Spoločnosti BlackRock a JPMorgan Chase odstúpili z veľkého klimatického projektu
Zdá sa, že klimatický projekt „Klimatická akcia 100+“ propagovaný OSN a Svetovým ekonomickým fórom (WEF), ktorý mal byť globálnym vzorovým projektom klimatického hnutia ESG, presiahol svoje možnosti. Traja ťahúni, BlackRock, JPMorgan Chase a State Street, oznámili, že od neho odstupujú.
Environmentálne hnutie ESG (Environmetal-Social-Governance) utrpelo minulý týždeň vážnu porážku. Traja ťahúni, správcovia aktív BlackRock, State Street a investičná banka JPMorgan Chase, odstúpili od klimatického projektu „Klimatická akcia 100+“.
Títo traja poskytovatelia finančných služieb to oznámili vo štvrtok 15. februára. Celkový majetok investičného združenia, ktoré na svojom vrchole združovalo 700 investorov, tak klesol o 16 biliónov amerických dolárov.
Aj iné spoločnosti už v minulosti odstúpili od projektu ESG
V najúspešnejších časoch združenia, ktoré sa striktne hlási ku klimatickej koncepcii ESG, predstavoval celkový objem spravovaných aktív až 68 biliónov amerických dolárov. Aj iné investičné združenia, ktoré sa angažujú v prospech politických tzv. woke záujmov, nedávno utrpeli porážku.
V decembri minulého roka spoločnosť Vanguard, druhý najväčší správca aktív na svete po BlackRock, vystúpila z iniciatívy Net Zero Asset Managers Initiative (NZAM). Skupiny ako Axa, Allianz, Munich Re, Zurich a Hannover Re už predtým oznámili svoje vystúpenie.
Klimatický projekt „Klimatická akcia 100+“ by mal zabezpečiť, aby „najväčšie svetové spoločnosti, ktoré vypúšťajú skleníkové plyny, prijali potrebné opatrenia na boj proti klimatickým zmenám“. Na tento účel by účastníci projektu mali využiť najmä svoje podiely v jednotlivých spoločnostiach alebo spoločné aktíva, napríklad fondy.
Republikánski guvernéri a generálni prokurátori nemohli prehliadnuť vznik kartelu
Klimatický projekt „Klimatická akcia 100+“ bol založený v roku 2017. Na koordináciu a monitorovanie jeho činnosti bol zriadený globálny riadiaci výbor. Akcionári majú využiť svoj vplyv na uprednostňovanie „klimatických cieľov“ v riadení podnikov.
Firemná politika by sa už nemala venovať maximalizácii výnosov investorov, ale skôr environmentálnym, sociálnym cieľom a cieľom „zodpovedného riadenia“.
Spoločnosti, ktorých firemná politika tieto požiadavky dostatočne nespĺňa, by k tomu mali byť donútené hlasovaním akcionárov. V niektorých prípadoch – napríklad v prípade spoločností v sektore fosílnych palív – by malo dôjsť k odstúpeniu od zmluvy alebo k zamietnutiu investície. Ľudia za projektom „Klimatická akcia 100+“ vyhlasovali, že sa im podarilo zapojiť 75 % zo 170 „vytypovaných spoločností“.
Klimatická agenda ESG a podobné zoskupenia tohto druhu majú aj kritikov. Najmä štáty v USA vedené republikánmi a ich generálni prokurátori začali podnikať kroky proti klimatickým projektom ESG.
Obviňujú ich z toho, že ideologické ciele stavajú nad výnosy – čo by bolo napríklad v prípade penzijných fondov porušením zvereneckých povinností. Niektoré štáty zakázali investovanie verejných prostriedkov alebo prostriedkov dôchodkových fondov do klimatických projektov ESG.
Najväčší akcionári najvýznamnejších amerických spoločností
K tomu sa pridala trhová sila zúčastnených strán. Štúdia uverejnená v časopise Harvard Business Review v roku 2019 dospela k záveru, ktorý zdieľajú aj protimonopolné orgány. Inštitucionálni investori, ako sú správcovia aktív, poisťovne, banky a štátne penzijné fondy, údajne spolu vlastnia 80 % akcií najväčších amerických spoločností.
Či už BlackRock, Vanguard alebo State Street, všetci sú najväčšími akcionármi 88 % spoločností uvedených v indexe S&P 500. Podobná situácia je aj v prípade väčšiny spoločností z indexu Dow 30. Traja najväčší správcovia aktív majú spolu aktíva v hodnote približne 20 biliónov USD.
Okrem toho len niekoľko správcov fondov kontroluje veľkú časť konkurenčných spoločností prostredníctvom „horizontálneho vlastníctva akcií“. Týka sa to napríklad spoločností Kroger, Costco a Target, v ktorých majú veľké investičné spoločnosti najväčšie podiely.
„Klimatická akcia 100+“ vyzýva na úplnú transparentnosť pri hlasovaní v súlade s ESG
V združeniach ako „Klimatická akcia 100+“, NZAM alebo Net Zero Banking Alliance sa akcionári zaviazali aj k spoločným politickým cieľom. To nenechalo opozíciu – republikánskych guvernérov a generálnych prokurátorov chladnými. V Kongrese rastie podozrenie, že by to mohlo otvoriť dvere nezákonným dohodám.
Najväčšie investičné spoločnosti sa teraz rozhodli zatiahnuť ručnú brzdu. Oficiálne to zdôvodnili tzv. druhou fázou, o ktorej sa rozhodlo v akčnom pláne „Klimatická akcia 100+“ v júni 2023.
Iniciatíva vyžadovala od svojich členov, aby v budúcnosti zverejňovali výsledky hlasovania svojich akcionárov. Týmto spôsobom mali zdokumentovať svoje aktívne a dôrazné presadzovanie cieľov v oblasti ochrany klímy, ktoré si stanovili.
Spoločnosť State Street Global Advisors následne oznámila, že od projektu odstupuje. Požiadavky „neboli v súlade s naším nezávislým prístupom k hlasovaniu v zastúpení a angažovanosti portfóliových spoločností“. Krátko nato nasledovali jej príklad aj ďalší významní investori.
Spoločnosť Barclays oznámila bojkot ropných a plynárenských spoločností
Zatiaľčo kontrolór štátu New York Brad Lander obvinil veľkých investorov, že „ustupujú popieračom klímy“, generálni prokurátori, ako napríklad Patrick Morrisey zo Západnej Virgínie, hovorili o „správnom rozhodnutí“.
Len predminulý týždeň britská banka Barclays ukázala, že obavy kritikov z ideologizácie ekonomických rozhodnutí boli opodstatnené.
Banka oznámila, že už nebude poskytovať priame financovanie nových projektov v oblasti ropy a zemného plynu. Obmedzí aj poskytovanie úverov energetickým spoločnostiam, ktoré rozširujú ťažbu fosílnych palív.
Generálna prokurátorka štátu Iowa Brenna Birdová zablahoželala veľkým investorom k ich rozhodnutiu preorientovať sa na finančné výnosy pre zákazníkov. Na sociálnej sieti X uviedla:
„Iowa je hrdá na to, že sa postavila proti pochybným politikám ESG, ktoré ochromujú naše hospodárstvo a privádzajú Američanov na mizinu. Radikálne politické programy by nemali určovať investičné rozhodnutia.“
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK