Bidenova administratíva chce poslať na Ukrajinu kazetové bomby: sú silné, ale zanechávajú za sebou smrtonosné nevybuchnuté náboje
„Státisíce“ kusov kazetovej munície, ktorú chcú Spojené štáty poslať na Ukrajinu, sa definuje ako „dvojúčelová“ a má len jednu funkciu: zničiť všetko v okruhu 3 hektárov.
V súčasnosti je zakázaná v 123 krajinách – a môže byť vypúšťaná z lietadiel, bezpilotných lietadiel, balená do rakiet a používaná na zasahovanie ľudí a strojov pri delostreleckých útokoch.
DPICM alebo dvojúčelová vylepšená konvenčná munícia, ktorú Bidenova administratíva 7. júla formálne odsúhlasila pre Kyjev, bude pochádzať zo zásoby 3 miliónov nábojov. Odošle sa v rámci 42. balíka vojenskej pomoci, tentokrát vo výške 800 miliónov dolárov schváleného od ruskej invázie vo februári 2022 – Kazetové bomby sú v rezerve od roku 2016, kedy ich americká armáda začala postupne vyraďovať.
DPICM sú kanistre zabudované do 155 mm húfnicových delostreleckých granátov. Možno ich načasovať tak, aby explodovali v stanovenej výške nad cieľom alebo tesne vedľa neho.
Každý kanister obsahuje 88 bômb so smrtiacim dosahom približne 10 metrov štvorcových v závislosti od výšky, z ktorej sú vypustené. Bomby možno „nastaviť“ tak, aby boli zamerané na tanky alebo obrnené vozidlá a načasovať tak, aby explodovali blízko zeme a rozpútali šrapnelovú smršť, schopnú zmeniť zákopy na „smrtiacu zónu“ – uvádza sa v štúdii britského obranného a bezpečnostného think tanku Inštitút spojených kráľovských služieb z roku 2019.
A presne na to potrebuje Ukrajina kazetovú muníciu – aby vyhnala Rusov zo zákopov zamínovaných v rámci protiofenzívy.
Presun munície porušuje zmluvy a právne predpisy USA
Bidenova administratíva bola viac ako rok pod tlakom ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a kritikov z oboch strán v Kongrese, aby poskytla svoju kazetovú muníciu, ale až do 7. júla tvrdila, že medzinárodné dohody a zákony USA takémuto transferu bránia.
Keďže nie všetky bomby alebo submunícia v kanistri vždy vybuchnú, táto munícia môže zanechať mínové pole „šrotu“, ktoré sa môže vznietiť aj po rokoch. Podľa správy organizácie Monitoring nášľapných mín a kazetovej munície sú obeťami kazetovej munície z 97% civilisti „po skončení operácie“. V prieskumoch, v ktorých sa uvádzal vek obetí, tvorili 66% z nich deti.
Podľa Dohovoru o kazetovej munícii, medzinárodnej zmluvy podpísanej v roku 2008 v nórskom Osle 123 štátmi, je kazetová munícia ako napríklad DPICM zakázaná. Spojené štáty, Rusko aj Čína nie sú signatármi tejto zmluvy, ale Spojené štáty nevyvážajú kazetovú muníciu do spojeneckých krajín v rámci predaja zbraní.
Okrem toho administratíva poznamenala, že zákony USA zakazujú transfer DPICM, ak miera zlyhania alebo „nevybuchnutia“ bômb presahuje 1%. S cieľom poslať starnúce zásoby na Ukrajinu Biden upúšťa od tejto požiadavky a povoľuje „mieru nevybuchnutia“ do 2,35%.
Tri dôvody
Keď námestník ministra obrany pre politiku Colin H. Kahl oznámil na tlačovej konferencii Pentagonu zaradenie DPICM do balíka pomoci Ukrajine vo výške 800 miliónov dolárov, nasledovali vyjadrenia poradcu pre národnú bezpečnosť Jakea Sullivana, ako aj štátneho tajomníka Antonyho Blinkena.
Sullivan pri zdôvodňovaní tohto ustanovenia uviedol tie isté tri body, ktoré neskôr rozviedol Kahl: „Po prvé, naše rozhodnutia o bezpečnostnej pomoci vychádzajú z potrieb Ukrajiny v teréne a Ukrajina potrebuje delostrelectvo na udržanie svojich útočných a obranných operácií,“ povedal v Bielom dome. „Delostrelectvo je jadrom tohto konfliktu. Ukrajina každý deň vystrelí tisíce nábojov na obranu proti ruským snahám o postup a tiež na podporu vlastného úsilia o znovuzískanie svojho zvrchovaného územia.“
Sullivan uviedol, že Spojené štáty poskytli Ukrajine „historické množstvá kusových delostreleckých nábojov“ a Ukrajina ich spotrebúva takmer tak rýchlo, ako ich dostáva, čo vyvoláva obavy z nedostatku a z toho, že trojmiliónové zásoby munície DPICM budú v čase núdze fungovať výhodnejšie a zároveň sa môže urýchliť ich výroba.
„Zaznamenali sme už podstatné zvýšenie výroby, ale tento proces bude ešte j pokračovať a bude veľmi potrebné poskytnúť Ukrajine zásoby na obdobie, kým sa naša domáca výroba zvýši… V žiadnom okamihu tohto konfliktu nenecháme Ukrajinu bez ochrany. Bodka.“, povedal Sullivan.
Druhým odôvodnením je podľa Sullivana to, že Rusko používa kazetovú muníciu odo dňa, keď vo februári 2022 napadlo Ukrajinu. „Rusko používa kazetovú muníciu s vysokou mierou chybovosti, ktorá sa pohybuje medzi 30 a 40 %,“ uviedol. „Kazetová munícia, ktorú poskytujeme, má „nepodarkovosť“ oveľa nižšiu ako Rusko a nepresahuje 2,35%.“
„Len počas prvého roka konfliktu Rusko vypustilo odpaľovaním kazetovej munície nasadenej z viacerých zbraňových systémov pravdepodobne desiatky miliónov submunície a bômb na celé územie Ukrajiny,“ hovorí Kahl.
Vyšetrovanie OSN potvrdilo, že Rusko používa kazetovú muníciu a generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vyhlásil, že jej používanie je „nehumánne“. Vyšetrovanie OSN však tiež tvrdí, že Ukrajina použila kazetovú muníciu získanú z Turecka a Pakistanu.
Sullivan ďalej uviedol, že tretím dôvodom je to, že „Ukrajina sa zaviazala k snahe o odmínovanie po skončení konfliktu s cieľom zmierniť akékoľvek škody na civilnom obyvateľstve. A to bude potrebné bez ohľadu na to, či Spojené štáty túto muníciu poskytnú alebo nie, pretože Rusko kazetovú muníciu používa vo veľkom rozsahu.“
„Ukrajinská vláda nám písomne ponúkla ubezpečenia o zodpovednom používaní DPICM vrátane toho, že tieto strely nebudú používať v mestskom prostredí obývanom civilistami a že budú zaznamenávať miesta, kde tieto strely použijú, čo uľahčí neskoršie odmínovanie,“ uviedol Kahl s tým, že Spojené štáty už investovali do odmínovania Ukrajiny viac ako 95 miliónov dolárov.
Súčasť balíka pomoci vo výške 800 miliónov dolárov
Kahl uviedol štvrté odôvodnenie, na ktoré sa Sullivan odvolával – Ukrajinci teraz potrebujú všetku muníciu, ktorú môžu dostať.
Zásoby DPICM zabezpečia, že „ukrajinská armáda bude mať dostatok delostreleckej munície na mnoho mesiacov dopredu,“ povedal.
Munícia DPICM je súčasťou balíka vojenskej pomoci vo výške 800 miliónov dolárov zahŕňajúceho aj 155 mm delostrelecké granáty, taktický mobilný raketový systém protivzdušnej obrany Patriot, vysoko mobilný delostrelecký raketový systém HIMARS, bojové vozidlá pechoty Bradley, obrnené transportéry Stryker, presnú leteckú muníciu, demolačnú muníciu a systémy na odstraňovanie prekážok.
Kahl nechcel uviesť, koľko kusov DPICM smeruje presne na Ukrajinu a nechcel ani uviesť, kedy presne dorazia.
Náznaky od jari
Predstavitelia administratívy a Pentagonu od jari naznačovali, že Bidenova administratíva prehodnocuje svoj nesúhlas s vyslaním kazetovej munície do Kyjeva, najmä keď Ukrajina hlási tvrdý odpor zo strany Rusov v zákopoch.
Generál Mark Milley, predseda Zboru náčelníkov štábov, uviedol 30. júna v National Press Clube, že jedným z dôvodov, prečo administratíva zvažuje upustenie od svojich námietok, je skutočnosť, že Ukrajina už kazetovú muníciu aj tak používa.
„Ukrajinci o ňu požiadali, iné európske krajiny ju čiastočne poskytli, Rusi ju používajú,“ povedal generál Milley. „Nebudem stáť v ceste prezidentovmu rozhodnutiu. Je to rozhodnutie prezidenta. Pokiaľ ide o rozhodovanie, zvažujeme v rámci tohto procesu všetky druhy možností.“
„Ak Ukrajina nebude schopná dosiahnuť výrazný pokrok, bude za to do veľkej miery viniť pomalé nasadzovanie kritických zbraňových systémov Bidenovou administratívou,“ poznamenal republikán Michael McCaul.
Armádny generál Christopher Cavoli z Európskeho veliteľstva USA (USEUCOM) povedal pred výborom Snemovne reprezentantov pre ozbrojené služby, že DPICM budú obzvlášť účinné proti „cieľom zhromaždeným v hustých formáciách“.
To podnietilo predsedu výboru Mikea Rogersa, republikána a významného podporovateľa Ukrajiny k vyzvaniu Bidena, „aby sa prestal tak zdráhať poskytnúť Ukrajine prostriedky, ktoré potrebuje. Jeho váhanie v súvislosti s nadmernou eskaláciou len predĺžilo vojnu a zvýšilo finančné náklady a obete na životoch“.
Rebekah Heinrichsová, vedúca pracovníčka a riaditeľka Základnej obrannej iniciatívy Hudsonovho inštitútu, uviedla na konferencii Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS), že nerozhodnosť možno pripísať odlišnému pochopeniu „povahy ruskej hrozby“ medzi 31 členmi NATO a toho, čo znamená víťazstvo pre Ukrajinu.
Niektorí členovia aliancie „zaujímajú oveľa opatrnejší prístup a obávajú sa horizontálnej alebo vertikálnej eskalácie,“ povedala. „A preto sa viac zdráhajú poskytnúť také druhy zbraní, na ktorých Ukrajina stále trvá – kazetovú muníciu, úderné systémy dlhého dosahu, väčšie bezpilotné lietadlá atď.“
Chvály a úskalia
Medzi tými, ktorí vyjadrili podporu tomuto kroku, boli aj kľúčoví senátori. „Poskytnutie tejto novej munície je správne rozhodnutie – aj keď trvalo príliš dlho – a ja ho už dlho podporujem,“ uviedol napríklad senátor Tom Cotton vo vyhlásení zverejnenom aj na Twitteri.
Proti vyslaniu kazetovej munície na Ukrajinu lobovali skupiny na ochranu ľudských práv a OSN. Štrnásť amerických senátorov poslalo Bidenovi a Sullivanovi listy, kde uznali, že munícia by mohla Ukrajine pomôcť, ale „humanitárne škody a poškodenie koaličnej jednoty v prípade poskytnutia americkej kazetovej munície by prevážili nad taktickými výhodami“.
Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva vyjadril krátko po oznámení rozhodnutia administratívy poľutovanie.
„Kazetová munícia rozptyľuje malé bomby na širokom území, z ktorých mnohé nevybuchnú okamžite,“ povedala Martha Hurtado, hovorkyňa úradu. „Môžu zabíjať a mrzačiť aj po rokoch. Preto by sa mali okamžite prestať používať.“
Sullivan povedal, že to bolo rozhodnutie, ktoré nechcel nikto urobiť.
„Uznávame, že kazetová munícia prináša riziko poškodenia civilistov nevybuchnutou muníciou. Preto sme toto rozhodnutie odkladali tak dlho, ako to bolo možné,“ poznamenal. „Existuje tu však aj obrovské riziko poškodenia civilného obyvateľstva, ak ruské jednotky a tanky prepadnú ukrajinské pozície a obsadia ďalšie ukrajinské územie a podrobia si ďalších ukrajinských civilistov.“
Blinken navrhol, aby sa skupiny na ochranu ľudských práv, kritici administratívy a OSN obrátili so svojimi obavami priamo na Putina.
„Rusko začalo túto nevyprovokovanú vojnu proti Ukrajine. Rusko ju môže kedykoľvek ukončiť stiahnutím svojich síl z Ukrajiny a zastavením brutálnych útokov na ukrajinské mestá a ľudí,“ povedal. „Kým tak Rusko neurobí, Spojené štáty a naši spojenci a partneri budú jednotne stáť na strane Ukrajiny tak dlho, ako to bude potrebné,“ uzavrel.
Z pôvodného článku preložil a skrátil: MiC a LS.
