Čo je „choroba X“, na ktorú sa pripravuje WHO? (Špeciálny report)
Celosvetové organizácie pracujú na vytvorení trvalého, globálne riadeného stavu pripravenosti na príchod ohlasovanej „choroby X“.
V prejave na seminári Svetového ekonomického fóra (WEF) nazvanom „Príprava na chorobu X“ generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus vyhlásil, že v roku 2018 jeho organizácia „potrebovala mať zástupný symbol pre chorobu, ktorú nepoznáme“.
„A vtedy sme vyslovili pojem choroba X,“ povedal 17. januára. „Pripravovali sme sa na choroby podobné covidu, a dokonca covid môžete nazvať prvou chorobou X.“
Od tej doby sa globálne organizácie, ako je WHO, WEF, Svetová banka, G7 a G20 snažia vybudovať globálnu infraštruktúru na boj s ďalšou pandémiou, nech už bude mať akúkoľvek podobu.
Stodňová misia
Na zvládnutie šírenia takýchto vírusov bola na summite WEF v Davose v roku 2017 vytvorená nórska Koalícia pre inovácie v oblasti pripravenosti na epidémie (CEPI), samu seba popisujúca ako „globálna spolupráca medzi verejnými, súkromnými a filantropistickými organizáciami a občianskymi spoločnosťami“.
V roku 2022 CEPI nadviazala spoluprácu s poradenskou spoločnosťou McKinsey & Company, ktorá sa zaoberá poradenstvom v oblasti riadenia, a vytvorili „Stodňovú misiu“ pre urýchlenie výroby vakcín.
Podľa nej trvalo 326 až 706 dní „odo dňa, kedy bola sekvencia covidu-19 sprístupnená, po schválenie použitia núdzového použitia prísnym regulačným orgánom alebo zaradenia na zoznam núdzového použitia Svetovou zdravotníckou organizáciou“.
Plán CEPI chce mať vakcíny k dispozícii do 100 dní a do tej doby budú na spomalenie šírenia choroby použité „nefarmaceutické zásahy“.
Medzi nefarmaceutické zásahy počas covidu patrili testovanie, sledovanie kontaktov, dodržiavanie odstupov, dohľad nad pohybom ľudí, lockdowny, obmedzenie cestovania a zákaz zhromažďovania na rodinných akciách alebo bohoslužbách.
V rámci stodňového plánu by vedci zrýchlili čas, za ktorý novú vakcínu pripravia využitím technológií z existujúcich vakcín, „spojením rôznych fáz testovania do jednej štúdie, čím sa urýchli registrácia“, a „zavedením skúšobných platforiem, ako je napríklad ,Solidarita WHO‘“, v rámci ktorých by stovky nemocníc z desiatok krajín spolupracovali na posudzovani rizík a prínosov vakcíny“.
Potom by spoločnosti a vládne agentúry promptne vyrobili prvú várku experimentálnych vakcín pre ľudské použitie.
Pred príchodom choroby X musí svetové spoločenstvo vytvoriť platformy rýchlej reakcie a vybudovať tzv. vakcínové knižnice, uvádza CEPI.
Akonáhle sa objaví choroba X, prejde sa od prototypov vakcín k okamžitej produkcii „špecifických“ liekov pre daný patogén. Potom by vládni úradníci vakcínu distribuovali medzi obyvateľstvo a vyhodnocovali jej účinky.
Autori správy uvádzajú: „Uznávame, že dosiahnutie stodňového cieľa by bolo spojené s radom rizík, ktoré by bolo treba pred pandémiou dôkladne vyhodnotiť, a tento cieľ by sa mal realizovať jedine vtedy, ak budú zavedené správne ochranné opatrenia…“.
Na podporu stodňovej misie vzniká v Porton Down vo Veľkej Británii zariadenie nazvané Centrum pre vývoj a hodnotenie vakcín. Ide o vysoko zabezpečený objekt, ktorý bol predtým známy výrobou chemických zbraní, a bude zamestnávať vyše 200 vedcov.
Okrem vývoja vakcín proti hrozbám ako je napríklad vírus vtáčej chrípky H5N1, bude Centrum pre vývoj a hodnotenie vakcín pracovať tiež na liečivých prípravkoch proti horúčke Lassa, vírusu Nipah a krymsko-konžskej hemoragickej horúčke dengue, čo je vírus prenášaný kliešťami. Mnohé z týchto chorôb sú na zozname patogénov WHO, ktoré by mohli spôsobiť budúcu pandémiu.
