Štvrtok 19. septembra, 2024
Prezident Joe Biden a bývalý prezident Barack Obama, 5. novembra 2022. (Mark Makela/Getty Images)

Boj za práva menšín môže byť často len nástrojom, ako sa dostať k moci (Komentár)

Prezident Joe Biden je médiami prezentovaný ako obhajca práv rôznych utláčaných skupín. Pohľad do histórie však naznačuje trochu iný príbeh.

Pred tridsiatimi rokmi Murray Rothbard z rakúskej ekonomickej školy napísal:

Myšlienka rovnostárstva je dokonalým politickým nástrojom. U niektorých vyvolá pocit spravodlivého nároku, u iných pocit viny. Riešenia má ponúknuť profesionálna súcitná vláda.”

Ako však môže menšina s egalitárskymi myšlienkami presvedčiť väčšinu verejnosti, aby im odovzdala nástroje moci? V prvom rade je podľa M. Rothbarda potrebné kontrolovať médiá a ďalšie inštitúcie, ktoré ovplyvňujú verejnú mienku. 

Médiá majú obrovskú moc ovplyvniť to, čo si ľudia majú o politikovi, najmä zahraničnom, myslieť. Prostredníctvom toho, čo povedia, a najmä tým, čo nepovedia. V akom kontexte to hovoria alebo z akého uhla pohľadu sa na to pozerajú. 

Prípad parlamentných obštrukcií

V roku 1964 bol v USA prijatý prelomový zákon o občianskych právach, ktorý zakazoval akúkoľvek diskrimináciu. Demokratická strana sa 75 dní snažila pomocou rôznych parlamentných procedúr zabrániť jeho prijatiu. Viac z dávnej histórie nájdete tu.

Prípad rasovej segregácie

Najvyšší súd ukončil fungovanie rasovo segregovaných škôl v roku 1954, viac informácií nájdete tu. Školy však naďalej zostávali segregované. V 70. rokoch 20. storočia sa miestne komunity pokúšali znížiť rasovú segregáciu tým, že biele deti vozili autobusmi do prevažne černošských škôl a čierne deti do bielych škôl. Pre toto opatrenie sa ujal názov „busing“.

Vtedajší senátor Joe Biden, ktorý mal v tom čase 32 rokov, bol jedným z najhlasnejších odporcov snáh o znížení rasovej segregácie. V rozhlasovom rozhovore povedal, že ak sa mu nepodarí dosiahnuť zákaz „busingu“ prostredníctvom legislatívy, zváži návrh na zmenu ústavy.

Ďalej povedal, že sociálni inžinieri si myslia, že transformácia súčasnej heterogénnej spoločnosti na úplne homogénnu spoločnosť vyrieši všetky problémy. Podľa neho je to však naopak. Desegregácia je v podstate „odmietnutím konceptu vlastného uvedomenia sa čiernej rasy“.

Prípad rozdielnych trestov

V roku 1986 bol v USA prijatý zákon, ktorý zaviedol dramaticky odlišné tresty pre užívateľov práškového kokaínu v porovnaní s crackom. Tresty za držbu 5 gramov cracku zahŕňali minimálne päť rokov za mrežami bez možnosti predčasného prepustenia, aj keď išlo len o prvý problém so zákonom. Na rovnaký trest sa vyžadovalo držanie pol kilogramu práškového kokaínu.

Zákon bol diskriminačný, keďže crack užívali najmä černosi, pretože bol lacnejší, na druhej strane, práškový kokaín užívali bohatší belosi. Výsledkom boli federálne väznice plné černochov, hoci belosi užívali kokaín rovnako alebo aj viac.

Joe Biden bol nielen silným podporovateľom návrhu zákona, ale aj jeho spoluautorom.

Prípad černošského sudcu

Clarence Thomas je sudcom Najvyššieho súdu USA a  je černochom – druhým černochom, ktorý sa kedy stal jedným z deviatich sudcov Najvyššieho súdu. Je zástancom konzervatívneho výkladu ústavy USA, podľa ktorého nie je úlohou sudcu vymýšľať, aký by ústavný text mohol mať význam, ak by sme sa naň pozreli modernými očami.

Do funkcie bol zvolený v roku 1991. Predsedom senátneho výboru, ktorý ho do funkcie schválil, bol toho času Joe Biden. O Clarencovi Thomasovi povedal:

„Keby bol C. Thomas biely, nikdy by nebol nominovaný. Jediným dôvodom je jeho farba pleti.“ 

Nominačný proces sprevádzalo obvinenie zo sexuálneho obťažovania voči C. Thomasovi, ktorý vraj v minulosti robil neslušné návrhy svojej asistentke. Na konci niekoľkodňového búrlivého vypočúvania C. Thomas povedal komisii vedenej Joeom Bidenom:

„Včera som volal svojej matke. Nie je schopná nič urobiť a stále plače. Má toho dosť. Žiadna pozícia nestojí za to, čím som si musel prejsť.“

V roku 2022 Joe Biden vymenoval do funkcie sudkyne Najvyššieho súdu liberálnu  Ketanji Brownovú Jacksonovú, prvú černošku v tejto pozícii. Jej najvýraznejším momentom v Senáte bolo, keď vyhlásila, že nemôže definovať ženské pohlavie, pretože nie je biologička.

Jej vymenovanie prezentovala administratíva Joea Bidena ako naplnenie svojho záväzku na podporu rozmanitosti. 

Prevzaté zo stránky syrzdarma.cz

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nevyhnutne odrážať názory The Epoch Times.

Prečítajte si aj