Bývalého šéfa nemeckej tajnej služby sledujú ako extrémistu
Nemecká tajná služba sleduje svojho bývalého šéfa Hansa-Georga Maassena, ktorý je v súčasnosti opozičným politikom. Niektorým ľuďom to pripomína komunistické praktiky bývalého východného Nemecka.
Hans-Georg Maassen tvrdí, že Spolkový úrad na ochranu ústavy (BfV), nemecká obdoba FBI, o ňom zhromaždil niekoľkoročné rozsiahle záznamy.
Dňa 31. januára sa H. G. Maassen rozhodol zverejniť na sociálnych sieťach list od Spolkového úradu na ochranu ústavy adresovaný jeho právnikovi. Z vyhlásenia vyplýva, že úrad ho označil za „prípad na pozorovanie“ a zostavil o ňom rozsiahly spis s takmer 1 000 dokumentmi.
Spis obsahuje slová, ktoré vyslovil, ako aj slová jeho priaznivcov alebo odporcov, s ktorými sa rozprával, či už na sociálnych sieťach, prednáškach, v rozhovoroch alebo na diskusných fórach.
Spis obsahuje napríklad citát H. G. Maassena z interview, ktoré poskytol švajčiarskym novinám, kde tvrdí, že nemecká kancelárka a minister vnútra chcú dosiahnuť „zrútenie nemeckej spoločnosti, aby na jej troskách vybudovali neosocialistický sociálny systém“. V spise je zaznamenaný ďalší jeho výrok, že „fanatizmus“ vládnucej strany Zelených mu pripomína „fanatizmus čínskej kultúrnej revolúcie a Červených Khmérov“.
Mnohé z jeho výrokov sa týkajú politiky nelegálnych prisťahovalcov v Nemecku. Spis obsahuje aj citáty pravicových osobností, ktoré spomínajú meno H. G. Maassena. V rámci slobodného prístupu k informáciám sa zverejňujú len neutajované spisy.
Podľa nemeckých médií boli informácie o H. G. Maassenovi „uložené v spravodajskom informačnom systéme úradu“ v časti „pravicový extrémizmus“. Na otázky ohľadom sledovania H. G. Maassena úrad uviedol, že podľa zákona o ochrane osobných údajov sa nemôže k jednotlivým prípadom vyjadrovať.
Ak by sa na H. G. Maassena pozeralo ako na extrémistu, mohlo by to mať pre neho podľa časopisu Focus vážne dôsledky. Len nedávno sa sprísnili požiadavky pre verejných činiteľov na dôchodku ohľadom dodržiavania ústavy, čo znamená, že by mohli čeliť disciplinárnym postihom, vrátane možného „odňatia dôchodku“. Príslušný zákon nadobudne účinnosť 1. apríla 2024.
Historik Hubertus Knabe porovnáva spis H. G. Maassena so stratégiou zastrašovania, ktorú v bývalom východnom Nemecku používala neslávne známa tajná služba Stasi.
„Mám veľké obavy… Ešte nikdy som nevidel taký úplný prehľad politických aktivít a vyhlásení v spisoch Stasi o prominentných disidentoch,“ uviedol H. Knabe pre startup médium Nius.
H. G. Maassen sa na sociálnej sieti X vyjadril: „Spolková vláda sa ma zjavne bojí“ a obvinil ministra vnútra zo zneužitia právomocí na „boj proti politickým oponentom“.
Vyštudovaný právnik H. G. Maassen opustil v januári po viac ako 45 rokoch kresťanských demokratov (CDU).
Tento krok nasledoval po dlhých mesiacoch snahy presvedčiť CDU, aby zmenila svoj kurz, odklonila sa od „ekosocialistickej“ politiky kancelárky Angely Merkelovej a vrátila sa k svojim tradičným hodnotám centristickej strany. Líder CDU Friedrich Merz neúspešne inicioval konanie o vylúčení H. G. Maassena zo strany kvôli jeho politickým postojom.
Teraz H. G. Maassen plánuje založiť pravicovú stranu WerteUnion, ktorá chce kandidovať v nadchádzajúcich voľbách a prispieť k zmene vlády. Uviedol, že nová strana je otvorená aj spojenectvu so stranou Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorej sa všetky ostatné strany vyhýbajú.
V predvečer založenia strany 20. januára hovoril H. G. Maassen s denníkom Epoch Times o šanciach a očakávaniach spojených s jeho novým politickým domovom. Potvrdil, že jeho nová strana očakáva „protivietor“.
H. G. Masseen bol v roku 2018 odvolaný z funkcie šéfa Spolkového úradu na kontrolu ústavy potom, ako odlišne hodnotil protesty vo východonemeckom meste Chemnitz v lete 2018 po smrti mladého muža zavraždeného Sýrčanom, čo ho stálo podporu Angely Merkelovej. H. G. Maassen tvrdil v súlade s miestnou políciou a saským premiérom, že v Chemnitzi po vražde nedošlo k žiadnemu honu na cudzincov.
Spolkový úrad na ochranu ústavy označil pravicový extrémizmus za najväčšiu domácu hrozbu pre Nemecko. V posledných týždňoch sa v Nemecku zhromaždili státisíce ľudí, aby protestovali proti popularite a politike strany Alternatíva pre Nemecko (AfD). Protesty, ktoré sa často nazývajú „antipravicové“, podporuje vláda a všetky opozičné strany okrem (AfD).
Nedávny prieskum verejnej mienky prisúdil strane druhé miesto na celoštátnej úrovni s podporou približne 23 %, čo je oveľa viac ako 10 % hlasov, ktoré získala počas posledných spolkových volieb v roku 2021. Podľa volebných prieskumov strana Alternatíva pre Nemecko vedie v troch spolkových krajinách na východe Nemecka, v ktorých sa majú na jeseň konať voľby.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