Centralizácia právomocí
Okrem zavádzania nespočetných nových vakcín je ďalšou významnou oblasťou v rámci manažovania choroby X snaha o centralizáciu reakcií na pandémiu pod pokynmi WHO.
V súčasnej dobe koluje medzi 194 členskými štátmi WHO takzvaný „nultý návrh“ Pandemickej dohody WHO a jej dodatkoch k existujúcim Medzinárodným zdravotníckym predpisom, ktorý by mal byť podpísaný v máji.
Hlavným zámerom tejto dohody a jej dodatkov je centralizovať koordinovanie dodávateľských reťazcov pod vedením WHO, zdieľať informácie o chorobách a liečbe medzi členmi, zaistiť „spravodlivú“ zdravotnú starostlivosť medzi všetkými národmi a vytvoriť „celovládnu a celospoločenskú jednotnú reakciu“ na pandémiu vo všetkých členských krajinách.
WEF, WHO a ďalší svetoví predstavitelia sa obávajú, že v období krízy ľudia môžu byť zavádzaní nesprávnymi názormi.
„Najväčším problémom nasledujúcich dvoch rokov nie je vojna alebo klíma, ale dezinformácie,“ povedala účastníkom Davosu predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
V súladu s touto mantrou zverejnilo WEF svoju Správu o globálnych rizikách pre rok 2024, v ktorej oslovili 1490 odborníkov na globálne riziká. Tí sa zhodli na tom, že dezinformácie sú „najzavážnejším globálnym rizikom“.
„Jednou z veľkých vecí, ktorú toho roku vidíme a ktorá tu nebola, je riziko dezinformácií,“ uviedla Gayle Markovitzová, vedúca redaktorka WEF počas rozhovoru s autormi správy na Radio Davos.
„Mysleli sme si, že internet zdemokratizuje informácie a prinesie svetu transparentnosť, ale stal sa pravý opak,“ povedal Peter Giger, riaditeľ pre riziká v poisťovni Zurich, a jeden z autorov správy.
„Ľudia v podstate žijú vo svojich bublinách a dokonca ani nevnímajú, čo sa deje vonku.“
WHO taktiež považuje dezinformácie za hrozbu, ktorú je potrebné „riešiť“.
V návrhu Pandemickej dohody se uvádza, že členské štáty budú „pravidelne monitorovať a analyzovať sociálne siete, aby zistili rozšírenosť a typ dezinformácií“.
Nedôvera vo „vedu“
Táto globálna snaha o kontrolu naratívu prichádza v dobe, keď mnoho ľudí nedôveruje tomu, čo sa uvádza ako „veda“, a ani oficiálnym naratívom o tom, čo je pre nich dobré. Počas covidu boli ľudia zavádzaní o účinnosti rúšok a prospešnosti uzavretia škôl, avšak mnohí aj tak odmietli prijať ponúkané vakcíny.
Boli falošne uisťovaní, že „bezpečná a účinná“ vakcína proti covidu zabráni šíreniu vírusu, a mnoho ľudí bolo Bidenovou administratívou nútených zvoliť si medzi udržaním si zamestnania a vakcínou bez ohľadu na to, či má pre nich nákaza vôbec nejaké riziká. Deti v niektorých štátoch ako napríklad Kalifornia boli nútené dať sa očkovať, aby mohli navštevovať školu napriek tomu, že riziko vážneho ochorenia z Covidu-19 bolo u detí takmer nulové.
Ekonomické, fyzické a psychické škody spôsobené lockdownmi a uzavretím podnikov a škôl sú stále citeľné aj dlho potom, čo štátni predstavitelia od týchto opatrení upustili.
Chybne zostavené predikcie organizácií ako Kráľovská univerzita v Londýne dramaticky nadsadili predpokladaný počet úmrtí na covid. To vyvolalo stav, v ktorom poslušní občania začali obviňovať tých, čo sa nechceli poddať.
V roku 2022 boli v Kanade bez súdneho príkazu zmrazené stovky bankových účtov účastníkov Konvoja slobody, ktorí protestovali proti vládnym pandemickým obmedzeniam. Bol to výsledok účelnej spolupráce kanadskej vlády s finančnými inštitúciami, pri ktorej sa Ottawa odvolala na Zákon o mimoriadnych udalostiach.
