Piatok 22. novembra, 2024
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj (vľavo) kráča s prezidentom USA Joeom Bidenom po kolonáde do Oválnej pracovne počas návštevy Bieleho domu 21. septembra 2023 vo Washingtone. (Foto: Evan Vucci-Pool/Getty Images)

USA chcú pred rokovaniami s Ruskom posilniť postavenie Ukrajiny

Dva roky po rozsiahlej invázii Ruska na Ukrajine Bidenova administratíva zvažuje možnosť, že by sa vojna skončila dohodou.

Ukrajinské vedenie tvrdí, že sa usiluje o úplné obnovenie okupovaných území na východe krajiny. Rusko zase tvrdí, že sa usiluje o úplnú demilitarizáciu Ukrajiny a vytvorenie neutrálneho štátu, ktorý by bol nárazníkom Ruska pred NATO.

Podľa viacerých expertov však ani jedna strana nie je blízko k dosiahnutiu týchto cieľov, a je nepravdepodobné, že by k takémuto scénaru došlo.

Americkí predstavitelia sú optimistickí a veria, že vojna Rusko vyčerpala natoľko, že vyjednávanie o dohode ešte môže zachovať demokratickú vládu a suverenitu Ukrajiny.

Podľa námestníčky ministra zahraničných vecí Victorie Nulandovej sú dôkazom ruské straty.

„Ukrajina zničila 21 námorných lodí, 102 ruských lietadiel a 2 700 ruských tankov,“ povedala V. Nulandová 22. februára na prednáške think tanku Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie.

„Ak si Američania stále kladú otázku, či nám to všetko stojí za to, pripomeňme si: bez toho, aby sme do bojov vyslali jediného amerického vojaka a s tým, že sme investovali menej ako desatinu ročného obranného rozpočtu Spojených štátov, sme pomohli Ukrajine zničiť 50 percent ruskej pozemnej bojovej sily.“

Pri všetkom tom zabíjaní sú však dokonca aj vysokí predstavitelia, ako je V. Nulandová, nútení uznať, že podpora Spojených štátov Ukrajine sa prakticky takmer skončila a Ukrajina uviazla v patovej situácii, ktorá viac pripomína hrôzy vojny na začiatku 20. storočia ako v 21. storočí.

Nulandová nazýva líniu kontroly na východe Ukrajiny „mlynček na mäso“ a povedala, že Rusko sa zrejme uspokojí s tým, že jednoducho počká, kým podpora USA pre Ukrajinu úplne vyprchá.

„Delostrelci dnes bojujú denne len s 10 až 20 nábojmi o veľkosti 155 mm, aby sa ubránili,“ povedala.

„(Ruský prezident) Vladimir Putin… si myslí, že môže čakať, myslí si, že jednoducho môže čakať. Musíme mu dokázať, že sa mýli.“

V. Nulandová povedala, že akákoľvek prestávka v bojoch, dokonca aj trvalá, by sa musela vyjednať, aby sa zabezpečilo, že V. Putin nevyužije čas na „odpočinok a prestavbu“ s cieľom ďalšej  invázie.

„Putinovi sa nepodarilo dosiahnuť jeho hlavný cieľ,“ uviedla V. Nulandová. „Myslel si, že to bude hračka. Myslel si, že do týždňa bude v Kyjeve. Myslel si, že ľudia na východe v mestách ako Charkov povedia: „Áno, chceli by sme byť Rusmi“. A nič z toho sa nestalo.

„Teraz je v tejto ťažkej vyčerpávajúcej vojne.“

USA sa snažia pred dohodou posilniť pozíciu Ukrajiny

Bidenova administratíva sa viackrát vyjadrila, že bude podporovať Ukrajinu, kým Ukrajina nedosiahne víťazstvo. Teraz však pripúšťa, že vojna sa skončí dohodou a že to najlepšie, čo môže pravdepodobne urobiť, je poskytnúť Ukrajine lepšiu pozíciu pred začiatkom rokovaní.

„Vojny sa zvyčajne končia vyjednávaním, nakoniec Ukrajina bude musieť spraviť určité rozhodnutia ,“ povedala V. Nulandová.

„Ukrajina urobí tieto rozhodnutia sama. Musí mať silnú pozíciu a Putin musí vidieť, že akýkoľvek ťah spraví, bude to pre neho stále len horšie.“

V. Nulandová uviedla, že doteraz sa ruská diplomacia sústredila na Spojené štáty a úplne ignorovala Ukrajinu, pričom väčšina z návrhov naznačovala, že Rusko by si malo ponechať celé územie, ktoré v súčasnosti okupuje.

„[Súčasná] Putinova ponuka znie: ‚Nechám si, čo mám, a o zvyšku, ktorý je v súčasnosti váš, sa porozprávame‘. A to nie je obhájiteľné,“ povedala. „To sú ruské spôsoby: O Ukrajine bez Ukrajiny.“

Takéto praktiky podľa Nulandovej siahajú až do roku 2014, keď Rusko anektovalo Krym a uskutočnilo obmedzenú inváziu na východnú Ukrajinu.

