Štúdia o podvodoch s hlasovacími lístkami v USA: Trump by v roku 2020 veľmi pravdepodobne zvíťazil
Nová štúdia zameraná na podvody s hlasovacími lístkami zaslanými poštou spochybňuje oficiálne výsledky amerických prezidentských volieb v roku 2020.
Nová štúdia skúmajúca možný vplyv podvodných hlasovacích lístkov na voľby v roku 2020 dospela k záveru, že výsledok by bol „takmer určite“ iný, nebyť masívneho rozšírenia hlasovania poštou.
Štúdia think-tanku Heartland Institute sa pokúsila odhadnúť vplyv, ktorý mali podvodné poštové hlasovacie lístky odovzdané pre vtedajšieho kandidáta Joea Bidena a jeho protikandidáta, prezidenta Donalda Trumpa, na celkové výsledky volieb v roku 2020.
Štúdia vychádza z údajov získaných z decembrového prieskumu think tanku Heartland Institute a spoločnosti Rasmussen Reports. Prieskum odhalil, že približne každý piaty volič, ktorý hlasoval poštou, pripustil možné falšovanie v prezidentských voľbách, ako napríklad zapojenie sa do hlasovania v štáte, kde už nemali trvalý pobyt.
Potom, ako analytici vykonali ďalšie analýzy údajov, dospeli k záveru, že podvody pri hlasovaní poštou „významne“ ovplyvnili prezidentské voľby v roku 2020.
Zistili tiež, že nebyť obrovského rozšírenia hlasovania poštou počas pandémie, ktoré sa často uskutočňovalo bez legislatívneho schválenia, prezident Trump by s najväčšou pravdepodobnosťou vyhral.
„Ak by sa voľby v roku 2020 uskutočnili tak, ako všetky celoštátne voľby za posledné dve storočia, v ktorých drvivá väčšina voličov odovzdala hlasovacie lístky osobne, a nie poštou, Donald Trump by bol takmer určite opätovne zvolený,“ napísali autori štúdie.
Viac ako 43 % hlasov v roku 2020 bolo odovzdaných poštou, čo je najvyššie percento v histórii USA.
„Najväčšia správa roka„
V novej štúdii analytici Heartland Institute uvádzajú, že po preskúmaní nespracovaných údajov z prieskumu, ich dodatočnom štatistickom spracovaní a dôkladnejšej analýze dospeli k záveru, že 28,2 % respondentov, ktorí hlasovali poštou, sa dopustilo správania, ktoré je „vo väčšine prípadov nezákonné“, a že pravdepodobne ide o volebný podvod.
„To znamená, že viac ako jeden zo štyroch hlasovacích lístkov odovzdaných poštou v roku 2020 bol pravdepodobne odovzdaný podvodne, a preto by nemal byť započítaný,“ napísali analytici.
Redaktor a výskumný pracovník Heartland Institute, ktorý sa podieľal na štúdii, v telefonickom rozhovore pre The Epoch Times vysvetlil, že existujú isté výnimky, kedy môže byť skúmané správanie legálne, ako napríklad vyplnenie poštového hlasovacieho lístka v mene iného voliča, ak je táto osoba slepá, negramotná alebo zdravotne postihnutá a požiada o takúto pomoc.
Ďalší analytik Jack McPherrin však uviedol, že takéto prípady sú v rozmedzí chyby meraní a nie sú štatisticky významné.
Aké sú dôsledky?
Analytici Heartland Institute vypočítali potenciálny vplyv, ktorý by mohli mať podvodné hlasovacie lístky zaslané poštou v šiestich kľúčových štátoch, ktoré prezident Trump oficiálne prehral.
Na základe toho potom určili dopad potenciálne podvodných hlasovacích lístkov zaslaných poštou na celkový výsledok volieb v roku 2020.
Výskumní pracovníci najprv analyzovali volebné výsledky šiestich rozhodujúcich štátov – Arizony, Georgie, Michiganu, Nevady, Pennsylvánie a Wisconsinu – za predpokladu 28,2 % podvodov pri hlasovaní poštou, ktorý odhadli na základe nespracovaných údajov z prieskumu.
Potom vypočítali volebné výsledky v šiestich štátoch podľa rôznych scenárov, pričom každý z nich predpokladal nižšie percento podvodných hlasovacích lístkov, od 28,2 % až po 1 %.
U každého z 29 hodnotených scenárov výskumníci vypočítali odhadovaný počet falošných hlasovacích lístkov, ktoré potom odpočítali od celkového počtu hlasov, aby získali nový odhad celkového počtu hlasov.
Z 29 rôznych scenárov uvedených v štúdii výskumníci dospeli k záveru, že prezident Trump by vyhral voľby v roku 2020 vo všetkých prípadoch okrem troch.
Konkrétne vypočítali, že jediné scenáre, ktoré by potvrdili oficiálny výsledok volieb v roku 2020, teda že kandidát Biden vyhral, by boli úrovne podvodov s hlasovacími lístkami zaslanými poštou medzi 1 % a 3 % odovzdaných hlasov.
Napríklad úprava výsledkov hlasovania podľa percentuálnej miery podvodov medzi 13 % a 6 % by znamenala, že prezident Trump by vyhral v Arizone, Georgii, Pensylvánii a Wisconsine, hoci by stále prehral v Michigane a Nevade.
Podľa takéhoto scenára by prezident Trump získal 289 hlasov v Zbore voliteľov oproti 249 hlasom pre Bidena.
Scenár podvodu v miere 5 % – 4 % by každému z kandidátov priniesol 269 hlasov v Zbore voliteľov, ale prezident Trump by pravdepodobne aj tak zvíťazil, pretože republikáni mali väčšie zastúpenie medzi delegátmi konventov za jednotlivé štáty a v prípade rovnosti hlasov by Kongres hlasoval na základe počtu delegátov.
Výskumníci však vyjadrili presvedčenie, že úroveň podvodov pri poštovom hlasovaní bola vyššia ako 25 %, čo svedčí o reálnom Trumpovom víťazstve.
„Nemáme dôvod domnievať sa, že náš prieskum nadhodnotil volebné podvody o viac ako 25 percentuálnych bodov, a preto musíme dospieť k záveru, že najlepšie dostupné dôkazy naznačujú, že podvody s poštovými hlasovacími lístkami významne ovplyvnili prezidentské voľby v roku 2020 v prospech Joea Bidena,“ napísali autori štúdie.
Kritika prieskumu
Jim Womack, predseda Tím pre integritu volieb v Severnej Karolíne (NCEIT), v predchádzajúcom rozhovore pre Epoch Times a v ďalších písomných komentároch v reakcii na novú štúdiu uviedol, že podľa jeho názoru boli otázky v prieskume chybné a prieskum je štatisticky bezvýznamný, hoci nie bez hodnoty.
„Vieme, že vo voľbách v roku 2020 došlo k podvodom, ale z prieskumu nemôžete vyvodiť záver, že to bolo 20 %, 10 % alebo dokonca 5 %, pretože otázky, ktoré by mohli viesť k takýmto záverom, boli nejasné,“ povedal J. Womack.
Podľa neho sa v položených otázkach spájali legálne a nelegálne činnosti, čo znemožnilo s istotou vyvodiť konkrétne percentá podvodov pri hlasovaní poštou.
Poukazuje napríklad na to, že vo všetkých štátoch je legálne a prípustné, aby ľudia, ktorí z dôvodu slepoty, zdravotného postihnutia alebo negramotnosti požiadali o pomoc pri vypĺňaní poštových hlasovacích lístkov a takúto pomoc dostali.
Znenie jednej z otázok prieskumu – „Vyplnili ste počas volieb v roku 2020 hlasovací lístok, čiastočne alebo úplne, v mene priateľa alebo člena rodiny, napríklad manžela/manželky alebo dieťaťa?“ – však nerozlišovalo medzi legálnou a nelegálnou formou vyplnenia hlasovacieho lístka v mene inej osoby.
Preto 21 % ľudí, ktorí na túto otázku odpovedali „áno“, nemusí nevyhnutne znamenať, že toto percento ľudí sa skutočne dopustilo volebného podvodu, tvrdil J. Womack.