Hlavný predstaviteľ švédskeho zdravotníctva dr. Anders Tegnell popísal toto obdobie slovami „svet sa zbláznil“.
Mnohí vedci dnes obviňujú mainstreamové médiá a akademické vydavateľstvá, že ignorujú alebo cenzurujú správy kritizujuúce lockdowny, zatiaľčo zverejňujú správy, ktoré lockdowny chvália a naznačujú, že by mali byť štandardnou súčasťou reakcie na pandémiu.
Lekári taktiež pociťujú tlak, aby sa zapojili. V auguste 2022 prijala Kalifornia zákon, ktorý postihuje lekárov šíriacich „dezinformácie“ kritizujúce vakcíny proti covidu. Zákon bol v januári 2023 zablokovaný federálnym sudcom z dôvodu porušenia slobody prejavu.
Lékarka Meryl Nassová, otvorená kritička iniciatív, ako je Pandemická dohoda WHO, tvrdí, že jej licencia na výkon lekárskej praxe bola v jej domovskom štáte Maine pozastavená v dôsledku toho, že neuposlúchla nariadenia štátu ohľadom covidu.
Snahy zdravotníckych úradníkov na globálnych a miestnych úrovniach prevziať právomoci v mene boja proti chorobám označuje za „mäkký prevrat“.
„Musia si udržať kontrolu nad naratívom, bez toho nebudú schopní uspieť,“ povedala dr. Nassová pre Epoch Times. „Jednou z častí kontroly naratívu bolo aj kontrolovanie naratívu lekárov – medicínskeho naratívu.“
Umlčanie iného názoru
WEF však varuje, že pokiaľ sa dezinformácie nedostanú pod kontrolu, môže sa stať cenzúra normou.
„V reakcii na dezinformácie by vlády mohli dostať čoraz viac právomocí, aby kontrolovali informácie na základe toho, čo považujú za ,pravdivé‘,“ uvádza správa WEF.
„Slobody týkajúce sa internetu, tlače a prístupu k širším zdrojom informácií, ktoré sú už aj tak potlačené, môžu vyústiť do rozsiahlejšieho potlačenia informačných tokov v rámci širšieho okruhu krajín.“
Žalobcovia v prípade Missouri vs. Biden (ktorý je v súčasnej dobe predmetom odvolania na Najvyššom súde) tvrdia, že Bidenova administratíva tlačila na spoločnosti prevádzkujúce sociálne médiá, aby cenzurovali príspevky, ktoré boli v rozpore s vládnym naratívom o pôvode covidu, vakcínach a politických otázkach.
Sudca okresného súdu v septembri 2023 rozhodol, že žalobcovia mali pravdu a že snaha Bidenovej administratívy cenzurovať amerických občanov bola „najmasívnejším útokom proti slobode prejavu v histórii Spojených štátov“ a že Bidenova administratíva „hrubo ignorovala právo na slobodu prejavu zakotvené v prvom dodatku“ Ústavy USA.
Zatiaľ čo správa WEF charakterizuje cenzúru ako riziko a problém, niektoré vlády a korporácie ju zrejme považujú za účinný liek. Spoločnosti Facebook, YouTube a Twitter čelili mnohým obvineniam z cenzúry súvisiacimi s pandémiou, ale aj s politickou cenzúrou.
Komisia pre cenné papiere a burzu dala začiatkom januára zelenú návrhu akcionárov spoločnosti Apple, ktorí požadovali, aby firma Apple objasnila svoje zásady pre odstraňovanie konzervatívnych a náboženských aplikácií zo svojej platformy. Obvinili Apple, že kroky spoločnosti vychádzajú z rozčúlenia ľavicovo orientovaných zamestnancov alebo boli vykonané na žiadosť Čínskej komunistickej strany.
Správa WEF o rizikách taktiež uvádza, že tohto roku budú v rôznych voľbách po celom svete hlasovať 3 miliardy ľudí, a konštatuje, že „rozšírené vyžívanie dezinformácií a nástrojov na ich šírenie môže podkopať legitimitu novozvolených vlád [a] následne môžu prepuknúť násilné protesty a zločiny z nenávisti či občianske nepokoje alebo terorizmus.“
