Piatok 22. novembra, 2024
Iránske, čínske a ruské vojenské lode počas spoločného vojenského cvičenia v Indickom oceáne. (Úrad iránskej armády/AFP/Getty Images)

Akú úlohu zohrávajú Islamské revolučné gardy vo vojne medzi Izraelom a Hamasom?

Dňa 12. januára Spojené štáty uvalili sankcie na dve spoločnosti, ktoré sa pokúsili prepraviť iránsky tovar na objednávku Saida al-Džamála, finančného sprostredkovateľa Hútíov, ktorého podporujú Islamské revolučné gardy (IRGC) a ich elitná jednotka iránskych síl Al-ods. Toto opatrenie prišlo len niekoľko dní potom, ako Islamské revolučné gardy pohrozili  Izraelu a jeho spojencom odvetnými opatreniami za smrť generála Raziho Mousaviho, ktorý zahynul pri izraelskom raketovom útoku v Sýrii.

Izrael v súčasnosti čelí útokom Hamasu v Gaze ako aj Hizballáhu v Libanone, zatiaľ čo hútíjskí povstalci v Jemene útočia na lode smerujúce do Izraela v Červenom mori. Tieto tri organizácie spája priama podpora Islamských revolučných gárd.

Islamské revolučné gardy (IRGC) boli založené v roku 1979 na obranu islamskej revolúcie. Sú priamo podriadené najvyššiemu vodcovi Iránu, ajatolláhovi Alímu Chameneímu, najvyššiemu politickému a náboženskému predstaviteľovi krajiny. Najvyšší vodca má značný vplyv na iránske politické, vojenské a náboženské inštitúcie. Hoci Islamské revolučné gardy sú oficiálnou súčasťou iránskej armády, pôsobia mimo bežného vojenského velenia a konajú na základe priamych rozkazov najvyššieho vodcu.

Okrem toho Islamské revolučné gardy pôsobia nezávisle od iránskeho súdneho a právneho systému, pričom majú takmer neobmedzenú právomoc presadzovať islamské kódexy a morálku, ktoré zaviedla vláda. Okrem udržiavania vládnej moci v Iráne kontrolujú rozsiahle odvetvia hospodárstva a využívajú svoje peniaze a vplyv na financovanie teroristických aktivít a podporu militantných skupín v Afganistane, Iraku, Libanone, na palestínskych územiach, v Sýrii a Jemene.

Islamské revolučné gardy, najmocnejšiu polovojenskú organizáciu v regióne, mnohé krajiny označili za teroristickú organizáciu, pretože podporuje iné teroristické a militantné skupiny vrátane Hizballáhu, Hamasu a Hútíov tým, že im poskytuje výcvik, zbrane, peniaze, spravodajské informácie a vojenské poradenstvo.

Podľa tlačovej agentúry Fars, ktorá je napojená na islamské revolučné gardy, bol útok Hamasu na Izrael 7. októbra odvetou za atentát spáchaný v roku 2020 na generála Qassema Soleimaniho, veliteľa síl Al-Quds patriacich pod Islamské revolučné gardy. Soleimani bol zodpovedný za zahraničné operácie. Bol zabitý americkým dronom neďaleko medzinárodného letiska v irackom Bagdade kvôli tomu, že sa podieľal na riadení zástupných (proxy) vojen Iránu v celom regióne. Pentagón obvinil Soleimaniho z plánovania útokov proti americkým diplomatom a vojenskému personálu, a to dokonca aj na území USA. Americké ministerstvo obrany uviedlo, že úder bol vykonaný s cieľom odradiť Irán od budúcich útokov a ochrániť americký personál v regióne.

Iránom podporované skupiny nielenže ohrozujú Ameriku a Izrael, ale mohli by vyvolať aj veľkú vojnu. Okrem útokov Hútíov na medzinárodnú lodnú dopravu iránski prívrženci vystrelili rakety na americké základne v Iraku a Sýrii a zranili pritom niekoľkých vojakov.

Spojené štáty doteraz uvalili sankcie na viaceré subjekty zapojené do finančnej podpory, ktorú Islamské revolučné gardy poskytujú Hútíom. Finančné prostriedky prechádzajú cez zložitú sieť peňažných ústavov, ktoré riadi offshorová jednotka Islamských revolučných gárd tzv. Al-Quds Force, teda jednotka nedávno zabitého generála Raziho Mousaviho. Keďže útoky na ciele USA a spojencov sa zintenzívňujú, je pravdepodobnejšie, že bude nasledovať vojenská odpoveď. Od útoku na Izrael 7. Októbra podnikli Iránom podporované milície dronové, raketové útoky na ciele USA v Iraku 37-krát a v Sýrii 40-krát. Napríklad americký letecký útok v Sýrii sa zameral na sklady zbraní a iné zariadenia spojené s Islamskými revolučnými gardami a milíciami. Minulý mesiac boli zasiahnuté aj mnohé objekty v Iraku potom, ako skupina milícií zaútočila na leteckú základňu USA v Al-Asade.

Hoci Hútíovia tvrdia, že chcú útočiť len na izraelské lode a lode smerujúce do Izraela, napadli mnoho lodí z rôznych krajín. V dôsledku toho Medzinárodné námorné bezpečnostné konzorcium vydalo varovanie pre medzinárodných prepravcov, aby sa vyhýbali Červenému moru. Obchádzka cez Afriku ich však môže stáť až milión dolárov navyše. To sú zbytočné extra náklady.

Americký minister obrany Lloyd Austin sa stretol so svojím saudskoarabským náprotivkom, princom Chálikom bin Salmánom, aby prediskutovali hrozbu zo strany Hútiov a vytvorili medzinárodnú koalíciu na ochranu lodí prechádzajúcich cez tento región. Správa denníka Wall Street Journal odhalila priamu účasť Iránu na útokoch Hútíov a uviedla, že Irán poskytol povstaleckej skupine zbrane a pomoc pri zameriavaní cieľov. Teraz, keď Biely dom túto správu potvrdil, mnohí Američania žiadajú tvrdšiu reakciu vrátane útokov na Jemen a Irán. Joe Biden zase kráča po tenkom ľade – snaží sa chrániť americké a izraelské záujmy, ako aj lode iných krajín, a zároveň zabrániť eskalácii konfliktu.

Zdá sa, že Izrael je odhodlaný konfrontovať Hizballáh priamo a raz a navždy ukončiť hrozbu, ktorej čelí. Dôsledkom by však bola obrovská devastácia v mnohých krajinách. Ak USA podporia Izrael v boji proti Hizballáhu a zároveň začnú masívne útoky proti Jemenu, Irán by sa mohol priamo zapojiť. Ak však USA neurobia nič, Islamské revolučné gardy budú naďalej pôsobiť ako tajný nástroj Teheránu, podporovať teroristické skupiny a milície v regióne, pripravovať o život mnohých ľudí a spôsobovať nekonečnú nestabilitu. Ak Amerika a jej spojenci v najbližšej dobe neposkytnú Hútíom ráznu a represívnu odpoveď, výrazne sa naruší celosvetová lodná doprava a zdražie spotrebný tovar.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj