Ľudia, ktorí prežili klinickú smrť, zažili neuveriteľné veci (Štúdia)
Ľudia, ktorí zažili zástavu srdca, si spomenuli na hlboký zážitok blízky smrti, ktorý im priniesol prehľadné a zmysluplné prehodnotenie ich času stráveného na Zemi.
„Spomínam si na svetlú bytosť… stála blízko pri mne. Týčila sa nado mnou ako veľká veža sily, ale vyžarovala len teplo a lásku… Zachytil som záblesky svojho života a cítil som hrdosť, lásku, radosť a smútok, ktoré sa do mňa vlievali.“
„Každý obrázok bol o mne, ale z pohľadu bytosti, ktorá pri mne stála alebo sa na mňa prizerala… Boli mi ukázané dôsledky môjho života, tisíce ľudí, s ktorými som komunikoval, a cítil som to, čo oni cítili ku mne, videl som ich život a ako som ich ovplyvnil. Ďalej som videl dôsledky svojho života a vplyv mojich činov.“
Toto sú slová pacienta privedeného späť k životu po zástave srdca. Jeho prípad je súčasťou novej štúdie o zážitkoch blízkych smrti, ktorú uskutočnili vedci skúmajúci kognitívnu aktivitu a vedomie počas zástavy srdca.
Mnohí ľudia, ktorí prežili blízku smrť, uviedli, že zažívali uvedomenie a silné, jasné zážitky, zatiaľčo lekári sa snažili resuscitovať ich telá. Vnímali napríklad oddelenosť od svojho tela, hodnotenie činov a vzťahov v živote a pozorovanie udalostí bez bolesti a úzkosti. Tieto zážitky boli často odmietané ako ilúzie, halucinácie alebo dokonca sny. Nedávna štúdia však naznačila, že môžu existovať mimoriadne zážitky, ktoré by mohli byť merateľné a dali sa skúmať.
„Počas zástavy srdca môže človek nadobudnúť vedomie, uvedomenie a kognitívne funkcie. Keď sa objaví normálny EEG [elektroencefalograf], môže to znamenať obnovenie sieťovej kognitívnej aktivity a biomarker vedomia, luciditu (bdelosť) a RED (skutočné zážitky blízke smrti),“ uvádza záver štúdie.
Vedci z newyorskej Grossmanovej lekárskej fakulty sa podľa tlačovej správy zo 14. septembra zaoberali súvislosťou medzi kognitívnou aktivitou a vedomím počas zástavy srdca, zatiaľ čo lekári vykonávali resuscitáciu.
Štúdia zistila, že niektorí z pacientov oživených pomocou resuscitácie mali jasné spomienky na smrť potom, čo sa im až na hodinu zastavilo srdce. Zatiaľ čo boli v bezvedomí, vyskytovali sa v ich mozgoch vzorce spojené s myslením a pamäťou.
Výskumníci sa domnievajú, že počas zástavy srdca umierajúci mozog odstraňuje svoje prirodzené inhibičné systémy. Proces zvaný disinhibícia nie je „halucinačný, iluzórny alebo klamlivý“, uvádza štúdia zverejnená v júli 2023 v časopise Resuscitation.
Namiesto toho „sa zdá, že uľahčuje jasné pochopenie nových dimenzií reality“, vrátane hodnotenia všetkých spomienok, myšlienok, zámerov a správania sa k druhým „z morálneho a etického hľadiska“.
Z 567 pacientov skúmaných v rámci výskumu prežilo iba 53 a 28 z nich poskytlo výskumníkom vyjadrenie. Jedenásti uviedli, že pri zástave srdca, keď im bola vykonávaná resuscitácia, zaznamenali spomienky alebo vnemy „naznačujúce vedomie“.
„Aj keď si lekári dlho mysleli, že mozog sa trvalo poškodí asi 10 minút potom, čo mu srdce prestane dodávať kyslík, naša práca zistila, že mozog môže vykazovať známky zotavenia a elektrickej aktivity ešte dlho po pokračujúcej resuscitácii,“ uviedol hlavný autor štúdie Sam Parnia – docent na katedre medicíny na newyorskej univerzite Langone Health.
„Toto je prvá veľká štúdia, ktorá ukazuje, že tieto spomienky a zmeny v mozgových vlnách môžu byť známkami spoločných univerzálnych elementov známych ako zážitky blízke smrti,“ napísal vedec.
Realita alebo nie?