V. Nulandová ďalej uviedla, že Spojené štáty sú pripravené ponúknuť Ukrajine diplomatickú pomoc, ak sa rozhodne pokračovať v rokovaniach o ukončení vojny.

„Určite sa bude rokovať, keď bude Ukrajina v silnejšej pozícii, a my sme jasne povedali, že ak bude naša pomoc potrebná, pomôžeme,“ povedala.

„Obávam sa, že kým bude Putin pri moci, nikdy sa nevzdá hlavného cieľa, ktorým je podrobenie si Ukrajiny.“

Ukrajina je v oveľa silnejšej pozícii ako pred dvoma rokmi. Získala späť viac ako 50 % územia, ktorého sa Rusko zmocnilo v prvých mesiacoch vojny, uviedla V. Nulandová.

 „Ukrajina spôsobila Rusku straty, z ktorých sa bude spamätávať ešte mnoho rokov.“

Udialo sa to však už minulý rok a odvtedy sa toľko propagovaná protiofenzíva Ukrajiny zastavila a Ukrajina pomaly vyčerpala zbrane dodané Západom, pričomo boli použité na udržanie pozícií.

Zabezpečiť, aby Ukrajina nestratila viac územia, by si vyžadovalo ďalšie financovanie zo strany Spojených štátov, povedala V. Nulandová.

„Nemôžeme dovoliť, aby Putin uspel vo svojom pláne vymazať Ukrajinu z mapy slobodných krajín… ohrozí to demokracie všade na svete,“ povedala.

Financovanie zo strany USA sa zastavilo

Hoci mnohí Američania podporujú priamu bezpečnostnú pomoc Ukrajine, táto podpora slabne v súvislosti so všeobecnou únavou z dvojročného vojnového spravodajstva, geopolitickými krízami v Indopacifiku a na Blízkom východe, ako aj národnou bezpečnostnou katastrofou na vlastnej južnej hranici.

Hoci návrh dodatočného zákona o poskytnutí 60 miliárd dolárov na bezpečnostnú pomoc Ukrajine v nasledujúcich rokoch prešiel Senátom s podporou oboch strán, legislatíva sa zastavila v Snemovni reprezentantov, kde predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson odmietol o tejto otázke hlasovať, pokiaľ nebudú vyčlenené finančné prostriedky na bezpečnosť hraníc USA.

Niektorí predstavitelia Spojených štátov vrátane bývalého prezidenta Donalda Trumpa navrhli, aby Európa viac prispievala na svoju vlastnú obranu, a obvinili Európu z nedostatočných výdavkov na obranu Ukrajiny, ktorá je závislá od Spojených štátov.

Pred piatimi rokmi NATO čelilo rovnakej kritike v súvislosti s nedostatočnými výdavkami na svoju vlastnú obranu.

Od ruskej invázie v roku 2022 takmer každá krajina NATO zvýšila výdavky na obranu a niektoré krajiny výdavky ešte dodatočne navýšili, ako napríklad Poľsko, ktoré v súčasnosti vynakladá na obranu viac ako 4 % svojho hrubého domáceho produktu, čo je viac, ako vynakladajú Spojené štáty.

Európa sa zaviazala poskytnúť Ukrajine pomoc vo výške 150 miliárd dolárov, zatiaľ čo Spojené štáty doteraz poslali vyše 74 miliárd dolárov.

V. Nulandová uviedla, že táto situácia vedie k rozsiahlemu „rozhorčeniu“ medzi európskymi spojencami, ktorí sa domnievajú, že Spojené štáty neplnia svoju časť globálneho bezpečnostného záväzku.

„EÚ práve schválila novú pomoc vo výške 54 miliárd dolárov. … Európa a naši globálni partneri nás výrazne predbiehajú, a to aj v oblasti ekonomickej podpory,“ povedala.

„Vidíte, že veľa peňazí v Európe teraz ide na budovanie vlastnej obrannej priemyselnej základne, aby nahradili to, čo poslali na Ukrajinu.“

Vojna sa v dohľadnej dobe neskončí

Podľa Sama Kesslera, geopolitického poradcu z poradenskej spoločnosti North Star Support Group, je vzhľadom na nesúhlasné stanovisko Snemovne reprezentantov s doplnkovými výdavkami na Ukrajinu nepravdepodobné, že by Rusko iniciovalo nejaké vážne rokovania o ukončení vojny.

Preto sú nadchádzajúce mesiace pre obe strany mimoriadne dôležité z hľadiska získania výhodnejšieho postavenia pred potenciálnym urovnaním sporu.

„V tejto chvíli sa nezdá, že by sa vojna v dohľadnom čase skončila, aj keď sa Ukrajinci ocitli v tejto nepríjemnej situácii,“ uviedol S. Kessler.

