Bezpečie v školách je aj o psychologickej pohode
Bezpečie nie je iba fyzických znakoch (policajt, kamera, detekčný rám), ale aj o psychologickej pohode. Súčasný systém vzdelávania v SR je však postavený na treste za chybu, nemožnosti slobodne vysloviť myšlienky a obrovskom riziku poníženia. Aby boli školy bezpečnými miestami, je potrebné zohľadniť potreby jednotlivcov a vytvoriť prostredie, kde sa cítia bezpečne. Za Ligu za duševné zdravie o tom informovala Renáta Gešvantnerová.
„Psychologické bezpečie je jednou zo základných esencií duševného zdravia, wellbeingu a rozvoja. Iba v takom prostredí sme schopní rozvíjať svoj potenciál, učiť sa, budovať zdravé vzťahy, psychickú odolnosť a zvládať stres,“ zdôraznila školská psychologička Kornélia Ďuríková s tým, že školy majú vo vytváraní psychologicky bezpečného prostredia stále značné nezrovnalosti.
Žiak má mať v psychologicky bezpečnom prostredí podľa jej slov možnosť vysloviť myšlienky, pochybnosti, otázky a zverejniť svoje chyby bez potrestania alebo poníženia. Avizovala, že v Maslowovej pyramíde potrieb predstavuje bezpečie potrebu istoty, oslobodenie od strachu, chaosu, úzkosti. Bezpečie však podľa jej slov vytvárajú aj zrozumiteľné a akceptovateľné pravidlá, jasná štruktúra a predvídateľnosť.
„Pocit bezpečia je v ľuďoch hlboko ukotvený. Na to, aby fungovali vyššie časti mozgu (mozgová kôra/neokortex a limbický systém), musí byť v pohode nižšia časť mozgu (mozgový kmeň a mozoček). A práve v spodnej časti mozgu, čiže v mozgovom kmeni, sídlia naše centrá bezpečia. Tam dochádza k neustálemu vyhodnocovaniu, či sme alebo nie sme v bezpečí, na základe vonkajších alebo vnútorných podnetov,“ priblížila K. Ďuríková.
Ako dodala, škola zásadným spôsobom ovplyvňuje kvalitu života dieťaťa a jeho pocit bezpečia. Objasnila, že to, čo sa v škole deje, ovplyvňuje kvalitu prežívania a správania mimo nej a naopak. „Znamená to, že postoj ‚vychováva sa doma a nás v škole to nezaujíma, nie je to náš problém‘ nie je správny. Je zlý, neefektívny a v konečnom dôsledku veľmi škodlivý. Ak má učiteľ/škola takýto prístup, len tým zhoršuje individuálne prežívanie dieťaťa/rodiny, vzťah dieťaťa k triede, škole a potenciálne aj zhoršuje celkovú atmosféru/bezpečie v triede či škole,“ uzavrela.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
