Štvrtok 19. septembra, 2024
Budova Národnej rady Slovenskej republiky v Bratislave. (Foto: NR SR)

NRSR: Proces výberu šéfov galérií a múzeí by sa mal upraviť

Zriaďovateľom múzeí a galérií by mala odpadnúť povinnosť organizovať verejné vypočutie kandidátov na štatutára či zamestnanca riadiaceho múzeum a galériu bez právnej subjektivity. Rovnako by mali možnosť šéfov takýchto múzeí a galérií odvolať bez udania dôvodu. Vyplýva to z novely zákona o múzeách a o galériách a o ochrane predmetov kultúrnej hodnoty, ktorú vo štvrtok poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania.

„Z procesu výberu sa vypúšťa verejné vypočutie uchádzačov, ktoré spôsobuje administratívnu záťaž najmä menším obciam,“ vysvetlili koaliční poslanci svoj návrh novely. Zrušenie povinnosti uvádzať dôvod odvolania vysvetlili predkladatelia zámerom vytvoriť pružnejší model manažérskych zmien vo vedení uvedených inštitúcií.

Rovnako by sa zo zákona mala vypustiť päťročná dĺžka funkčného obdobia štatutárov a vedúcich riadiacich zamestnancov. „Dĺžka výkonu funkcie bude závisieť od dosahovaných výsledkov múzea alebo galérie a manažérskych kvalít štatutárneho orgánu múzea alebo galérie alebo vedúceho zamestnanca riadiaceho múzeum alebo galériu, ktorá nie je právnickou osobou,“ dodali.

Poslanci odmietli opozičný návrh hmotnej zodpovednosti verejných činiteľov

Na Slovensku sa nezavedie hmotná zodpovednosť verejných činiteľov. Poslanci Národnej rady (NR) SR vo štvrtok neposunuli do druhého čítania návrh novely zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci predložený skupinou poslancov z klubu Slovensko, KÚ, Za ľudí.

Poslanci chceli zaviesť funkčný mechanizmus „trestania“ prešľapov a pochybení verejných funkcionárov pri nakladaní s verejnými prostriedkami. Rozsah zodpovednosti verejného činiteľa mal byť podľa návrhu koncipovaný nielen na základe úmyselného konania, ale aj nedbanlivostného konania.

Za jediný možný dôvod vyvinenia sa, tzv. exkulpácie, navrhovali poslanci prípad, keď verejný funkcionár preukáže, že konal spôsobom, ktorý viedol k vzniku škody, „pretože všeobecne záväzný právny predpis alebo rozhodnutie vydané na jeho základe mu ukladali povinnosť konať takýmto spôsobom“.

Novou legislatívou sa mal definovať pojem verejný činiteľ. Uplatniť nárok na náhradu škody mohol podľa návrhu štát alebo územná samospráva. Podmienkou malo byť právoplatné rozhodnutie o porušení povinnosti pri nakladaní a správe majetku. Iniciovať konanie malo byť z úradnej povinnosti, pričom v mene štátu alebo územnej samosprávy by konal generálny prokurátor.

Poslanci odmietli aj návrh novely zákona o pobyte cudzincov. Návrh sa týka zrušenia povinnosti pre policajtov vydávať potvrdenia o zotrvaní na území SR migrantom, u ktorých existuje prekážka v administratívnom vyhostení. Zákon chceli poslanci upraviť tak, ako to navrhovali ešte pred parlamentnými voľbami.

Prečítajte si aj