„Nech už sa súčasná fáza vojny a snahy oboch strán o posilnenie vojenských síl skončia akokoľvek, môže to mať veľký vplyv na diplomatické možnosti pri prípadnom mierovom procese v budúcnosti alebo povedú k zhoršeniu diplomatických vzťahov.“

Podľa S. Kesslera sa obe strany snažia získať ekonomické a vojenské kapacity, ktoré im umožnia začať väčšie ďalšie vojenské ťaženia v nádeji, že sa im podarí prelomiť súčasnú patovú situáciu.

To znamená, že Ukrajina bude potrebovať zvýšenú bezpečnostnú pomoc – čo si ruské vedenie uvedomuje a podľa toho koná.

„Výhody sú momentálne na strane Rusov,“ uviedol S. Kessler. „Obe strany sa však snažia prebudovať svoje sily, aby získali oveľa väčšie ofenzívne kapacity, než s akými v súčasnosti disponujú.“

„V tejto chvíli sa zdá, že ruská dlhodobá stratégia vyčkávania v nádeji, že západná pomoc pre Ukrajincov sa zníži alebo pozastaví, funguje v ich prospech.“

Hoci sú Ukrajinci „v patovej situácii“, nedostatok ďalšej pomoci by podľa neho „výrazne ovplyvnilo“ schopnosť Kyjeva viesť budúce ofenzívy.

V tomto smere zostávajú kľúčovým problémom „vojnové zásoby“ Ruska, keďže Moskva má dostatok zdrojov na to, aby v priebehu niekoľkých rokov uskutočnila viac operácií ako Ukrajina.

Celkovo môže podľa S. Kesslera rozhodnutie o vyjednávaní alebo zahájení útoku závisieť od toho, či niektorá zo strán dokáže toto leto zmysluplne prelomiť súčasnú patovú situáciu.

„Už len to samotné môže mať vplyv na prípadný mierový proces. Ale ešte tam nie sme,“ povedal.

„Bude záležať na tom, či skutočne ide o patovú situáciu, alebo sa obe strany len snažia získať čas a zároveň sa snažia pripraviť a prebudovať svoje armády na budúce útočné a obranné činnosti a operácie.“

Paul Crespo, predseda think tanku Centrum pre americké obranné štúdie s týmto hodnotením súhlasí.

Tvrdí, že za súčasné ťažkosti Ukrajiny môže prvotná neochota Bidenovej administratívy poskytnúť Kyjevu moderné zbraňové systémy.

„Hoci Biden nalial na Ukrajinu neuveriteľné množstvo amerických zdrojov, jeho neochota poskytnúť Ukrajine správne zbrane v správnom čase pomohla vytvoriť patovú situáciu,“ uviedol P. Crespo.

„Bez pokračujúcej podpory Západu má Rusko oveľa viac živej sily a zdrojov na vedenie dlhšej vojny ako Ukrajina.“

Napriek tomu naznačil, že ak by došlo k výraznému úspechu Ukrajiny, napríklad k izolácii Krymu alebo k úspešným úderom hlboko v Rusku, mohlo by to zabezpečiť väčšiu podporu zo zahraničia.

V opačnom prípade by podľa neho mohli byť rokovania o ukončení vojny v hre až na budúci rok.

„Ak nedôjde k výraznému zvýšeniu podpory zo strany Západu, Ukrajina bude bojovať o udržanie pozícií, ktoré získala od roku 2022,“ povedal P. Crespo.

„Bez výrazného ukrajinského víťazstva … je čoraz pravdepodobnejšie, že sa do budúceho roka podarí dosiahnuť dohodu.“

S. Kessler povedal, že konečný výsledok vojny rozhodne oveľa viac než len o čiarach na mape – priamo ovplyvní bezpečnosť Spojených štátov a ich spojencov.

Súčasné okupované územia poskytujú Rusku kľúčové prístavy, zvýšenú produkciu obilia a dokonca aj zariadenia na výrobu jadrovej energie, čo by mu poskytlo dlhodobú strategickú výhodu na globálnej scéne.

Hoci to nebude veľmi po vôli Spojeným štátom, S. Kessler je presvedčený, že Washington a Moskva budú musieť nájsť spoločnú reč, aby mohli čeliť novým problémom na celom svete, ktoré sa týkajú oboch krajín.

„Vojna medzi Ruskom a Ukrajinou a spôsob, akým ju vedú všetky zúčastnené strany, bude mať dlhodobý vplyv na schopnosť Spojených štátov premietať svoju moc a vplyv v iných oblastiach geostrategického záujmu,“ uviedol S. Kessler.

„Washington a Moskva majú za sebou dlhú históriu vzájomných vzťahov počas rôznych konfliktov a napätých situácií. Obe strany vedia, že nakoniec musia navzájom spolupracovať a komunikovať aj v ‚ďalších geopolitických otázkach a problémoch, ktoré sa odohrávajú v iných častiach sveta.“

Pôvodný článok

Prečítajte si aj