Mnohým ľuďom môže zážitok blízkej smrti zmeniť život. Dr. Bruce Greyson, ktorý sa zaoberal výskumom tohto fenoménu, zistil, že zážitky blízke smrti majú tendenciu zmeniť človeka k lepšej verzii samého seba. V rozhovore pre The Epoch Times popísal nasledujúci prípad:
„V jednom prípade bol muž alkoholik a týral svoju ženu. Po zážitku blízkom smrti sa stal vo všetkých smeroch láskavým človekom. Nepil, bol ku svojej žene dobrý, pomáhal ostatným. Napríklad sa ponáhľal do New Orleans, aby tam priložil ruku k dielu po spúšti napáchanej hurikánom Katrina,“ povedal dr. Grayson.
Štúdia z roku 2014 zverejnená v National Library of Medicine skúmajúca 1 122 ľudí, ktorí sa stretli so zážitkom blízkym smrti, naznačila, že klasifikovať ich skúsenosť ako nereálnu by mohol byť chybný pohľad.
Veľká väčšina respondentov prieskumu tvrdila, že ich skúsenosť so zážitkom blízkym smrti bola skutočná, pričom medzi respondentmi bolo aj niekoľko vedcov, právnikov, sestier a lekárov.
Tieto zistenia naznačujú pre väčšinu z nás, ktorí sme zážitok blízky smrti osobne nezažili, že by sme mali byť veľmi opatrní pri označovaní tohto zážitku ako ,neskutočného,“ uvádza štúdia a dodáva: „Vzhľadom k tomu, že tak vysoké percento osôb so zážitkom blízkym smrti považuje svoje skúsenosti za ‚určite skutočné‘, bolo by rozumné prijať ich hodnotenie reality osobnou skúsenosťou, pokiaľ neexistuje dôkaz, že ich skúsenosti skutočné neboli.“
Žena tvrdí, že sa stretla tvárou v tvár s Bohom
Žena z Arizony, ktorej srdce prestalo biť na 27 minút, tvrdí, že videla Boha v nebi, a bol to on, kto zorganizoval jej „lekársky zdokumentovaný zázrak“ a z milosti ju priviedol späť k životu. Jej prvé slová, načmárané na kus papiera pri posteli, boli: „Je to skutočné.“
„Bola som pred tvárou Boha. Stane sa to jednému z milióna a Boh sa z nejakého dôvodu rozhodol, aby sa to stalo mne,“ povedala denníku The Epoch Times Tina Hinesová, ktorá si predsavzala šíriť svoje svedectvo ďalej.
„Za tých 27 minút, čo som bola mŕtva, lekári nevideli žiadne známky života – žiadne dýchanie, žiadny tep, čo by sa ukazoval na monitore. Nepotrebovala som, aby sa to [zážitok blízkej smrti] stalo, aby som uverila, že Boh je skutočný a že nebo je skutočné. Vždycky som tomu verila, hlboko a neochvejne. Ale Boh mi to dal ako dar, aby som sa o to mohla ďalej podeliť.“
Potom, čo Hinesová utrpela náhlu zástavu srdca, bola resuscitovaná.
„Mnoho ľudí sa ma pýta: ‚Videla si svoju rodinu? Videla si svoje domáce zvieratká, ktoré zomreli?‘ Nevidela som nič okrem Ježiša. Neboli tam žiadne slová, bola to len prítomnosť Ježiša, ktorý bol so mnou – videla som tvár môjho krásneho Spasiteľa. Jeho krásna, úžasná tvár bola predo mnou. Len On a ja tam spolu, s Jeho pažami natiahnutými ku mne a úplne otvorenými, priťahujúcimi ma k sebe. Len sme sa na sebe pozerali. Neboli tam žiadne slová, bola to len tá prítomnosť. Naozaj ma oslepila žltá, žiarivá žltá farba, ktorá tam bola, a svetlá vychádzajúce spoza Neho.“
Hinesová prijíma skepsu neveriacich a tvrdí, že zatiaľ čo lekári môžu povedať, že to bola „iba strata kyslíka a halucinácie“, jej príbeh neobsahuje žiadne preháňanie. „Videla som Ježiša tvárou v tvár s natiahnutými rukami, ktorý mi len poskytoval útechu, žiadnu bolesť, žiadnu traumu, žiadnu drámu,“ povedala. „Potom ma poslal späť.“
Tri dni po infarkte implantovali paní Hinesovej do blízkosti ľavej kľúčnej kosti defibrilátor o rozmeroch 5 x 5 centimetrov, aby jej monitoroval frekvenciu srdca. Na druhý deň bola z nemocnice prepustená.
K článku prispela naša redaktorka Louise Chambersová.
