„Komunisti nenávideli buržoáziu, ekológovia nenávidia obyčajných ľudí, najmä poľnohospodárov.“ (rozhovor s francúzskym filozofom R. Redekerom)
Podľa francúzskeho filozofa a profesora Roberta Redekera sa za hnevom francúzskych farmárov skrýva historický odpor voči elitám, ktoré sú odtrhnuté od reality. Aby sa zrodil nový človek, musíme sa zbaviť farmára. Podľa filozofa sa to podobá na program „boľševických bielych golierov“.
Poľnohospodárstvo ako prostriedok dedičstva francúzskej duše po stáročia čelí útokom síl, ktoré chcú odstrániť francúzske korene, takže kríza poľnohospodárskej ekonomiky je súčasťou širšej krízy civilizácie, ako vysvetľujete v denníku Le Figaro. Prečo je tomu tak?
De Gaulle nazval Francúzsko „milou starou krajinou“. Po vzore historika Julesa Micheleta považoval Francúzsko za „človeka“. Podobne ako jeho nástupca Georges Pompidou, aj on stále vnímal politiku ako pokračovanie francúzskych dejín. Politika mala poslanie: odovzdať Francúzsko budúcim generáciám. Na druhej strane, dnešné elity odmietajú uznať, že Francúzsko je „starou krajinou“, ktorá má korene vo svojej vlastnej histórii. Téma „zrady“ alebo „odlúčenia“ elít, ktorú vyzdvihol Christopher Lasch, sa vzťahuje najmä na Francúzsko, ktoré sa tieto elity snažia vymazať z histórie. Poháňa ich utópia nového sveta a nového človeka. Preto sa domnievajú, že minulosť treba vymazať a ľudský druh, ktorého reprezentantom je rodený Francúz, odstrániť. V tomto kontexte nie je na definovanie ideológie týchto elít drzé povedať, že ide o neoliberálny boľševizmus, t. j. boľševizmus bez komunizmu. Digitalizované elity myslia a konajú v duchu boľševizmu z vyšších kruhov, tzv. boľševizmu bielych golierov.
Podľa vás ekológovia vnímajú postavu farmára ako prekážku zrodu geograficky a kultúrne „nového človeka“. Táto koncepcia je ako ozvena boľševického výchovného projektu na vybudovanie „nového sovietskeho človeka“, ktorý symbolizuje úplný rozchod so starým svetom, ktorý predchádzal revolúcii.
Práve som spomenul boľševizmus neoliberálnych globalistických elít. Ekológovia žijú v rovnakom symbolickom svete ako tieto elity; väčšinou pochádzajú z vyššej strednej triedy a majú vysoké vzdelanie. Žijú v centrách miest, z ktorých vyrážajú autami, pohybujú sa na bicykli a sú napojení na digitálnu hypermodernitu. Sú to privilegovaní ľudia, ktorí sú si takí istí svojou morálnou a intelektuálnou nadradenosťou, že považujú za svoju povinnosť vnútiť celej populácii životný štýl, o ktorom rozhodli na svojich sympóziách a letných univerzitách. Komunisti nenávideli buržoáziu, ekológovia nenávidia obyčajných ľudí, najmä poľnohospodárov. Ich cieľom je potlačiť slobodu: v mene klímy, biodiverzity atď. chcú, aby štát vykonával úplnú kontrolu nad správaním. Podobne ako v neskorej NDR chcú indoktrinovať deti, aby odsudzovali svojich rodičov, ak sa nesprávajú správne z ekologického hľadiska.
Odsudzujete spojenectvo medzi dvoma spoločenskými vrstvami – tými z centier miest a okolia, ktoré spája nenávisť voči Francúzsku a ktoré sú poháňané rovnakou túžbou vymazať minulosť národa. Myslíte si, že vzbura farmárov by to mohla zmeniť?
V určitom okamihu sa vo Francúzsku stane niečo podobné ako v máji 1968, ale s úplne iným ideologickým obsahom. Drvivá väčšina obyvateľstva odmieta separatizmus elít, stratené územia republiky a ekológov; odmieta rekonfiguráciu človeka, ktorú tieto „separatizmy“ dúfajú dosiahnuť. Usiluje sa o existenciu zakorenenú v histórii krajiny a riadenú zdravým rozumom, o ktorom francúzsky filozof Descartes napísal, že je „najrozšírenejšou vecou na svete“, hoci sa nie vždy uplatňuje. Dovoľte mi, aby som objasnil, že nemám nič proti ekológii, zďaleka nie, len tvrdím, že ekológia ekológov je ideológia, ako bol kedysi komunizmus. Znečistenie, strata biodiverzity, klimatické zmeny a nadmerné umelé využívanie pôdy sú realitou a je zrejmé, že musíme chrániť flóru a faunu a dať planétu opäť do poriadku. Ekológovia svojím fanatizmom a tiež blízkosťou k wokizmu ničia prirodzené sympatie, ktoré k ekológii máme.
Podľa konzervatívneho talianskeho týždenníka Panorama je hnev francúzskych a európskych poľnohospodárov zameraný na Európsku úniu a jej snahu realizovať stratégiu „Farm to Fork“, ktorá je základom Zelenej dohody pre Európu. Ako analyzujete tento rozpor medzi dohodami o voľnom obchode, ktoré na jednej strane zvýhodňujú dovoz produktov vyrobených za často katastrofálnych hygienických podmienok, a na druhej strane nadmernú reguláciu poľnohospodárskeho sektora, ktorú zaviedli európske štáty a Brusel?
Cieľom tohto rozporu je zničiť ľudové poľnohospodárstvo európskych krajín a premeniť ho na poľnohospodárstvo pre privilegovaných obyvateľov miest, ktorých charakteristickou črtou je vysoká kúpna sila. Bude to prémiové poľnohospodárstvo pre prémiovú časť obyvateľstva. Navyše sme svedkami prémiovania celého spotrebiteľského trhu, pričom čoraz viac výrobkov prechádza zo základného do prémiového sortimentu bez toho, aby zmenili svoj názov. Paralela so ZSSR je zrejmá: elita komunistickej strany, nomenklatúra, mala svoje luxusné, dobre zásobené obchody, zatiaľ čo ľud sa musel uspokojiť s tým, čo zostalo a čo bolo veľmi nekvalitné. Dovezené výrobky budú určené pre ľudí, ktorí nemajú na výber a musia sa stravovať, kupovať veci v zľavách a jesť lacnejšie mäsové výrobky. Táto deštrukcia poľnohospodárstva vystrieda deštrukciu priemyslu (ktorú vo Francúzsku zavinil François Mitterrand a Socialistická strana) a škôl (ktorú zavinili tí, ktorí sa dostali k moci 10. mája 1981).
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia sa zhodovať s názormi Epoch Times.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
