A. Danko poodhalil svoje plány na výrazné zmeny v RTVS
Andrej Danko, predseda SNS a podpredseda NR SR, má aktuálne veľké plány s RTVS, v ktorej sa chystá uskutočniť výrazné zmeny. Zamýšľa zrušiť verejnoprávnu televíziu a chce zaviesť akúsi štátnu televíziu po vzore Poľska za bývalej vlády konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť.
A. Danko si myslí, že verejnoprávna televízia je už minulosťou a chce jej fungovanie zmeniť. V diskusnej relácií Karty na stôl priblížil, že podľa neho už RTVS dávno nie je verejnoprávna, keďže nie je platená z koncesií a “po ďalšie verejnoprávna televízia je podľa mňa len taký odrb na ľudí v tom, že sa to tvári verejnoprávne. Pritom ja som povedal jasne, že každý riaditeľ televízie má politické krytie, Rezník mal vďaka SNS a Smeru a dneska riaditeľ Machaj nech sa netvári, že nie je človek Sulíka, Kollára a Matoviča. My tu máme vládnuť a štátna televízia tu vysiela v prospech slniečkárov. ”
Líder narodniarov si ďalšie fungovanie RTVS predstavuje jej premenou na štátnu akciovú spoločnosť. Chce dosiahnuť zmenu riadenia a uvažuje nad vznikom nového mediálneho úradu, v ktorom by sa zlúčili všetky rady (rozhlasová a mediálna rada), nakoľko takéto zlúčenie od nás napokon vyžaduje aj Európska komisia. S ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou a poslancom Romanom Michelkom už majú dohodnutý návrh, ktorý predstavia na koaličnej rade.
Zlepší sa po zmene pravdivosť a objektívnosť spravodajstva RTVS?
Predsedovi SNS najviac prekáža, že ako nová vláda majú problém riadiť štát, nakoľko nemajú dosah na nezávislé inštitúcie: “Tu je pomaly každý nezávislý, ale ľudia v tých funkciách zabúdajú, že každý je politický nominant. Tu neexistuje nezávislý odborník. Každý má nejaké krytie. Keď vládli Sulík, Matovič a Kollár, museli chodiť za nimi do ich kancelárií. Keď vyhral Pellegrini, Fico, Danko, tak musia chodiť do našich kancelárií a to sa týka kohokoľvek, pretože svet takto funguje. ”
A. Danko nemá pocit, že RTVS je teraz objektívnou a záruky objektívnosti vidí vo vytvorení možnosti odvolať riaditeľa novou vládou: “Ja chcem, aby ten riaditeľ bol vždy odvolateľný novou vládou a my sme nikdy tieto funkcie nezneužívali. Nech si hovorí, kto chce, čo chce, na obdobie 2016 – 2020 bol Rezník (pozn. red. bývalý riaditeľ RTVS) horší voči nám, ako Jojka s Markízou. Myslím si, že vieme byť spravodliví, ale toto, čo robí dneska súčasný riaditeľ RTVS so svojím manažmentom proti tejto vláde, je šialené.”
Premiér zdieľa podobné názory
Podobné názory zastáva aj samotný premiér, ktorý opakovane hovorí o zastavení protivládnosti televízie a rozhlasu. “Rozhlas a televízia, ktoré pozerajú hlavne na záujmy štátu,” tak si A.Danko a R. Fico predstavujú budúcnosť RTVS.
Danko plánuje vymeniť aj šatniarku, pričom zdôvodnenie nachádza v údajnej praxi po výmene prezidenta v USA. “Keď raz riadite štát, tak už treba prestať s týmito tanečkami a tí ľudia majú z tých funkcií sa pratať. V Amerike, keď vyhrá prezident voľby, ani šatniarka neostane robiť.”
Potrebujeme vôbec verejnoprávne médiá?
Podľa Maríny Urbaníkovej, odbornej asistentky na Katedre mediálnych štúdií a žurnalistiky Masarykovej univerzity v Brne, verejnoprávne médiá (alebo inak povedané médiá verejnej služby) potrebujeme my, ako spoločnosť. Uviedla dva hlavné dôvody. Jedným je, že nemajú vlastníka, a preto nebudú ovplyvňované ekonomickými dôvodmi majiteľa alebo jeho politickými záujmami a zároveň nemusia generovať zisk, takže nie sú pod tlakom produkovať komerčne, aby pritiahli čo najväčšie publikum. Druhým dôvodom je to, že verejnoprávne médiá nie sú ani štátne médiá, takže ich úlohou nie je propagovať štátnu moc.
