Štvrtok 19. septembra, 2024
Eurokomisár pre vnútorný trh Thierry Breton počas tlačovej konferencie o Európskom zákone o slobode médií v sídle EÚ v Bruseli 15. septembra 2022. (Foto: KENZO TRIBOUILLARD / AFP / Getty Images)

Európsky zákon o slobode médií: prostriedok cenzúry európskych publikácií?

V centre nových európskych právnych predpisov o slobode médií je rozsiahle označovanie médií. 

V súčasnosti sa v Bruseli diskutuje o zásadnom texte pre budúcnosť európskej demokracie. Cieľom Európskeho zákona o slobode médií je vytvoriť európsky rámec pre slobodu tlače a nezávislé informácie, ktorý bude založený na zásadách a postupoch priamo uplatniteľných vo všetkých 27 krajinách EÚ.

Podľa viac ako 550 francúzskych médií bol text pripravený bez zohľadnenia situácie v jednotlivých krajinách a bez konzultácií s médiami a hrozí, že „sa dosiahne opačný výsledok, ako sa očakávalo, a že to bude znamenať skutočný krok späť v oblasti slobody“.

Tento prvý európsky právny predpis o médiách bude založený na Iniciatíve pre dôveryhodnosť žurnalistiky – Journalism Trust Initiative (JTI), meradle dôveryhodnosti médií, ktoré vytvorila organizácia Reportéri bez hraníc (RSF), v kombinácii s algoritmickou silou sociálnych médií a vyhľadávačov na označenie všetkých európskych médií.

Po decembrovej dohode má legislatívny text schváliť v marci Európsky parlament a následne Rada Európskej únie, aby sa mohol implementovať do šiestich mesiacov.

Prvý európsky návrh zákona o regulácii médií 

Európsky zákon o slobode médií (EMFA) je prvým európskym právnym predpisom o médiách, ktorý sa zavádza v celej Európe. V EMFA sa navrhuje nový súbor pravidiel, ktorých cieľom je podľa navrhovaného zákona „podporovať pluralitu a nezávislosť médií v celej EÚ“.

Opatrenia zahŕňajú mechanizmy na ochranu redakčnej nezávislosti, stabilné financovanie verejnoprávnych médií, ktoré sa považujú za pluralitné a nestranné (článok 5), transparentnosť vlastníctva a koncentrácie médií a ochranu pred politickým a ekonomickým zasahovaním.

Existujú však aj donucovacie opatrenia, ako napríklad zavedenie „systému monitorovania vlastníctva médií zameraného na vytvorenie databázy podľa krajín“, vytvorenie „Európskeho výboru pre mediálne služby“ – nového orgánu na monitorovanie a reguláciu európskych médií (článok 8) a zavedenie nástroja na monitorovanie plurality médií.

V budúcich európskych právnych predpisoch sa zakotvuje používanie Iniciatívy pre dôveryhodnosť žurnalistiky, ktorú vypracovala organizácia Reportéri bez hraníc, ako referenčného kritéria na identifikáciu dôveryhodných médií – čím sa otvára priestor na rozsiahle označovanie tlače na európskej úrovni na základe algoritmickej sily GAFAM (Google, Apple, Facebook, Amazon a Microsoft).

Znenie dohody, ktoré bolo schválené v decembri 2023, by malo byť prijaté do apríla 2024. Európsky výbor pre mediálne služby by mal začať fungovať o tri mesiace neskôr a všetky ostatné ustanovenia o ďalšie tri mesiace.

Skutočný krok späť pre slobodu tlače

V stanovisku uverejnenom v júni 2023 francúzskych novinárskych združení (Alliance de la presse d’information générale, FNPS a SEPM) sa tvrdí, že EMFA by mohla znamenať „skutočný krok späť pre slobodu tlače“. Podľa skupiny, ktorá združuje viac ako 550 titulov francúzskych denníkov, týždenníkov a časopisov, „pokušenie zaviesť administratívnu reguláciu plurality na audiovizuálny sektor je krokom späť v porovnaní so slobodou, ktorej sa dnes teší písaná tlač vo Francúzsku“.

Na prvý pohľad budú novinári chránení pred politickými alebo ekonomickými zásahmi, ale v praxi by EMFA mohla „podporiť cenzúru tlače zo strany platforiem a ohroziť nezávislosť novinárov“, tvrdí francúzsky odborový zväz Alliance Presse.

„Má administratívne nariadenie lepšie predpoklady na posúdenie úrovne plurality potrebnej v našej krajine ako komunita občanov a čitateľov? „Spôsob, akým každá krajina rešpektuje a podporuje slobodu tlače a pluralitu, závisí od jej histórie, politickej tradície a úrovne ochrany slobôd.”

Podľa signatárskych vydavateľov Európsky zákon o slobode médií poskytne GAFAM (Googlu, Applu, Facebooku, Amazonu a Microsoftu) právomoc cenzurovať publikácie prostredníctvom centralizovaného a všeobecného označovania informácií.

Označovanie médií v centre Európskeho zákona o slobode médií

Predbežné znenie, na ktorom sa dohodli Európsky parlament a Rada Európskej únie, zahŕňa uplatňovanie Iniciatívy za dôveryhodnosť  žurnalistiky (Journalism Trust Initiative – JTI) uvedenej v článku 17 a v úvahe 33: „Poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem by mali poskytnúť funkciu, ktorá umožní poskytovateľom mediálnych služieb vyhlásiť, že spĺňajú určité požiadavky“. Na tento účel sa „poskytovatelia veľmi veľkých online platforiem môžu spoliehať […] na strojovo čítaný štandard vyvinutý v rámci iniciatívy Journalism Trust Initiative (JTI) alebo na iné relevantné kódexy správania“.

Od roku 2018 RSF prostredníctvom iniciatívy Journalism Trust Initiative (JTI) vypracúva systém označovania médií, certifikačný nástroj založený na 130 ukazovateľoch spoľahlivosti, ktoré by podľa webovej stránky RSF podmieňovali viditeľnosť médií vo vyhľadávačoch a na sociálnych sieťach, u inzerentov a tiež ich oprávnenosť na získanie grantov alebo darov.

Značka JTI bola zahrnutá do kódexu postupov Európskej komisie v oblasti dezinformácií v roku 2022. Je definovaná ako „odkaz na podporu spoľahlivých zdrojov informácií a boja proti dezinformáciám“. Uvedený text je jedným z kódexov správania odporúčaných v Zákone o digitálnych službách (DSA), novom nariadení, ktorým sa riadia hlavné európske digitálne platformy a ktoré je v platnosti od leta 2023. DSA následne viedol k širšiemu vypracovaniu Európskeho zákona o slobode médií (EMFA), ktorý by sa mal po zavedení záväzných právnych predpisov pre platformy vzťahovať na všetky európske médiá.

Vyšetrovanie, ktoré zverejnil denník Epoch Times, vysvetľuje, že rozsiahle uplatňovanie mediálneho označovania, ako napríklad od americkej spoločnosti Newsguard, viedlo k neobjektívnemu ideologickému pokrývaniu správ médiami. Prieskum odhalil, že americký start-up dáva vysoké známky – t. j. viditeľnosť v sociálnych médiách a vyhľadávačoch, prístup k inzerentom atď. médiám, ktoré sú na strane ľavicovej alebo progresívnej mediálno-politickej ideológie, zatiaľ čo konzervatívnym a nezávislým médiám dáva nízke známky, aj keď dodržiavajú vysoké novinárske štandardy.

Zadávacie podmienky RSF a JTI sú veľmi podobné zadávacím podmienkam NewsGuard, čo nie je prekvapujúce vzhľadom na to, že RSF spolupracuje s NewsGuard od mája 2023 na označovaní spravodajských médií na Ukrajine.

Nakoniec bude musieť médium preukázať svoje „referencie“, ako sa vyjadril Thibaut Bruttin, zástupca generálneho riaditeľa RSF, ak nechce byť zbavené svojej viditeľnosti a slobody prejavu. Ako predpovedal Orwell, sloboda médií bude znamenať cenzúru.

Hlavný demokratický problém

Slobode prejavu, ktorú chránia naše zákony, hrozí, že ju zmetie tento európsky zákon označujúci médiá podľa noriem stanovených „analytikmi“ JTI alebo NewsGuard, ktorí na ich uplatňovanie využívajú algoritmickú silu vyhľadávačov a sociálnych médií.

Sloboda tlače, ktorá sa považuje za jednu zo základných zásad demokratických režimov, je ohrozená napriek tomu, že je zakotvená v mnohých zákonoch.

„Zakaždým, keď vznikla demokracia, sa spolu s ňou rozvíjali aj médiá. Naopak, nedemokratické spoločnosti sa takmer systematicky vyznačujú kontrolou a obmedzovaním médií,“ hovorí francúzska historička Isabelle Veyrat-Massonová.

Cenzúra médií sa zajtra stane pravidlom, ak sa prijme EMFA. Médiá sa ocitnú v režime cenzúry a autocenzúry a budú sa musieť podriadiť ideologickému označovaniu a algoritmickej moci najväčších svetových platforiem sociálnych médií a vyhľadávačov – z ktorých ani jeden nie je európsky.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj