale plochá. Zhrnieme preto základné fakty, ktoré nespochybniteľne dokazujú, že Zem, rovnako ako všetky dostatočne veľké telesá vo vesmíre, je guľatá.
1. Prvý, kto nielen zistil guľatosť Zeme, ale aj zmeral jej zakrivenie, bol Eratosthenes z Kyrény, grécky matematik, geograf, historik, astronóm, filológ, básnik a riaditeľ preslávenej Alexandrijskej knižnice, ktorý žil v rokoch 276 až 194 pred naším letopočtom. Eratosthenes porovnal veľkosť tieňa dvoch rovnako dlhých tyčí na dvoch rôznych miestach Egypta – v Asuáne a Alexandrii. Z rozdielu dĺžky tieňov a známej vzdialenosti oboch miest zistil nielen, že Zem je guľatá, ale s malou chybou vypočítal aj jej rozmery.
Pre lepšiu názornosť je na obrázku č. 1 uvedený zjednodušený schematický náčrt Eratosthenovho experimentu. Teda situácia, keď sú na dvoch rôznych miestach na Zemi, v ten istý deň a v tom istom čase umiestnené dve rovnako dlhé palice. V oboch prípadoch dopadajú rovnobežné slnečné lúče v smere „priamo zhora“. V prípade A – ak by bola Zem plochá – ani jedna palica by nevrhala tieň. V prípade B – ak uvažujeme, že Zem je guľatá – jedna z palíc by nevrhala žiadny tieň, ale druhá palica (na inom mieste na Zemi) by tieň vrhala a to preto, že rovnobežné slnečné lúče by na ňu už nedopadali „priamo zhora“.
2. Fakt, že Zem je guľatá overil počas svojej plavby okolo sveta moreplavec Fernão de Magalhães. V roku 1519 vyplával zo španielskeho pobrežia smerom na juhozápad do Atlantiku, cieľom boli indonézske ostrovy. Objavil prieplav pri južnom cípe Patagónie, preplavil sa do Tichého oceánu a z východu cez Indický oceán sa okolo Afriky vrátil do Európy.
3. Ľudia, ktorí sa na vlastné oči presvedčili, že Zem je guľatá, sú kozmonauti. Všetci, vrátane nášho Ivana Bellu, potvrdili guľatosť našej planéty. Takých dôkazov „z vesmíru“ dnes máme k dispozícii takmer neobmedzené množstvo. Na obrázku č. 2 je uvedený jeden z príkladov.
4. Nemusíme však ísť ani do vesmíru, aby sme si pri pobyte pri mori všimli, že z lode, ktorá prichádza k pobrežiu z diaľky, sa najprv vynoria nad horizont sťažne a až za chvíľu uvidíme celú loď. Je to teda presne tak, ako sa dá očakávať, keď sa loď plaví po guľatom povrchu.
5. Ďalším úkazom, kde nám príroda sama ponúka dôkaz guľatosti Zeme, je zatmenie Mesiaca. Tieň, ktorý vrhá Zem na povrch Mesiaca, je zakrivený.
6. Rovnako východ a západ Slnka v rôznych časoch na rôznych poludníkoch zemegule nie je v súlade s plochosťou Zeme.
7. Ďalší dôkaz zakrivenia Zeme si môžeme overiť pri ceste na južnú pologuľu. Väčšina z nás pozná súhvezdie Veľkého voza, ktoré sa počas noci otáča okolo Polárky, ale stále je od nás viditeľné. Pri pohľade na oblohu z južnej Afriky, južnej Ameriky alebo Austrálie si však môžete oči vyočiť, Veľký voz nevidno. Vďaka guľatosti našej Zeme je pod obzorom.
Všeobecné doplnenie
Vo vesmíre je väčšina telies od priemeru približne 300 km v tvare gule. Menšie telesá ako kométy alebo asteroidy majú rôzne nepravidelné čiastočne bizarné tvary. U hmotnejších telies vplyvom vlastnej gravitácie vznikne tzv. gravitačná diferenciácia, počas ktorej ťažšie látky (kovy) klesnú do stredu a ľahšie látky vytvoria plášť. Guľa môže byť deformovaná napr. rotáciou, v žiadnom prípade to však nie je plochá doska.
Pre názory podobné ako „plochá Zem“ sa občas nesprávne používa pojem alternatívny názor. Nejde však o alternatívny názor, ale o neznalosť faktov. Za alternatívny môžeme považovať názor, keď známe fakty umožňujú vytvoriť rôzne, teda alternatívne riešenia. „Plochá Zem“ sem rozhodne nepatrí. A záverom poznámka k postoju „Nevidel som, neverím“. Okrem taviča nikto z nás nezacítil žiaru vo vysokej peci. A predsa alternatívne netvrdíme, že je tam zima ako v chladničke.
