Čo čaká Slovensko po zrušení špeciálnej prokuratúry?
Aktualizované: 9. február 2024
Parlamentná väčšina včera schválila kontroverznú reformu trestného práva. Jej súčasťou je aj zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Nič na tom nezmenila kritika opozície, európskeho parlamentu, ani masívne protesty v uliciach. Prezidentka a rovnako aj opozícia avizujú, že sporný zákon pošlú na ústavný súd. Čo bude so stovkami prípadov, ktorými sa ÚŠP zaoberal?
Z návrhu, ktorý schválil parlament, vyplýva, že prípady prokurátorov špeciálnej prokuratúry by prešli na príslušné krajské prokuratúry a samotní prokurátori prejdú pod generálnu prokuratúru. Spisy z neukončených prípadov by sa mali prerozdeliť na krajské prokuratúry podľa toho, kde sa skutky stali alebo podľa všeobecnej príslušnosti v zmysle trestného poriadku. Pre laika to znie ako úplne jednoduchý a bezproblémový proces. Niečo podobné naša krajina zažila, keď sa v roku 2011 rušila vojenská prokuratúra, ktorá prechádzala na civilnú. Avšak vláda to chce tentokrát stihnúť v rekordne krátkom čase – už začiatkom januára 2024, resp. čo najskôr.
Prokurátor ÚŠP Ondrej Repa v rozhovore pre Dennik N uviedol, že to bude podľa neho logisticky náročné, až priam nezvládnuteľné. „Ide o stovky spisov, ktoré sa musia administratívne prerozdeliť, pričom vôbec nie je zatiaľ zrejmé, podľa akého kľúča a akým spôsobom. Je to veľmi narýchlo. Keď sa rušili vojenské prokuratúry, tak sa na to pripravovali ľudia viac ako pol roka a spisov tam bolo oveľa menej, a to nielen do počtu, ale aj rozsahu. Zo svojej praxe si pamätám aj presun agendy z prokuratúry Senec, a to z pôsobnosti Okresnej prokuratúry Pezinok na Okresnú prokuratúru Bratislava III. To sa takisto pripravovalo mesiace.“
Ako to môže pomôcť obvineným?
Fakt, že celý proces rušenia ÚŠP, ako aj ďalšie navrhované zmeny sa dejú za veľmi krátky čas bez predchádzajúcej odbornej diskusie, zváženia možných dopadov a personálnej, materiálnej či organizačnej prípravy, môže byť obvineným na prospech.
Agendu ÚŠP tvoria len tie najzávažnejšie trestné činy. Spisy na ÚŠP sú značne obsiahle a trestná činnosť veľmi špecifická. Prokurátor krajskej prokuratúry, ktorému bude pridelený spis na základe zákonom stanoveného kľúča určovania príslušnosti, si tento bude musieť najskôr naštudovať, oboznámiť sa s ním a to si vyžaduje určitý čas, čo spôsobí prieťahy v konaniach. Okrem toho, krajskí prokurátori sú dostatočne vyťažení, majú už svoje prebiehajúce prípady.
Medzi základné zásady trestného konania v zmysle trestného zákona patrí právo každého „aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom…“ A teda akékoľvek prieťahy v konaní, chaos spôsobený presunom spisov, na ktoré nedal príčinu obvinený alebo obžalovaný, by im nemali byť na ujmu.
Tiež netreba zabúdať na plynutie doby premlčania trestného stíhania, ktoré sa v súlade s návrhom majú výrazne skresávať. Novela trestných kódexov, ktorá počíta so zmierňovaním trestných sadzieb za niektoré ekonomické a drogové trestné činy, ako aj s úpravou premlčania v prospech páchateľov trestných činov, môže mať retrográdny charakter aj na aktuálne obvinených a už trestne stíhaných, nakoľko sa v ich prípade bude uplatňovať tá právna úprava, ktorá je pre obvineného priaznivejšia.
Podľa špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica bude tak premlčaná napr. Kauza Gorila, v ktorej je trestne stíhaný Jaroslav Haščák a aj kauza Mýtnik 3 s trestne stíhaným Miroslavom Výbohom. Trestné stíhanie v týchto prípadoch bude z dôvodu premlčania zastavené. D. Lipšic upozorňuje aj na to, že novela ponúka možnosť, ako by sa mohol viacerým ľuďom vrátiť už zhabaný majetok.
Premiér Fico však pri objasňovaní krokov vlády upokojuje spoločnosť vyhlásením: „Nikomu, kto je dnes vo väzení, sa nebudú odpúšťať ani skracovať tresty.“
Aktuálne obvineným či obžalovaným však novela určite polepší. Okrem zníženia výšky trestov budú novelou uprednostňované alternatívne tresty. Ako uviedol portál aktuality.sk, podľa prokurátora ÚŠP Ondreja Repu to vyzerá tak, že sa pripravila právna úprava, ktorá umožní praktické vykúpenie sa z niektorých trestných činov finančným trestom.
Čo sa stane s aktuálnymi prípadmi, ktoré ešte neboli právoplatne rozhodnuté?
Prokurátori špeciálnej prokuratúry odhaľujú a trestne stíhajú najzávažnejšie trestné činy, prípady korupcie a organizovaného zločinu. Sú teda špecializovaní na najťažšie trestné činy ako úkladné vraždy, teroristické a extrémistické trestné činy, či hospodárske trestné činy s veľkou škodou. A aj podľa zástupcu špeciálneho prokurátora Ladislava Masára by sa všeobecní prokurátori na krajských prokuratúrach museli na túto agendu špecializovať nanovo. To bude trvať určité časové obdobie – aj mesiace. A budú časovo limitovaní aj v dôsledku znižovania premlčacej doby.
Z praktického hľadiska dôjde aj k logistickej komplikácii, nakoľko Špecializovaný trestný súd v Pezinku sa novelou neruší. V prípade, že sa vecou po špeciálnej prokuratúre bude zaoberať krajská prokuratúra v Košiciach či v Prešove, prokurátor bude musieť cestovať na Špecializovaný trestný súd až do Pezinka.
Čo sa stane s prokurátormi ÚŠP?
Prokurátori ÚŠP majú prejsť pod generálnu prokuratúru, resp. zostanú na generálnej prokuratúre, pretože aj v súčasnosti sú prokurátormi generálnej prokuratúry, len sú vyčlenení na ÚŠP. Šéf špeciálnej prokuratúry D. Lipšic príde o svoj riadiaci post.
Prokurátor ÚŠP Matúš Harkabus, dozorujúci prokurátor v kauze vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, v rozhovore pre Investigatívne centrum Jána Kuciaka uviedol: „Samozrejme, každý z nás, ktorým sa mení pracovná situácia, rozmýšľa aj nad tým, ako si zariadi súkromné osobné veci. Neviem, kde by sme boli pridelení, na aký odbor Generálnej prokuratúry, čo by s nami bolo, či je tam stále možnosť dohody s generálnym prokurátorom. Takže nechcem špekulovať o tom, či ostanem na prokuratúre. V tejto chvíli, ako to predbežne vyhodnocujem, celkom reálne pripúšťam aj možnosť, že neostanem.”
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
