Špionáž čínskeho režimu sa šíri po celom svete (Komentár)
V Kalifornii bol 6. februára zatknutý čínsky špión, ktorý údajne skopíroval tisíce počítačových súborov od svojho bývalého zamestnávateľa – americkej obrannej spoločnosti špecializujúcej sa na sledovanie rakiet – stihol to počas troch rokov od získania amerického občianstva.
Najavo taktiež vyšlo, že čínski kybernetickí špióni prenikli do holandskej obrannej siete. Holandské spravodajské služby v správe uviedli, že „tento incident nie je izolovaný, ale je súčasťou širšieho trendu čínskej politickej špionáže proti Holandsku a jeho spojencom“. Holandsko už odsúdilo Čínu za priemyselnú špionáž holandských univerzít a spoločností, uskutočňovanú s cieľom získať vesmírne a polovodičové litografické technológie.
Kanada je jednou z krajín, kde je špionáž čínskeho režimu najrozšírenejšia. Medzinárodné médiá si to konečne začínajú všímať. The Economist informoval o obvineniach zo zasahovania do volieb, ktoré vyniesli k moci viacerých liberálov vrátane premiéra Justina Trudeaua. Toto zasahovanie vraj zmarilo volebné kampane konzervatívcov vrátane bývalého poslanca Michaela Chonga.
Dňa 7. februára boli vznesené nové obvinenia voči čínskemu špiónovi, ktorý pracoval pre kanadskú spoločnosť zaoberajúcu sa výskumom materiálov pre batérie. Podľa kanadských policajných úradov čínsky občan „poskytoval informácie o (kanadskej) verejnej spoločnosti čínskej univerzite a čínskym výskumným centrám, publikoval vedecké práce a podával patenty s nimi namiesto verejnej spoločnosti“. Čínsky špión Cameron Ortis pracoval pre kanadskú políciu a podľa policajného dôstojníka „plánoval poskytnúť utajované informácie“ najmenej jednému čínskemu úradníkovi. Dňa 7. februára bol odsúdený na 14 rokov väzenia za vyzradenie štátneho tajomstva.
Podľa článku v denníku The Guardian z 1. februára sa na Taiwane, kde bolo v roku 2017 prítomných približne 5 000 čínskych špiónov, zvýšil počet prípadov špionáže. Nie je jasné, či je tento nárast spôsobený zlepšením presadzovania práva alebo zvýšením počtu špiónov. Vzhľadom na celkový nárast špionážnych aktivít čínskeho režimu je však pravdepodobnejšia druhá verzia. Vysokopostavení taiwanskí vojenskí a politickí predstavitelia, agenti zodpovední za ochranu prezidenta a etnické menšiny v Číne, ktoré Peking naverboval, aby špehovali iných príslušníkov svojej etnickej skupiny, boli na Taiwane odsúdení alebo obvinení zo špionáže. Týka sa to aj Mongolov a Tibeťanov.
V posledných rokoch som osobne počul príbehy o Ujguroch, ktorí boli naverbovaní v iných krajinách, aby sa navzájom špehovali, a o úradníkoch čínskeho veľvyslanectva vo Veľkej Británii, ktorí špehovali a zastrašovali obyvateľov Tibetu.
Správa zo 7. februára upozornila na napätie medzi Čínou a Indiou v súvislosti s plánom čínskeho námorníctva vyslať špionážnu loď na Maledivy, kde má Nové Dillí zázemie. Odborníci tvrdia, že loď má vykonávať oceánografické špionážne činnosti nevyhnutné pre podmorskú vojnu. Tie by mohli zahŕňať mapovanie morského dna, sledovanie povrchových a podpovrchových vĺn, prúdov a prílivu, ako aj pokusy o detekciu zvukových signálov nepriateľských plavidiel.
Čína otvorila novú základňu v Antarktíde, ktorá bude podľa odborníkov pravdepodobne slúžiť na zber námorných údajov, raketovej telemetrie a spravodajských informácií o susedných krajinách, najmä o Novom Zélande a Austrálii, kde sa nachádzajú významné vesmírne zariadenia. Hoci podľa dohody podpísanej Čínou v roku 1961 sa Antarktída nemá využívať na vojenské účely, je takmer isté, že päť čínskych základní, ktoré sa tam nachádzajú, sa využíva práve na tento účel. Súčasťou novej základne bude pozemná satelitná stanica s vojenskými kapacitami s dvojakým využitím.
Osoby pracujúce ako špióni pre Čínu pochádzajú z rôznych rasových a etnických prostredí, ako je uvedené vyššie. Je dôležité prioritne venovať pozornosť ochrane údajov pred čínskymi občanmi a osobami s úzkymi väzbami na Čínu bez ohľadu na ich etnický pôvod, najmä ak majú v Číne rodinných príslušníkov alebo investície. Štúdia zahŕňa čínskych vedcov a študentov, ako aj západných generálnych riaditeľov, ktorí vedú spoločnosti s významnými predajnými a výrobnými aktivitami v Číne, ako napríklad Apple.
V západných krajinách by orgány moci nemali byť obmedzované „politickou korektnosťou“ ani falošnou rovnosťou medzi všetkými svojimi občanmi čínskeho pôvodu, ale mali by byť schopné rozlíšiť medzi tými, ktorí pracujú v prospech Pekingu, a ktorí nie.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nevyhnutne odrážať názory The Epoch Times.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
