Pondelok 25. novembra, 2024
Zakladateľ WEF Klaus Schwab počas slávnostného odovzdávania ocenenia „Crystal Award" na výročnom zasadnutí Svetového ekonomického fóra v Davose, 16. január 2023 (Fabrice Coffrini/AFP via Getty Images)

Republikánsky návrh zákona sa snaží znemožniť financovanie Svetového ekonomického fóra

Nové opatrenie predložené skupinou republikánov v Snemovni reprezentantov sa snaží zabrániť tomu, aby bolo Svetové ekonomické fórum financované Spojenými štátmi.

Niekoľko republikánov v Snemovni reprezentantov navrhlo zákon, ktorý by zakázal financovanie Svetového ekonomického fóra (WEF) z amerických daní, a zároveň kritizoval túto nadnárodnú organizáciu a jej ciele ako scestné, elitárske a „protiamerické“.

Podľa tlačovej správy z 19. januára by opatrenie nazvané „Zákon o zrušení financovania Davosu“ zakázalo Ministerstvu zahraničných vecí USA, Agentúre Spojených štátov pre medzinárodný rozvoj – prípadne akémukoľvek inému ministerstvu či agentúre – poskytovať WEF akékoľvek finančné prostriedky.

„Nútiť amerických daňových poplatníkov, aby financovali každoročné lyžiarske výlety úzkoprsých globálnych elitárov, je absurdné – a navyše trestuhodné,“ uviedol vo svojom vyhlásení jeden z predkladateľov návrhu zákona, republikán Scott Perry (Pensylvánia). „Svetové ekonomické fórum si nezaslúži ani cent amerických finančných prostriedkov a je najvyšší čas, aby sme Davos zrušili.“

K návrhu sa pripojili aj republikáni Tom Tiffany (R-Wis.), Paul Gosal (R-Az.), Diana Harshbarger (R-Tenn.), Andy Ogles (R-Tenn.) a Matt Rosendale (R-Mt.).

„Zákon o zrušení financovania Davosu by zabezpečil, aby Svetové ekonomické fórum a jeho tzv. reset nášho doterajšieho spôsobu života nebolo financované z amerických daní,“ uviedol vo svojom vyhlásení T. Tiffany.

„Reset“ je zjavnou narážkou na celý rad koncepcií zakladateľa a výkonného predsedu WEF Klausa Schwaba uvedených v knihe, ktorej je spoluautorom, s názvom „Veľký reset“. V jednom zo svojich článkov to zhrnul ako celosvetovo koordinované úsilie o „obnovu všetkých aspektov našich spoločností a ekonomík“, na ktorom sa „musí podieľať každá krajina vrátane Spojených štátov“.

Veľký reset

K. Schwab opísal plán Veľkého resetu ako agendu pozostávajúcu z troch hlavných častí: prvou je „nasmerovať trh k spravodlivejším výsledkom“ vrátane zastavenia podpory využívania fosílnych palív a zavedenia tzv. dane z bohatstva.

Druhou časťou agendy sú opatrenia, ktoré majú zabezpečiť, aby investície smerovali k dosiahnutiu „spoločných cieľov, ako je rovnosť a udržateľnosť“, vrátane „zelenej“ infraštruktúry, a zároveň vytvoriť systém stimulov, ktoré prinútia priemyselné odvetvia plniť ekologické, sociálne a riadiace ukazovatele (ESG).

Treťou časťou agendy Veľkého resetu by bolo „využitie inovácií Štvrtej priemyselnej revolúcie“, ako je napríklad umelá inteligencia, na podporu „verejného blaha“ a na riešenie zdravotných a sociálnych výziev, napríklad vytvorením mechanizmov na sledovanie infekcií alebo sledovanie stavu zaočkovanosti.

Počas tohtoročných zasadnutí WEF (ktoré sa konali od 15. do 19. januára) holandská kráľovná Máxima, dlhoročná bojovníčka za sociálnu spravodlivosť, ktorá pôsobila ako špeciálna advokátka generálneho tajomníka OSN pre inkluzívne financovanie rozvoja (UNSGSA), vyzvala na široké prijatie biometrických digitálnych preukazov totožnosti, ktoré by vlády mohli používať na sledovanie údajov o tom, „kto sa skutočne dal zaočkovať a kto nie“.

Námietky republikánov

Republikáni vyjadrili námietky proti tomu, aby bolo WEF financované Spojenými štátmi, pretože podľa nich ide o fórum umožňujúce globálnym elitám a lídrom krajín ako je Čína alebo Irán presadzovať opatrenia, ktoré sú v rozpore so záujmami Spojených štátov.

Spojené štáty vynaložili v priebehu rokov milióny dolárov na to, aby financovali WEF a jeho každoročnú konferenciu globálnych elít. Podľa republikánov sa na nej diskutuje o „dystopických myšlienkach, ako je globálna solidarita a konzumácia chrobákov ako riešenie hladu vo svete“.

Ako uviedol K. Schwab v knihe „Veľký reset“, WEF a jeho vedúci predstavitelia presadzujú prístup smerom zhora nadol na zvládnutie rôznych hrozieb, napríklad prostredníctvom zmeny štruktúry kapitalistického systému s cieľom rovnomernejšieho rozdelenia jeho ziskov a posilnenia celosvetového systému nadnárodných inštitúcií.

Kritici tvrdili, že WEF predstavuje pokus medzinárodných organizácií o oslabenie národnej suverenity prostredníctvom centralizácie moci a rozhodovania na úkor individuálnych slobôd a miestnych komunít.

Zazneli aj obavy, že riešenia navrhované na fóre predstavujú vysokú mieru zasahovania do ekonomiky zo strany vlád a sociálnej politiky zo strany elít, ktoré chcú podľa slov kritikov vnútiť progresívne hodnoty a názory tradične zmýšľajúcemu obyvateľstvu.

Republikánsky návrh na zrušenie WEF bol predložený v posledný deň výročnej konferencie tejto organizácie.

WEF sa obáva D. Trumpa

Na tohtoročnom výročnom samite v Davose sa podľa slov zúčastnených hovorilo najmä o rekordnom víťazstve bývalého prezidenta Donalda Trumpa z 15. januára v Iowe, ktoré sa zároveň stalo predmetom znepokojenia.

Jednou z účastníčok konferencie WEF bola aj prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardeová. Tá bývalého prezidenta otvorene kritizovala.

„Všetkých nás to znepokojuje, pretože Spojené štáty sú najväčšou ekonomikou, najväčšou obrannou krajinou na svete a sú majákom demokracie so všetkými jej pozitívnymi aj negatívnymi stránkami,“ odpovedala 17. januára na otázku o nadchádzajúcich amerických voľbách v rozhovore pre agentúru Bloomberg. „Musíme byť mimoriadne obozretní,“ dodala.

Lagardeová, v minulosti stojaca na čele Medzinárodného menového fondu, už skôr označila prezidenta Trumpa za jednoznačnú „hrozbu“ pre Európu. Vyjadrila sa tak počas nedávneho rozhovoru pre televíziu France 2, v ktorom poukázala na postoj prezidenta Trumpa k clám, NATO a klimatickým zmenám.

V záverečný deň konferencie WEF Lagardeová navrhla, že v prípade, ak sa prezidentovi Trumpovi podarí uskutočniť svoj návrat do Bieleho domu, najúčinnejšou stratégiou bude prejsť do protiútoku.

„Najlepšia obrana, ak sa na to chceme takto pozerať, je útok,“ povedala 19. januára počas diskusného panelu. „Na to, aby sme mohli riadne zaútočiť, musíme byť silní na domácej pôde. Byť silný teda znamená disponovať silným, rozvinutým trhom, teda mať skutočne jednotný trh.“

Prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardeová počas zasadnutia Svetového ekonomického fóra (WEF) v Davose, 19. január 2024 (Fabrice Coffrini /AFP)

Philipp Hildebrand, bývalý šéf švajčiarskej centrálnej banky a súčasný podpredseda predstavenstva spoločnosti BlackRock, vyjadril na nadchádzajúce voľby v USA podobný názor.

„Viete, toto sme už zažili, prečkali sme to, takže uvidíme, čo to prinesie,“ uviedol Hildebrand pre agentúru Bloomberg. „Rozhodne, z pohľadu Európy, z akejsi globálnej, atlantickej perspektívy, je to, samozrejme, veľká obava.“

Gordon Brown, bývalý premiér Veľkej Británie, vyjadril podobné obavy v súvislosti s možnou hrozbou, ktorú by mohlo predstavovať prezidentské kreslo D. Trumpa, pričom sa domnieva, že by to mohlo mať vplyv nielen na Spojené štáty, ale aj na iné krajiny.

„Obávam sa toho, že by Trump mohol byť prezidentom,“ povedal pre CNBC 17. januára vo švajčiarskom lyžiarskom stredisku.

Čo sa týka prezidenta Trumpa, do Davosu pricestoval dvakrát, v rokoch 2018 a 2020, aby sa zúčastnil na zasadnutiach WEF.

Vo svojom hlavnom prejave v roku 2020 zdôraznil svoju protekcionistickú obchodnú politiku a postavenie Ameriky ako najväčšieho svetového producenta ropy a plynu.

Otvorene tiež vyjadril svoj skepticizmus voči klimatickým zmenám a vzal si na mušku tzv. „alarmistov” a „radikálnych socialistov“.

Na tvorbe tohto príspevku sa podieľala Emel Akan.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj