Dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Čile sa dotkne poľnohospodárov
Dohody o voľnom obchode sa stali terčom veľkej kritiky počas kampane poľnohospodárov vo Francúzsku. Pravidelne sa im vyčíta, že sú zodpovedné za nekalú hospodársku súťaž medzi jednotlivými signatármi dohôd. Európska únia však nemá v úmysle zmeniť svoj kurz a naďalej podpisuje dohody s inými krajinami. V januári poslanci Európskeho parlamentu schválili novú dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a Čile. Čo presne táto nová zmluva obsahuje?
Užšie väzby medzi EÚ a Čile
Poslanci Európskeho parlamentu 24. januára 2024 drvivou väčšinou hlasovali za ratifikáciu novej zmluvy s Čile. Toto hlasovanie sa uskutočnilo viac ako mesiac po rozhodnutiach prijatých Radou EÚ a po podpise dohody medzi európskou exekutívou a Čile.
Táto zmluva, ktorej cieľom je modernizovať zmluvu platnú od roku 2003 a posilniť politické a hospodárske vzťahy medzi oboma krajinami, je rozdelená na dve časti: rozšírená rámcová dohoda, ktorá podľa Rady EÚ zahŕňa „spoluprácu v oblastiach, ako sú zdravie, životné prostredie, zmena klímy, správa oceánov, energetika, dane, vzdelávanie a kultúra, práca, zamestnanosť a sociálne veci, veda a technika a doprava“, ako aj právna spolupráca; a dočasná obchodná dohoda, ktorej cieľom je zrušiť clá na približne 99,9 % vývozu EÚ a zvýšiť európsky vývoz do Čile o približne 4,5 miliardy eur. Táto nová etapa spolupráce medzi Bruselom a Santiagom de Chile prichádza v čase rozmachu obchodu medzi Európou a Čile, ktorý sa od roku 2002 zvýšil o 163 %.
Kovy pre energetickú transformáciu Európy?
Vo februári 2023 Európsky parlament odhlasoval ukončenie používania spaľovacích motorov na starom kontinente do roku 2035 a ich nahradenie elektromotormi, čo podnietilo Brusel k hľadaniu riešení pre dodávky kovov potrebných na výrobu batérií pre elektrické vozidlá, konkrétne medi a lítia.
Zhodou okolností je Čile druhým najväčším producentom lítia na svete, pričom do roku 2022 sa ho má vyprodukovať 39 000 ton, a Európa to chce využiť. Bývalé španielske predsedníctvo Rady Európskej únie to jasne uviedlo v tlačovej správe uverejnenej 4. decembra. „Dohoda umožní lepší prístup k surovinám a čistým palivám, ako je lítium, meď a vodík, ktoré sú nevyhnutné pre prechod na ekologické hospodárstvo.“
Dohoda by mohla mať vplyv na poľnohospodárstvo
Toto obchodné partnerstvo by mohlo byť škodlivé pre európske poľnohospodárstvo, keďže dohoda zahŕňa vývoz vzácnych kovov výmenou za nákupy čílskych poľnohospodárskych výrobkov. Na margo hlasovania poslancov Európskeho parlamentu vo Výbore pre medzinárodný obchod (INTA) 24. januára v prospech tejto novej dohody o voľnom obchode Thierry Mariani, poslanec Európskeho parlamentu za stranu Identita a demokracia vysvetlil, že 95 % obchodu s Čile bude bezcolných, a potom dodal, že „z hľadiska poľnohospodárstva to znamená 18 000 ton viac hydiny, 9 000 ton viac bravčového mäsa, 4 000 ton viac hovädzieho mäsa, nehovoriac o olivovom oleji, vajciach, škrobových derivátoch atď.
Francúzski poľnohospodári, ktorí už niekoľko týždňov demonštrujú proti niektorým dohodám o voľnom obchode, najmä tým, ktoré boli podpísané s krajinami Mercosuru a Novým Zélandom, určite nebudú spokojní s tou, ktorá sa v súčasnosti pripravuje s Čile.
„S touto novou dohodou sme stále v rovnakej situácii, keď poľnohospodárstvo využívame ako tromf pri vyjednávaní o strategických, energetických alebo iných záujmoch, ktoré nemajú s poľnohospodárstvom nič spoločné. Chcel by som tiež upozorniť, že v departemente Allier sa realizuje obrovský projekt, ktorý je najväčším zdrojom vzácnych kovov v Európe na výrobu elektrických batérií. Francúzska vláda by mala urýchliť administratívne postupy namiesto toho, aby tieto kovy zháňala 20 000 km oditaľ,“ hovorí Jean-Guillaume Hannequin, predseda FDSEA v departemente Meuse, ktorého oslovila francúzska pobočka denníkal Epoch Times.
Francúzsko nedávno odmietlo dohodu o voľnom obchode s krajinami Mercosuru v snahe upokojiť hnev poľnohospodárov, ale stále sa nevyjadrilo k zmluve medzi EÚ a Čile a mnohí francúzski poľnohospodári považujú túto dohodu za nový Mercosur, hoci krajina, ktorú v súčasnosti vedie Gabriel Boric, nie je súčasťou juhoamerickej hospodárskej aliancie.
„Všetko je to tak trochu Mercosur, ktorý robí pánovi Macronovi službu, pretože sa rozhodol, že všetci budeme jazdiť na elektromobiloch, hoci si ich môže dovoliť sotva 20 % Francúzov,“ dodáva farmár z regiónu Meuse.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
