Eurovoľby: podľa novej prognózy by mali dominovať pravicové strany
Podľa nedávnej prognózy Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR) stratia politické skupiny ako sociálni demokrati a Európska ľudová strana (EĽS) v európskych voľbách veľký počet kresiel. Naopak pravicové a euroskeptické strany očakávajú výrazné posilnenie.
Európska rada pre zahraničné vzťahy (ECFR) nedávno zaujala svojou prognózou týkajúcou sa volieb do Európskeho parlamentu, ktoré sa uskutočnia 6. – 9. júna 2024. Podľa nej stratia kreslá nielen sociálni demokrati a Európska ľudová strana (EPP), ale aj Aliancia liberálov a demokratov za Európu (ALDE) a Strana zelených.
Naopak, pravicové skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) a Strana identity a demokracie (ID), ako aj niektoré nezaradené politické skupiny očakávajú posilnenie. Po prvýkrát tak budú mať dve pravicové skupiny spolu viac kresiel ako Európska ľudová strana (EĽS) a skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D).
Podľa výpočtov Európskej rady pre zahraničné vzťahy tieto tradične „veľké koaličné“ skupiny stratia svoj podiel kresiel a to zo súčasných 45 % na 42 %. Dokonca aj „superveľká koalícia“ vrátane Aliancie liberálov a demokratov za Európu (ALDE) by mohla získať najviac 54 %.
Naopak, všetky euroskeptické strany od ľavice po pravicu by mohli zvýšiť svoj spoločný podiel kresiel v Európskom parlamente z 30 na 37 %. Môžeme to uviesť na príklade „nariadenia o obnove prírody“, ktoré bolo prijaté v júli 2023. Tento právny predpis prijatý pomerom hlasov 324 ku 312 by v predpokladanom zložení Európskeho parlamentu od roku 2024 neuspel, pretože by získal len 321 hlasov k 393.
Dá sa predpokladať, že hlasovanie o otázkach ako je migrácia, rozširovanie EÚ alebo „Zelená dohoda“, by vyzeralo inak nielen v samotnom Európskom parlamente, ale aj v parlamentoch jednotlivých členských štátov Európskej únie.
Do parlamentu sa dostáva množstvo strán kritických voči EÚ
(ECFR) predpovedá obzvlášť vysoký rast pravicových strán v Taliansku, Holandsku a Švédsku. České ANO, francúzska Rassemblement National a belgická Vlaams Belang by mohli takisto získať vysoký počet hlasov.
Strany ako napríklad Alternatíva pre Nemecko (AfD) a Slobodná strana Rakúska (FPÖ), by mohli v roku 2024 dosiahnuť výrazné úspechy. Bulharská strana „Znovuzrodenie“ by mohla zvýšiť svoj podiel hlasov z 1% na 14 %. V prvom kole volieb by na zisk mandátov mohli pomýšľať aj kritické a pravicové strany z Rumunska, Portugalska, Lotyšska, Chorvátska, Dánska, Francúzska, Bulharska, Belgicka a Holandska.
Maďarský FIDESZ by stratil hlasy, aj keď stále si drží pomerne vysokých 44 – 53 %, rovnako ako poľská strana Právo a spravodlivosť (PiS) (z 32 na 31%). Strata hlasov sa očakáva aj pri lotyšskej NA, cyperskej ELAM, dánskej Ľudovej strany, maďarského Jobbiku a holandskej FvD.
Le Penová sa dištancuje od AfD
Zatiaľ stále nie je jasné, aké prípadné zmeny nastanú v samotnom parlamentnom zoskupení pravice. Francúzska politička Marine Le Penová napríklad nedávno v mene Rassemblement National vyjadrila pochybnosti o zotrvaní AfD v parlamentnej skupine Identita a demokracia (ID). Oficiálne to zdôvodnila tzv. tajným naplánovaným stretnutím pri Postupime, na ktorom sa zúčastnili viacerí politici AfD, hoci nikto z nich nebol súčasným poslancom EÚ.
Le Penová sa vyjadrila, že odmieta politiku odoberania občianstva, nebojí sa kontaktov s estónskou ECRE, ktorá je súčasťou skupiny Identita a demokracia napriek marginalizácii tamojšej ruskej menšiny. Okrem toho sa zrejme uvažuje o možnom začlenení bulharskej strany „Znovuzrodenie“ do skupiny Identita a demokracia. Táto strana je známa svojou mimoriadne útočnou rétorikou voči bulharským občanom z tureckej menšiny alebo rómskej komunity.
Pokiaľ ide o Alternatívu pre Nemecko (AfD), je možné, že Le Penovej ide skôr o odplatu za „nelojálne“ správanie jej hlavného kandidáta Maximiliana Kraha. V období pred francúzskymi prezidentskými voľbami Krah vyhlásil, že uprednostňuje jej konkurenta. Parlamentná skupina Identita a demokracia potom voči Krahovi zaviedla dočasné sankcie.
Európska rada pre zahraničné vzťahy (ECFR) predpovedá súčasným pravicovým členským stranám Strane identity a demokracie (ID) 98 mandátov (14 %) a Európskym konzervatívcom a reformistom 85 mandátov (12 %). Okrem toho sú tu aj nezaradené pravicové strany, ako napríklad FIDESZ so 16 kreslami, ako aj jednotliví ďalší zástupcovia, napríklad z Grécka, Slovenska a Poľska. Takmer všetky pravicové strany v EP zdieľajú odpor voči väčším právomociam EÚ, reštriktívnu migračnú politiku, či skepticizmus voči ďalehosiahlym opatreniam na ochranu klímy.
Spornými bodmi sú postoje k vojne na Ukrajine, NATO, očkovaniu proti koronavírusu a často aj k Izraelu. V niektorých prípadoch bráni spolupráci aj historická nevraživosť medzi pravicovými stranami susedných krajín.
Nie je tiež jasné, či novozaložená aliancia Sahry Wagenknechtovej – Za rozum a spravodlivosť v Nemecku ostane nezaradenou alebo bude súčasťou lavice.
Bolo by tiež možné pokúsiť sa vytvoriť novú ľavicovú skupinu, ktorej súčasťou by mohli byť napríklad slovenský SMER-SD, grécka KKE alebo lotyšská Strana ruskej menšiny.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