J. Womack ďalej uviedol, že ďalšia otázka prieskumu – „Odovzdali ste počas volieb v roku 2020 poštou hlasovací lístok v štáte, v ktorom už nemáte trvalý pobyt?“ – na ktorú 17 % respondentov odpovedalo áno – tiež nepodporuje záver, že všetky takéto prípady boli nezákonné. Je to preto, že ako zdôraznil, federálne a štátne zákony umožňujú niektorým voličom (napríklad občanom spadajúcim pod Zákon o účasti vo voľbách uniformovaných a zámorských občanov) za určitých okolností odovzdať hlasovací lístok v štáte, v ktorom už nemajú trvalý pobyt.
„Museli by sme sa hlbšie ponoriť do týchto odpovedí, aby sme určili, či boli podvodné alebo nie,“ povedal J. Womack.
Bez ohľadu na to pochválil Heartland Institute za to, že sa zaoberá témou podvodov pri hlasovaní poštou a zvyšuje povedomie verejnosti o tomto podľa neho dôležitom probléme.
Reakcia na kritiku prieskumu
Keď sme požiadali J. McPherrina z Heartland Institute, aby sa vyjadril k námietkam J. Womacka, pre The Epoch Times uviedol, že si za zisteniami stojí.
J. McPherrin napríklad uznal, že je legálne, aby ľuďom, ktorí sú nevidiaci, zdravotne postihnutí alebo negramotní, niekto pomohol s vyplnením hlasovacieho lístka.
Tvrdil však, že počet takýchto osôb, ktoré odpovedali na prieskum Heartland/Rasmussen (ktorý bol založený na reprezentatívnej vzorke 1 085 pravdepodobných voličov), by bol len nepatrný.
„Ťažko si predstaviť, že by na tento prieskum odpovedali desiatky nevidiacich alebo negramotných či zdravotne postihnutých ľudí,“ povedal a dodal, že predpokladaný nepatrný zlomok respondentov, ktorí patria do tejto kategórie, by bol štatisticky nevýznamný a nemal by vplyv na celkové výsledky prieskumu.
Ale aj keby sa táto konkrétna otázka vynechala kvôli jej nezrozumiteľnosti, percento ľudí, ktorí sa priznali k potenciálne podvodnej volebnej činnosti, by podľa neho stále predstavovalo približne jedného z piatich.
J. McPherrin povedal, že on a jeho tím dostali a preskúmali kritiku J. Womacka a veria, že body, ktoré uvádza, majú určitú platnosť, ale nie dostatočnú na to, aby významným spôsobom ovplyvnili ich zistenia.
J. McPherrin tvrdí, že štúdia jasne ukazuje, že ak by voľby v roku 2020 boli rovnako spravodlivé a bezpečné ako predchádzajúce voľby, prezident Trump by bol „takmer určite“ opätovne zvolený na druhé funkčné obdobie.
J. Womack si naďalej stojí za svojou kritikou spôsobu koncipovania otázok prieskumu a 8. februára poskytol denníku The Epoch Times písomné vyhlásenie, v ktorom označuje prieskum za „veľmi zle konštruovaný, nezachytávajúci ani jeden prípad pravdepodobného volebného podvodu“.
Tvrdil, že otázky v prieskume boli „nejasné a nejednoznačné, miešali prípustné a neprípustné správanie, čím znižovali kvalitu a použiteľnosť odpovedí“.
Ďalej J. Womack uviedoll, že šírenie obsahu prieskumu spôsobuje viac škody ako úžitku a potenciálne podkopáva prácu a povesť „legitímnych organizácií pre integritu volieb, ako je EIN“, pričom mal na mysli Sieť pre integritu volieb, projekt Konzervatívneho partnerského inštitútu.
Autori štúdie medzitým vyzývajú zákonodarné orgány jednotlivých štátov, aby urobili všetko, čo je v ich silách na zabezpečenie čo najväčšej bezpečnosti prezidentských volieb v roku 2024, a to najmä výrazným obmedzením hlasovania poštou a prijatím ďalších rozumných opatrení na zabránenie podvodom pri hlasovaní poštou.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
