Nedeľa 24. novembra, 2024
Ilustrační fotografia (fauxels / Pexels)

Myšlienkové mapy: jednoduchá metóda, s ktorou si veci hravo zapamätáte

Odborník v oblasti vzdelávania a skúmania ľudského mozgu Tony Buzan vynašiel inovatívnu metódu myslenia a učenia sa, tzv. myšlienkové mapy. Mozog dokáže vďaka nim spracovávať informácie efektívnejšie, pretože sú prispôsobené štruktúre mozgu. Myšlienkové mapy sa rozvetvujú ako vetvy stromu, presne ako neuróny a sieťové prepojenia ľudského mozgu.Ako mozog pracuje? Je možné zvýšiť kapacitu pamäte? Ako efektívnejšie študovať a vyvolávať informácie z pamäte? Týmto, ako aj mnohým ďalším otázkam sa T. Buzan venuje vo svojej knihe „Používajte hlavu“.

Keď si človek kúpi mobilný telefón, rúru alebo práčku, obyčajne dostane k týmto prístrojom pribalený aj návod na použitie. V ňom si jednoducho prečíta, ako novú elektroniku nastaviť a ovládať. K zložitému a výkonnému nástroju – ľudskému mozgu, sme však nedostali žiadny návod či príbalový leták, vďaka ktorému by sme sa naučili, ako funguje, akým spôsobom ho možno využívať a udržiavať. Práve na to by mohla poslúžiť spomínaná kniha.

Po stopách fungovania mozgu

Mozog je výkonný orgán zvládajúci oveľa komplikovanejšie úlohy, ako sa predpokladalo. Má určitú databázu a spôsob riadenia dát, ako superpočítač.

Vedecký pracovníci zo Salkovho Inštitútu v Kalifornii urobili významný objav v oblasti neurovedy, keď zistili, že mozog dokáže uchovať až 1 petabajt dát a teda jeho kapacita je aspoň 10 násobne vyššia, než sa predpokladalo.

Dnes vieme, že informácie sa nám ukladajú do krátkodobej pamäte. K tomu, aby sa presunuli do dlhodobej pamäte, je nutné si tieto informácie opakovať a precvičovať. Podľa Buzana by sme sa k naučenému textu mali vrátiť aspoň 5 x, kým sa informácie presunú do dlhodobej pamäte.

Ako mozog spracováva informácie?

Pamäť a myseľ sú tým výkonnejšie, čím efektívnejšie využívame predstavivosť a asociácie, ktoré vyjadríme pomocou slov, obrazov a čísel. Mozog nemyslí pomocou jazyka, ale obrazu. Buzan píše, že cvičenie a trénovanie pamäte spolu s kreatívnym myslením prispieva k efektívnemu využívaniu mozgu a zlepšeniu jeho výkonnosti.

Tvrdí tiež, že mozog nespracováva slová do zoznamov. Pri rozhovore – výmene informácií s niekým druhým prebieha v mozgu proces triedenia, spájania a prehadzovania sietí slov a myšlienok, aby sa vyjadril určitý význam.

Každý spracováva informácie jedinečným spôsobom. Ten, kto počúva, neprijíma iba zoznam slov, ale zaobchádza s prichádzajúcimi informáciami celkom individuálne na základe svojho vzťahu k nim a  vyberá si takú interpretáciu, ktorá mu je vlastná.

Aké je nelineárne myslenie?

Obyčajne píšeme v riadkoch a podobným spôsobom aj čítame – lineárne.

Naša myseľ je však podľa vedcov nastavená na prijímanie nelineárnych informácií a nelineárne funguje neustále, či už keď sa pozeráme na obrazy, fotografie, farby alebo čísla.

Povedzme si príklad myslenia v obrazoch. Pri slove banán sa nám vybaví jeho žltá farba, tvar, obľúbený banánový zákusok. Namiesto slova banán sa v našej mysli objavil jeho obraz uložený v pamäti. Jeho proces vyvolania sa spustil okamžite. To, čo sa prenieslo, bol obraz, nie slovo.

Asociáciám, ktoré sa nám pripomenuli pri myšlienke na banán, sa hovorí lúčovité myslenie – kľúčové slovo je banán. Jeho farba, tvar, či ho máme radi alebo nie, aké koláče z neho vieme pripraviť – to sú všetko asociácie spájajúce sa s týmto slovom. Mysleli sme nelineárne – v obrazoch.

Čo sú myšlienkové mapy?

Ako píše Buzan vo svojej knihe, „technika robenia si poznámok a organizácie myšlienok, ktorá by uspokojila potreby celého mozgu, by musela zahŕňať slová, čísla, poradie a následnosť, ale aj farby, rozmery, vizuálne rytmy (pozn. kontrast línií, tvarov, ťahov), priestorové uvedomenie a tak ďalej – inými slovami, myšlienkové mapy!“

Myšienkové mapy sú založené na prirodzenej schopnosti mozgu myslieť v obrazoch a lúčovitých sieťach. Myslenie začína od kľúčového slova či obrazu a zo stredu vychádza na všetky strany. Myšlienky sa zaznamenávajú a organizujú pomocou slov a obrazov, čo je odlišný spôsob uvažovania, učenia a myslenia od bežne zaužívaného.

Štruktúra myšlienkových máp pripomína rozvetvujúce sa vetvy stromu. Majú podobný tvar ako mozgové bunky – neuróny a ich prepojenia. Vďaka tzv. mnemotechnikám – nástrojom na lepšie pamäťové schopnosti, si mozog lepšie pamätá informácie pomocou slov, obrázkov, čísel atď. V rozhodujúcej chvíli si dokáže mozog spomenúť na vetu či sled udalostí.

Príklad myšlienkovej mapy. Myšienkové mapy sú založené na prirodzenej schopnosti mozgu myslieť v obrazoch a lúčovitých sieťach. Tvar myšlienkovej mapy pripomína štruktúru mozgu (Foto: Anikó Hanzlová)

Pochopenie toho, ako mozog myslí a ako si zapamätáva informácie, vysvetľuje, prečo je práca s myšlienkovými mapami taká efektívna.

Mozog nemyslí lineárnym, monotónnym spôsobom, ale premýšľa skôr rôznymi smermi súčasne,“ píše Buzan.

Cvičenie pamäte a myslenie v obrazoch majú teda kľúčový vplyv na efektívne ukladanie informácií a výkonnosť mozgu. Pokiaľ tento poznatok využijeme a zapamätávanie podporíme tvorbou myšlienkových máp, dosiahneme lepšie výsledky v učení a vybavovaní si informácií. Keď si  prekreslíme informácie do štruktúry myšlienkových máp a budeme si ich často opakovať, uložia sa nám do dlhodobej pamäte. 

Keď sa študenti učia na skúšky, ich vedomosti sú iba povrchné a použiteľné niekoľko dní. Ihneď po podaní dobrého výkonu ich zabudnú. Pokiaľ sa však učia formou myšlienkových máp, ich vedomosti sú uložené do dlhodobej pamäte, odkiaľ si ich môžu kedykoľvek vyvolať, rozširovať a prepájať s ďalšími informáciami.

Prečítajte si aj