”Zmyslom ich (pozn. red. médií verejnej služby) existencie nie je napĺňanie nejakých súkromných, politických alebo ekonomických záujmov, ale práve napĺňanie záujmov verejnosti,” uviedla Urbaniková v relácií Sme Dobré ráno.
Podľa jej slov, Dankovu predstavu o ideálnej televízií a rozhlase skôr vystihuje termín “vládna” televízia. Chce mať médium pod kontrolou konkrétnej vlády. Takýto model podľa odborníčky v Poľsku neoficiálne fungoval, ale teraz sa ho v Poľsku snažia zbaviť. “Médiá pod kontrolou aktuálnej vlády strácajú zmysel. Úlohou médií je byť kritický k vládnej moci a nie jej slúžiť,” dodala.
Dankove nápady kolidujú s legislatívou EÚ
Aktuálny zákon o RTVS definuje Rozhlas a televíziu Slovenska ako verejnoprávnu, národnú a nezávislú inštitúciu. Atribút nezávislosti médií verejnej služby je obsiahnutý aj v pripravovanom európskom zákone o slobode médií, ktorý bude platiť aj na Slovensku. Európsky parlament už prijal akt o slobode médií a vznikne nová nezávislá Európska rada pre mediálne služby pozostávajúca z vnútroštátnych orgánov pre médiá.
Podpredsedníčka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová v súvislosti s prijatím európskeho aktu uviedla: „V posledných rokoch sme pozorovali rôzne formy tlaku na médiá. Je najvyšší čas konať. Musíme stanoviť jasné zásady: žiadny novinár by nemal byť v súvislosti so svojou prácou tajne sledovaný, žiadne verejnoprávne médiá by sa nemali stať nástrojom propagandy. Preto dnes po prvýkrát navrhujeme spoločné záruky na ochranu slobody a plurality médií v EÚ.“
Pokušenie politikov mať vplyv na verejnoprávne médium je príliš silné
V súvislosti s pripravovanou európskou legislatívou nie je teda úplne jasné, aké kroky chce A. Danko podniknúť pre vytvorenie nezávislej a zároveň štátnej (mysliac vládnej) televízie a rozhlasu. V susednej Českej republike volí generálneho riaditeľa rada českej televízie resp. rada českého rozhlasu. Do roku 2011 to tak fungovalo aj u nás. Opätovne je skloňované aj rozdeľovanie RTVS s odôvodnením zvýšenia kvality či znižovania výdavkov. Avšak skrytým úmyslom sa javí byť práve zrušenie pozície generálneho riaditeľa, ktorý získal post za bývalej vlády, keďže rozdelením RTVS by k tomu došlo.
Tým, že niektoré pozície sú politicky dosadzované (šéfa RTVS volia priamo poslanci NRSR), dochádza k tomu, že RTVS nemôže byť vynechaná z politických hier. Podľa Urbaníkovej, žiadna vláda za 30 rokov nenastavila mediálne zákony tak, aby sa RTVS v najväčšej miere ochránila od politických tlakov. Aj zlúčenie RTVS v roku 2011 v podstate chápe ako politicky motivované rozhodnutie za vlády Ivety Radičovej, keďže viedlo k tomu, že sa vláda mohla zbaviť dvoch generálnych riaditeľov dosadených predchádzajúcou vládou. “Pokušenie mať k dispozícií médium, na ktoré môžete zatlačiť a nič vás to nestojí, pretože si ho platí verejnosť, je proste príliš silné,” objasňuje.
Podľa dát, ktoré majú odborníci k dispozícií, vo väčšine európskych štátov je verejnoprávne médium považované za najdôveryhodnejšie s dvoma výnimkami. Maďarskom a Poľskom. Vysvetlením je, že ľudia v týchto krajinách nevnímajú tieto verejnoprávne médiá ako nezávislé, a preto im ani nedôverujú.
