Čínsky režim zatkol vyše tisíc Tibeťanov demonštrujúcich proti výstavbe priehrady
Čínska komunistická strana (ČKS) uskutočnila rozsiahle represie proti pokojným protestom Tibeťanov týkajúcich sa výstavby vodnej priehrady. Ministerstvo zahraničných vecí USA vyjadrilo znepokojenie nad masovým zatýkaním.
Podľa organizácie International Tibet Network, ktorá sa zaoberá ochranou práv Tibeťanov, bolo 23. februára zatknutých viac ako 1 000 Tibeťanov vrátane mníchov. K zatýkaniu došlo v meste Dergé v okrese Dege v tibetskej autonómnej prefektúre Kardze.
Organizácia uviedla, že projekt výstavby priehrady bude mať za následok nútené vysídlenie obyvateľov dvoch dedín a zatopenie šiestich kláštorov.
„O zatknutých osobách nie sú známe žiadne aktuálne informácie,“ uviedla organizácia s tým, že zatknuté osoby sú zadržiavané na rôznych miestach v okrese Dege.
„Som hlboko znepokojená správami o masovom zatýkaní Tibeťanov protestujúcich proti výstavbe priehrady, ktorá spôsobí vysídlenie dedín a zničenie kláštorov,“ napísala 25. februára v správe na sociálnej sieti X námestníčka ministra zahraničných vecí USA pre civilnú bezpečnosť, demokraciu a ľudské práva Uzra Zeya:
„Čína musí rešpektovať ľudské práva a slobodu prejavu a zapojiť Tibeťanov do rozvoja a realizácie stratégií hospodárenia s vodou a pôdou.“
„Tieto stáročné kláštory sú domovom stoviek tibetských budhistických mníchov a obsahujú nenahraditeľné kultúrne pamiatky.“
„Spojené štáty podporujú Tibeťanov pri zachovávaní ich jedinečnej kultúrnej, náboženskej a jazykovej identity.“
Podľa Rádia Slobodná Ázia čínska polícia použila na potlačenie demonštrantov z 22. februára vodné delo, peprové spreje a paralyzéry. Niektorí zatknutí demonštranti boli hospitalizovaní v miestnej nemocnici.
„Kolonizátori nám kradnú všetko, čo máme, no napriek tomu tisícky Tibeťanov pokračujú v odpore,“ napísal 24. februára na sociálnej sieti X Tändzin Jangzom, advokát Tibetskej asociácie v Bostone, ktorý pracuje aj pre organizáciu International Tibet Network.
Benedict Rogers, podpredseda Komisie pre ľudské práva britskej Konzervatívnej strany, sa na sociálnej sieti X vyjadril, že represie Čínskej komunistickej strany voči Tibeťanom sú „hrozné a škandalózne“.
„Nezabúdajme na Tibet. Osloboďte Tibet,“ napísal.
Dlhortrvajúci konflikt Číny s Tibetom
Čínska komunistická strana vtrhla do Tibetu v roku 1949 a vnútila Tibeťanom 17-bodovú dohodu, ktorá mala legitimizovať jej režim. Napriek sľubom o autonómii Tibetu na papieri ČKS premenila región na kontrolovaný štát a zriadila tam pracovné tábory.
Dalajláma, duchovný vodca regiónu, odišiel v roku 1959 do exilu v Indii potom, ako čínsky režim brutálne potlačil povstanie a zabil desaťtisíce Tibeťanov. V tom istom roku duchovný vodca zriadil tibetskú exilovú vládu, oficiálne známu ako Ústredná tibetská správa.
Sikjong Penpa Cering, predseda Ústrednej tibetskej správy, 24. februára uviedol, že potlačenie nenásilných protestov v Dergé je „neprípustné“.
Povedal: „Prehliadanie práv Tibeťanov zo strany čínskych orgánov je neprijateľné z každého hľadiska. Trestné činy svedčia o tom, že Čína uprednostňuje svoju ideológiu a záujmy pred ľudskými právami“.
„Vyzývame čínsku vládu, aby prepustila všetkých zadržaných a rešpektovala práva a túžby tibetského ľudu. Svet musí vypočuť hlas Tibeťanov a pozrieť sa pravde do očí v súvislosti s čínskym zneužívaním moci v Tibete.“
Výstavba priehrady, elektrárne s výkonom 2 240 megawattov na hornom toku rieky Jang-c‘-ťiang, bude mať podľa tibetskej skupiny na ochranu práv International Campaign for Tibet (ICT) za následok presídlenie približne 2 000 ľudí. Jeden zo šiestich dotknutých kláštorov, kláštor Wonto, má nástenné maľby z 13. storočia.
Začiatkom februára americkí zákonodarcovia veľkou väčšinou schválili návrh zákona na podporu riešenia konfliktu medzi Tibetom a Čínou. Cieľom tohto právneho predpisu je „obnoviť rokovania“ medzi predstaviteľmi ČKS a Dalajlámom alebo jeho zástupcami, keďže obe strany nevedú formálny dialóg od roku 2010.
Tenčó Gjatsová, ktorá vedie Programy na posilnenie postavenia Tibeťanov a spoluprácu s Čínou, vydala vyhlásenie, v ktorom privítala prijatie návrhu zákona, ktorý podľa nej „dokazuje, že podpora USA pre Tibet aj po 65 rokoch čínskej kontroly a okupácie len rastie. Čína hrá vyčkávaciu hru v nádeji, že medzinárodné spoločenstvo nakoniec Tibet opustí. Je zrejmé, že sa tak nestane.“
Čínska vláda by mala podľa nej využiť príležitosť a obnoviť proces dialógu s tibetským vedením.
Pôvodný článok
