Novela Trestného zákona: aké zmeny prinesie pre občanov a spravodlivosť na Slovensku? (Analýza)
Koalícia v piatok (25. januára) posunula navrhovanú novelu trestnoprávnych kódexov do druhého čítania. Za návrh hlasovalo 76 zo 77 prítomných poslancov, čo je pomerne tesná väčšina. Proti nebol nikto, jeden poslanec sa zdržal. Opoziční poslanci na protest vytiahli hlasovacie kartičky a ani sa neprezentovali. Podobne ako pri schvaľovaní skráteného legislatívneho procesu v tejto veci deň pred tým.
Ďalšia riadna schôdza je naplánovaná na 31. januára a bude sa na nej pokračovať v diskusii ohľadom navrhovanej novely v druhom čítaní, čo znamená, že bude možné predkladať pozmeňujúce návrhy. Následne sa už bude rozhodovať o osude novely definitívne. Nepredpokladá sa, že by sa koaličným poslancom novelu nepodarilo schváliť. Potom bude na rade prezidentka.
Opozícia tvrdo kritizuje navrhovanú novelu, upozorňuje na riziká a bije na poplach na námestiach. “Najprv znásilnili parlamentný proces a demokratické štandardy. Chceli nás v Národnej rade umlčať. Ale dosahujú tým iba jediné – námestia po celom Slovensku sa ozývajú stále viac. Desiatky tisíc ľudí im včera opäť ukázali, že si právny štát a spravodlivosť nenecháme ukradnúť. A prídeme im to ukázať znova. Ešte vo väčšom. Pozývam ľudí z celého Slovenska, ktorým na demokracii záleží, príďte vo štvrtok do Bratislavy na Námestie SNP. Ukážme, že nás neumlčia,“ uviedol Michal Šimečka, líder PS, ktorý adresoval pozvanie širokej verejnosti už na tento štvrtok. PS, SaS a KDH postupujú na protestoch spoločne.
Trestnoprávnu novelu zatienilo rušenie ÚŠP
Súčasne s návrhom na zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) vláda prichádza s návrhom novely trestných kódexov. Hoci pripravované zmeny spočiatku ostali len v tieni ostro diskutovanej témy ohľadom rušenia špeciálnej prokuratúry a jej šéfa, Daniela Lipšica, schválením návrhov môže dôjsť k oveľa vážnejšiemu zásahu do celého trestnoprávneho systému, aký hrozí pri samotnom zrušení ÚŠP.
Pre blaho a bezpečnosť krajiny preto nemusí byť podstatné, či máme jednu alebo dve prokuratúry, ktoré stíhajú páchateľov trestných činov, ale skôr to, či kódexy trestného práva budú poskytovať dostatočnú záruku ochrany celej spoločnosti a či budú aj naďalej plniť represívnu – odrádzajúcu funkciu.
„To, čo sa teraz deje, nie je len o špeciálnej prokuratúre. Dali sme napospas osudu bezpečnosť nás všetkých a nechávame priestor pre zločinnosť,“ povedala exministerka spravodlivosti a poslankyňa Mária Kolíková (SaS) pričom poukazovala na riziká, ktoré vyplývajú z vládneho návrhu pre právny systém na Slovensku.
Čo čaká Slovensko po zrušení špeciálnej prokuratúry? (Analýza)
Najmarkantnejšie zmeny Trestného zákona
Navrhovaná novela prináša napríklad zmeny vo výške škody – malou škodou by mala byť suma prevyšujúca sumu 700 eur. Doteraz bola malá škoda na úrovni 266 eur a od roku 2006 sa výška nemenila. Sudca krajského súdu v Bratislave Peter Šamko si myslí, že by mohla byť výška škody aj na úrovni 1000 € a poznamenáva, že výšku škody plánovali zvýšiť všetci poslední traja ministri spravodlivosti. Podľa exministerky M. Kolíkovej nie sú priestupkové orgány a príslušné rezorty na túto zmenu pripravené personálne ani prakticky, nakoľko pod ne prejde riešenie tých nezákonných skutkov, ktoré už nebudú posudzované ako trestné činy.
