Počas summitu EÚ v Bruseli farmári blokovali cesty tisíckami traktorov
Belgickí farmári blokovali Brusel a prístupové cesty počas mimoriadneho summitu EÚ. Ich protesty sa okrem iného týkajú narušenia trhu ukrajinskými poľnohospodárskymi výrobkami.
Na programe summmitu je vojenská pomoc Ukrajine a balík pomoci vo výške 50 miliárd eur, ako aj konflikt na Blízkom východe.
Demonštranti boli vo štvrtok ráno v belgickom hlavnom meste s približne 1 000 traktormi a inými poľnohospodárskymi strojmi, uviedla polícia. Väčšina protestujúcich pochádza z Belgicka.
Farmári protestovali v Bruseli
Polícia vo štvrtok uviedla, že v belgickom hlavnom meste sa nachádza približne 1 300 traktorov. Protesty sa sústredili okolo Európskeho parlamentu vzhľadom na rozsiahle bariéry okolo budovy summitu. Demonštranti odpaľovali dymovnice.
„Musíme o tom hovoriť aj na summite,“ uviedol belgický premiér Alexander De Croo v súvislosti s protestmi farmárov. „Ich požiadavky sú čiastočne oprávnené.“ Európska komisia urobila v stredu sériu ústupkov vrátane dlhšieho využívania pôdy ležiacej ladom. „Myslím si, že by sa to malo predĺžiť,“ povedal De Croo s odkazom na stratu príjmov, na ktorú sa farmári sťažovali.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron má o problémoch farmárov rokovať na bilaterálnom stretnutí s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou. V súvislosti s protestmi vo Francúzsku je pod masívnym vnútropolitickým tlakom.
„Európska komisia by mala zastupovať záujmy európskych poľnohospodárov, nie ukrajinských“
Maďarský premiér Viktor Orbán sa v predvečer summitu stretol s protestujúcimi farmármi a na sociálnej sieti X zverejnil video. „Je chybou, že Európa nepočúva hlas ľudí,“ napísal.
„Európska komisia by mala zastupovať záujmy európskych farmárov, a nie záujmy Ukrajincov,“ citovala premiéra jeho strana. Orbán bol v EÚ kritizovaný za blokovanie balíka pomoci pre Ukrajinu.
Farmári požadujú menej byrokracie a vyššie dotácie. Na jednom z plagátov bol aj nápis „Stop MERCOSURu“, ktorý odkazoval na plánovanú dohodu o voľnom obchode s Južnou Amerikou. Polícia uviedla, že väčšina protestujúcich bola z Belgicka.
Narušenie trhu spôsobené ukrajinskými poľnohospodárskymi výrobkami
Vzhľadom na protesty farmárov Európska komisia navrhla ochranu pred dovozom ukrajinských potravín. Od roku 2022 sú ukrajinské výrobky oslobodené od ciel a kvót. Odvtedy sa masívne zvýšil dovoz lacnejších ukrajinských výrobkov, čo znevýhodňuje miestnych farmárov.
Dovoz cukru sa zvýšil o 1 000 %, dovoz vajec o 130 % a dovoz hydiny o 50 %. Tieto výrobky zvyčajne nepodliehajú európskym normám. Ukrajinské poľnohospodárstvo je často efektívnejšie vďaka lacnej pracovnej sile, veľkému rozsahu úrodnej čiernej pôdy a výrobou hlboko pod štandardmi EÚ, ako to dokazuje napríklad spor o lacné obilie s Poľskom a ďalšími východoeurópskymi krajinami.
Proti tomuto narušeniu vnútorného trhu už niekoľko týždňov protestujú najmä Poľsko, Maďarsko, Slovensko, Bulharsko a Rumunsko.
Európska komisia nedávno navrhla tzv. „posilnený ochranný mechanizmus“, ktorý by umožnil rýchle prijatie nápravných opatrení v prípade negatívnych vplyvov na jeden alebo viacero členských štátov. Zaviedol by sa automatický zákaz vývozu, ak by dovoz prekročil určitú úroveň.
Podľa ukrajinského zväzu zamestnávateľov „vývoz vajec, cukru a kurčiat [z Kyjeva] nepredstavuje hrozbu pre európsky trh a dokonca zohráva stabilizačnú úlohu“. Ukrajinský zväz zamestnávateľov nesúhlasí s novými návrhmi Európskej komisie.
Ďalší sporný bod: zmenšenie poľnohospodárskej pôdy
V rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ sú poľnohospodárske podniky povinné vyčleniť štyri percentá poľnohospodárskej pôdy. V opačnom prípade nedostanú žiadne finančné prostriedky.
Aj táto otázka je medzi farmármi v celej Európe veľmi kontroverzná. Protestujú proti tomu najmä francúzski farmári. Európska komisia aktuálne navrhla čiastočnú výnimku na rok 2024. Hlavné európske združenia poľnohospodárov Copa a Cogeca tento návrh vítajú.
Európski diplomati obviňujú Orbána z vydierania
O balíku finančnej podpory pre Ukrajinu vo výške 50 miliárd eur na obdobie do konca roka 2027 sa malo rozhodnúť na pravidelnom summite EÚ v decembri minulého roka. Maďarský prezident Viktor Orbán vtedy dohodu vetoval, čím zabránil jej uzavretiu.
Pred summitom Orbán v rozhovore pre francúzsky časopis Le Point uviedol, že Maďarsko je pripravené byť súčasťou riešenia. Predpokladom však je, že sa bude každý rok rozhodovať, či posielať peniaze na Ukrajinu alebo nie.
Iné členské štáty, ako napríklad Nemecko, to odmietajú. Jedným z dôvodov je, že chcú Ukrajine zaručiť dlhodobú podporu. Ide aj o to, aby Maďarsko prišlo o možnosť veta. Diplomati EÚ obviňujú Orbána, že sa snaží využiť politiku veta na uvoľnenie finančných prostriedkov EÚ, ktoré boli zmrazené z dôvodu obáv o dodržiavanie zásad právneho štátu v Maďarsku.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK