Piatok 20. septembra, 2024
Poslanci v rokovacej sále Národnej rady SR pred hlasovaním o návrhu na skrátené konanie o novele Trestného zákona v Bratislave vo štvrtok 25. januára 2024. (FOTO TASR - Pavel Neubauer)

Opozícia sa spojila a ohľadom novely Trestného zákona podnikla rázny krok (+Video)

Opozícia podala ústavnú sťažnosť v súvislosti s novelou Trestného zákona. Namieta skrátené legislatívne konanie či skrátenie času na diskusiu. Navrhuje zrušiť všetky doterajšie uznesenia Národnej rady SR, ktoré sa týkajú postupu pri schvaľovaní navrhovanej legislatívy. Na pondelkovej tlačovej konferencii o tom informovala poslankyňa Mária Kolíková (SaS) spolu s ďalšími opozičnými poslancami.

„My sa obraciame na Ústavný súd s tým, že je nám ako opozičným poslancom hrubo znemožňované viesť riadnu debatu a diskusiu tak, ako sa patrí v demokratickej spoločnosti, a tým dochádza k narušeniu práv, ktoré ako poslanci v demokratickej spoločnosti máme,“ ozrejmila M. Kolíková. Upozornila, že zatiaľ nejde o napadnutie zákona pre nesúlad s ústavou. „Pre takéto podanie ešte nie sú splnené podmienky. O tom sa môžeme rozprávať, keď bude zákon schválený v druhom a treťom čítaní,“ dodala.

M. Kolíková priblížila, že ústavnú sťažnosť podporili všetky opozičné strany a podpísalo sa pod ňu 49 poslancov. Podaná bola minulý týždeň. „Tu neexistuje žiadna spoločenská zhoda na rušení Úradu špeciálnej prokuratúry a na takejto novej trestnej politike,“ podotkla.

Poslankyňa Zuzana Števulová (PS) kritizovala okrem iného aj priebeh ústavnoprávneho parlamentného výboru ku skrátenému legislatívnemu konaniu. „O zásadných zmenách sa bavíme v ultrakrátkom konaní,“ zdôraznila. V prípade schválenia novely Trestného zákona avizuje podanie ďalšej ústavnej sťažnosti.

Poslancovi Mariánovi Čaučíkovi (KDH) chýba vecná diskusia, či už v pléne Národnej rady SR, alebo v parlamentných výboroch. Hovorí o znásilňovaní legislatívneho procesu. „Celý proces vnímame ako hrubé porušenie princípov demokratickej diskusie a tvorby práva,“ povedal.

Hnutie Slovensko poukazuje na neprimerané obmedzenie rozpravy. Diskusia v pléne Národnej rady SR je podľa predsedu poslaneckého klubu Slovensko, Za ľudí, KÚ Michala Šipoša nevyhnutná na to, aby mohli byť prijímané kvalitné zákony. Vyjadril ochotu pripojiť sa k ústavnej sťažnosti aj po prípadnom schválení zmien v trestnej politike.

Vládna novela Trestného zákona je aktuálne v druhom čítaní, poslanci sa jej venujú v skrátenom legislatívnom konaní. Diskusiu v prvom čítaní skrátili na 20 hodín, v druhom čítaní má trvať maximálne 62 hodín. Po prerokovaní novely by o nej mali poslanci aj definitívne rozhodnúť. Návrh ráta s úpravami trestných sadzieb a premlčacích lehôt aj so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry. Menia sa aj hranice škody. Opoziční poslanci novelu kritizujú. Považujú ju za škodlivú a predložili desiatky pozmeňujúcich návrhov. Zmeny prišli aj z dielne koalície, ktorá na dôvodnosti novely trvá.

Hlas považuje ústavnú sťažnosť opozície súvisiacu s Trestným zákonom za absurdnú

Koaličná strana Hlas-SD považuje ústavnú sťažnosť opozície súvisiacu so schvaľovacím procesom novely Trestného zákona za absurdnú. Strana je presvedčená o tom, že diskusia o zmenách v trestných kódexoch bola viac než dostatočná. Navrhované zmeny je pripravená podporiť. Uviedla to hovorkyňa Hlasu-SD Karolína Ducká.

„Aby sa Národná rada mohla konečne zaoberať skutočnými problémami ľudí, bolo nevyhnutné rozpravu o Trestnom zákone primerane skrátiť,“ zdôraznila K. Ducká. Podotkla, že opozícia má právo debatovať, ale vláda má nielen právo, ale aj povinnosť vládnuť, pretože ju tým zaviazali občania vo voľbách.

Opozícia sa sťažuje aj na skrátené legislatívne konanie. „Je absurdné, aby sa na inštitút skráteného legislatívneho konania sťažovala opozícia, ktorá z neho počas svojej vlády urobila normu. Nikdy v histórii Slovenska nebolo také množstvo zákonov prijímané v skrátenom legislatívnom konaní ako počas minulého volebného obdobia,“ dodala.

Pripomenula tiež nález českého ústavného súdu, ktorý podľa nej konštatoval, „že opozícia má ústavné právo na politickú diskusiu, ale nemá ústavné právo na obštrukciu, ktorou blokuje parlament a znemožňuje tak vládnej koalícii napĺňať mandát, ktorý dostala od ľudí vo voľbách“.

Prečítajte si aj