Zmena výšky škody v Trestnom zákone totiž znamená posunutie trestnosti konkrétneho skutku pri tých trestných činoch, pri ktorých je jedným zo znakov skutkovej podstaty škoda alebo rozsah, ako aj pri trestných činoch, pri ktorých je škoda alebo rozsah znakom kvalifikovanej (prísnejšej) skutkovej podstaty. Napr. ukradnutie bicykla v hodnote 500 € už po nadobudnutí účinnosti novely nebude kvalifikované ako trestný čin, ale bude to priestupok.
Taktiež sa navrhuje posunúť hranicu na určenie väčšej škody z pôvodných 2 660 € na sumu nad 35 000 €. Značnou škodou sa podľa návrhu bude rozumieť škoda prevyšujúca 350 000 € (pôvodne to bola škoda prevyšujúca sumu 26 600 €) a škoda veľkého rozsahu bude suma prevyšujúca 700 000 € (pred tým nad 133 000 €).
Zníženie trestných sadzieb
Ďalej, ak sa príjme novela, dôjde k zníženiu trestných sadzieb pri majetkových a hospodárskych trestných činoch, teda aj pri korupcii. P. Šamko v právnych listoch uvádza: „Napríklad v ČR neexistuje žiadny majetkový trestný čin, ktorý by mal vyššiu trestnú sadzbu ako je 5 rokov – 10 rokov; v SR sú najprísnejšie trestné sadzby pri majetkových trestných činoch 10 rokov – 15 rokov a napríklad pri legalizácii až 12 rokov – 20 rokov, čo už je na úrovni trestného činu vraždy”.
Aj rezort justície obhajuje znižovanie trestov snahou o úpravu sadzieb v porovnaní s okolitými štátmi: „Nejde o žiadne agresívne znižovanie sadzieb. Sadzby za majetkové a hospodárske trestné činy sú v porovnaní jednak s inými trestnými činmi ako aj inými právnymi poriadkami v európskom priestore neprimerane prísne, v tomto prípade išlo iba o ich zmiernenie. Napriek tejto zmene zostanú naďalej trestné sadzby vyššie než v ostatných trestných zákonníkoch okolitých štátov.”
Uprednostňovanie alternatívnych trestov pred trestnom odňatia slobody je ďalšou pripravovanou novinkou. Opozícia nepresadzuje uprednosťnovanie väzobných trestov pred alternatívnymi, no požaduje o celom fungovaní najskôr diskusiu, uviedla Zuzana Mesterová z PS. Exministerka M. Kolíková v tomto prípade znova kritizuje nepripravenosť podpory vykonávania alternatívnych trestov, absenciu zvýšenia prostriedkov na probáciu a posilnenie kapacity orgánov, ktoré majú dohliadať na výkon alternatívnych trestov: „Akonáhle ideme s trestnými sadzbami dole, do trestného systému zapájame viac iné tresty,“ uviedla.
Reforma polepší páchateľom
Doba premlčania trestného stíhania sa v súlade s predmetným vládnym návrhom bude výrazne skresávať. Dôjde teda k zmenám v inštitúte premlčania, ktoré môžu mať retrográdny charakter aj na aktuálne obvinených a už trestne stíhaných, nakoľko sa v ich prípade bude uplatňovať tá právna úprava, ktorá je pre obvineného priaznivejšia.
Minister spravodlivosti Boris Susko v pléne parlamentu uviedol, že zmysel premlčacích lehôt spočíva v tom, že plynutím času spoločnosť stráca záujem na potrestaní páchateľa, najmä ak už sa opätovne nedopúšťa trestnej činnosti a predpokladá sa, že sa napravil.
Aktuálne obvineným či obžalovaným tak novela určite polepší. Okrem zníženia výšky trestov a skrátenia premlčania budú novelou uprednostňované alternatívne tresty. Viac sa majú ukladať napr. peňažné tresty, či trest domáceho väzenia, čím sa má zároveň vyriešiť preplnenosť slovenských väzníc. Ako uviedol portál aktuality.sk, podľa prokurátora ÚŠP Ondreja Repu to vyzerá tak, že sa pripravila právna úprava, ktorá umožní praktické vykúpenie sa z niektorých trestných činov finančným trestom.
Restoratívna justícia a individualizácia trestu
Rezort ministerstva spravodlivosti sa snaží novelou zaviesť tzv. restoratívnu justíciu. Predstavuje proces, cieľom ktorého je vyriešiť nepriaznivé následky trestného činu. Má umožniť obeti vysporiadať sa s tým, čo sa jej stalo a páchateľovi pomáha uvedomiť si negatívne dôsledky jeho konania. To všetko sa má diať pomocou stretnutí pod odborným dohľadom probačného a mediačného úradníka.
Podľa rezortu spravodlivosti by novela mala tiež zabezpečiť možnosť individuálneho posudzovania a ukladania trestov: „… najmä s prihliadnutím na okolnosti spáchaného trestného činu, osobu a pomery páchateľa, a to najmä zavedením dostatočného rozsahu dolnej a hornej hranice sadzieb trestu odňatia slobody a posilnením možnosti ukladania alternatívnych trestov“.
V dôvodovej správe k návrhu zákona rezort dodáva: „Zosúlaďujú sa trestné sadzby pri niektorých trestných činoch a odstraňujú sa neodôvodnené rozdiely a nesystémové nastavenie niektorých trestných sadzieb. Upravujú sa hranice škody tak, aby to zodpovedalo aktuálnej spoločensko-ekonomickej situácii a jej predpokladanému vývoju v najbližšom čase, a to najmä s prihliadnutím na historickú, súčasnú a očakávanú infláciu.“
Koalícia novelu svorne obhajuje
Minister Susko kritizuje vysoké trestné sadzby, ktoré nastavil ešte bývalý minister Daniel Lipšic. Trestnoprávne kódexy navrhuje upraviť tak, aby súdy mohli jednotlivé tresty individualizovať. „Išli sme plošne do všetkých trestných sadzieb v rámci majetkovej, hospodárskej, ekonomickej trestnej činnosti a čiastočne drogovej trestnej činnosti s výnimkou trestných činov proti životu a zdraviu, respektíve násilných trestných činov,“ povedal o novele B. Susko.
Predseda parlamentu Peter Pellegrini (Hlas-SD) sa snažil ubezpečiť verejnosť, ktorá je z extrémne rýchlych zmien zmätená, slovami: “Budem trvať na tom, aby sme upravili veci, ktoré vzbudzujú u ľudí pochybnosť alebo sú dezinterpretované tak, aby bolo jasné, že nejde nikto ohroziť bezpečnosť a pokojný život ľudí na Slovensku,“ skonštatoval.
Premiér aj v súvislosti s rušením ÚŠP tvrdí, že vláda koná len to, čo sľubovala aj pred voľbami. „Naša odpoveď na hrubé zneužívanie Trestného zákona je odpoveď v podobe zmeny zákonov a zrušenia jednej inštitúcie,“ tvrdí Robert Fico.
Reforma prokuratúry na Slovensku: cesta k odstráneniu dedičstva socializmu
Ako pripravovanú novelu vnímajú politickí predstavitelia mimo koalície?
Predseda KDH Milan Majerský k prerokúvanému návrhu povedal: „Mali ste veľmi dobrý podklad k tomu, aby ste pripravili dobrú novelu. Nepodporíme to, čo tu predkladáte,“ čím mal na mysli pôvodnú novelu predošlého ministra spravodlivosti Viliama Karasa.
„Som presvedčená o tom, že predkladatelia legislatívnych zmien, ktoré sú v parlamente, nevedia o dôsledkoch, ktoré zmeny môžu priniesť,“ povedala prezidentka Zuzana Čaputová na margo navrhovanej novely, keď mimoriadne vystúpila v parlamente.
Branislav Vančo z PS si myslí, že pokiaľ by to minister Susko s restoratívnou justíciou myslel naozaj vážne, v prvom rade by pripravil kapacity a odborníkov na potrebný probačný dohľad, aby bol rezort spravodlivosti na zmeny dostatočne pripravený.
Koho sa dotknú zmeny v trestnom zákone?
Zmeny sa významne dotknú neskončených trestných vecí. Podľa platných predpisov trestného práva, ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
Premiér Fico pri objasňovaní krokov vlády informoval spoločnosť, že: „Nikomu, kto je dnes vo väzení, sa nebudú odpúšťať ani skracovať tresty.“ Následne však dodal: „Do úvahy to prichádza len vtedy, ak zanikne trestnosť činu.“ A ministerstvo spravodlivosti to potvrdzuje: „Zmeny novely Trestného zákona sa budú týkať aj právoplatne ukončených trestných vecí, ak ide o odsúdenie za čin, ktorý už podľa novej právnej úpravy z dôvodu zániku trestnosti činu už nie je trestným činom a uložený trest nebol ešte celkom vykonaný. V takomto prípade súd rozhodne, že zvyšok trestu sa nevykoná. To sa týka všetkých trestov, vrátane podmienečne odloženého trestu odňatia slobody. Aj v tomto prípade bude súd konať z úradnej povinnosti a nie je potrebné, aby obvinený podával napr. žiadosť alebo návrh.”
Predseda rady prokurátorov SR Stanislav Jakubčik už teraz vníma zmenu v správaní obvinených a obžalovaných v súvislosti s vidinou výhodnejšej právnej úpravy: „Odďaľujú úkony trestného konania alebo nesúhlasia s uzavretou dohodou o vine a treste s vidinou toho, že nastane nová právna úprava, ktorá bude pre nich priaznivejšia,” povedal a dodáva: „Vnímam negatívne dolnú hranicu trestných sadzieb v prípade trestných činov majetkových a hospodárskych. Pri každom trestnom čine môže byť uloženie podmienečného trestu. To znamená, aj keď bude miliardová škoda.”
Čo z toho vyplýva?
Prinajmenšom kontroverzným je aj fakt, že v pléne NR SR o návrhu rozhodujú aj poslanci, ktorí aktuálne čelia obvineniam v trestných veciach, a preto sú v konflikte záujmov pri hlasovaní o novele Trestného zákona, na čo upozornili Vladimíra Marcinková a Mária Kolíková (obe SaS).
Vôľa reformovať trestnoprávne kódexy, zmierňovať tresty, či uprednostňovať alternatívne tresty pred trestami odňatia slobody za trestné činy, kde to nie je naozaj nevyhnutné, je vo vyspelej demokratickej krajine všeobecne želaná a bola tu aj v prípade predchádzajúcich vlád. Niektoré návrhy novely sú dokonca prevzaté z návrhov predchádzajúceho volebného obdobia a pripravovanej novely V. Karasa.
Hoci je možné v novele nájsť aj také návrhy, na ktorých by sa dokázali zhodnúť všetci naprieč celým politickým spektrom, obzvlášť kriticky vnímaný je najmä spôsob, akým aktuálna vláda mocensky vynucuje prijatie navrhovaných zmien, ktoré sa šijú horúcou ihlou. Novela je prijímaná bez akejkoľvek predchádzajúcej odbornej debaty, v skrátenom legislatívnom konaní, bez posúdenia možných negatívnych dopadov, pričom Slovensku hrozí stopnutie eurofondov zo strany EÚ pri pokračovaní v takýchto rapídnych zmenách .
Absentuje akákoľvek personálna, technická, odborná či systémová príprava na ukladanie alternatívnych trestov a na spustenie procesu restoratívnej justície. Bezhlavé znižovanie trestných sadzieb, možnosť ukladania podmienky aj za vážne trestné činy, či skrátenie premlčania môžu paradoxne spôsobiť rozmach trestnej činnosti a znížiť tak bezpečnosť občanov na Slovensku.
Zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry: Argumenty oboch strán (Analýza)ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
