Socialistická vízia Svetového ekonomického fóra (Komentár)
Svetové ekonomické fórum (WEF) združuje svetových lídrov a obchodných magnátov, aby pre nás ostatných vybudovali socialistickú, dystopickú budúcnosť.
Svetové ekonomické fórum usporiadalo 15.-19. januára vo švajčiarskom Davose výročné zasadnutie na tému „Obnovenie dôvery“. Názov „obnovenie“ môže naznačovať, že WEF kedysi dôveru malo. Napriek tomu konzervatívci toto stretnutie globálnych elít dlhodobo považujú za krok k nastoleniu ich globálneho spoločenského poriadku.
Klaus Schwab, zakladateľ a výkonný predseda skupiny, povedal 11. januára pre časopis Time: „Rozlišoval by som medzi ,elitami‘ a ,osobami s rozhodovacími právomocami‘. Nepovažujeme sa za organizáciu elít, ale za organizáciu, ktorá združuje osoby s rozhodovacími právomocami v politike, biznise a občianskej spoločnosti.“
Šéf WHO varoval na stretnutí Svetového ekonomického fóra pred chorobou X
Aj keď Schwab odmieta termín „elity“, je nesporné, že účastníci WEF majú významný vplyv na celosvetové rozhodovacie procesy. Mnohí z nich sú hlavami štátov alebo vysoko postavenými vládnymi úradníkmi v demokratických krajinách, čo vedie k obavám voličov ohľadom legitimity ich zástupcov na globalistickom stretnutí, ktoré je iba na pozvánky. Vyvoláva to otázky, či volení predstavitelia a štátni úradníci – podporovaní z peňazí daňových poplatníkov – sú schopní robiť rozhodnutia nezávisle a či nebudú v rozpore s preferenciami tých, ktorých zastupujú.
Predsedkyňa Európskej komisie Ursula von der Leyenová vystúpila na fóre s prejavom týkajúcim sa zákona Európskej únie o umelej inteligencii a vyhlásila, že tento zákon vytvorí „dôveru tým, že sa bude zaoberať vysoko rizikovými prípadmi, ako je napríklad biometrická identifikácia“. Práve snaha zaviesť biometrickú identifikáciu je jednou z oblastí, kde WEF čelí globálnej nedôvere v radoch konzervatívcov – tento názor zastáva aj Americká únia občianskych slobôd (ACLU).
Čínsky premiér Li Qiang, chránenec čínskeho vodcu Si Ťin-pchinga, vystúpil s prezentáciou, v ktorej zdôraznil údajný hospodársky rast Číny o 5,2 % v minulom roku a vyzval k investíciám v krajine. Jeho prezentácia dopĺňala prezentáciu von der Leyenovej, ktorá zdôraznila dôležitosť znižovania rizík bez toho, aby sa zasadzovala za úplné oddelenie sa od Číny.
Na mieste bol aj generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, ktorý sa usiloval o zabezpečenie podpory pre Ukrajinu, a tiež ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Zúčastnil sa aj poradca pre národnú bezpečnosť USA Jake Sullivan. Ten ponúkol „posolstvo nádeje“ a spoluprácu, pričom nekonfrontoval Irán, Jemen, Čínu ani žiadnu krajinu ohrozujúcu Spojené štáty. Počas diskusie nazvanej „Zabezpečenie neistého sveta“ sa debata zameriavala na kritiku Izraela a výzvu na prímerie v Gaze, namiesto toho, aby spomenuli úlohu Kataru a Iránu ako štátnych sponzorov terorizmu.
Iróniou je, že toho roku WEF pozvalo Kevina D. Robertsa z Heritage Foundation. Ten na to napísal: „Nechválne známi pokrytci a samozvaní marxisti chcú od Heritage Foundation počuť, ako môžu ,obnoviť dôveru‘ u obyčajných Američanov.“ Dr. Roberts dospel k záveru, že nie je žiadnym tajomstvom, prečo ľudia nedôverujú globálnym elitám. Je to jednoducho preto, „že nás nenávidia“ a „využívajú svoju moc k tomu, aby nás moci zbavili“.
Áno kapitalizmu, nie socialismu: Javier Milei vo výbušnom prejave na fóre v Davose
Fórum podporuje celý rad deštruktívnych opatrení, ktoré by v prípade ich realizácie zmenili svet na socialistickú nočnú moru. WEF vníma zmenu klímy ako najväčšie globálne riziko nasledujúcich 10 rokov a nečinnosť proti zmene klímy označuje za porušovanie ľudských práv. Aby WEF popísalo ničenie životného prostredia, pod ktoré radí činnosti ako poľnohospodárstvo, rybolov a produkcia zisku, používa termín „ekocída“. Naviac sa snaží pretlačiť, aby bola ekocída uznaná za medzinárodný zločin.
Obmedzenie poľnohospodárskej činnosti je v súlade s klimatickou agendou WEF, ktorej cieľom je znížiť „emisie z poľnohosodárstva“. Zároveň tvrdí, že konzumácia mäsa „škodí životnému prostrediu“, takže nie je jasné, čo chcú, aby ľudia jedli.
WEF presadzuje dva kontroverzné koncepty: partnerstvo verejného a súkromého sektoru a spoluprácu viacerých zainteresovaných strán, známu tiež ako kapitalizmus zainteresovaných strán (stakeholder capitalism). Odporcovia považujú tieto prístupy za potenciálnu hrozbu pre demokraciu a osobné práva a slobody, pretože to vnímajú ako kroky smerom k socializmu. Partnerstvo verejného a súkromného sektoru je podobné tomu, čo sa stalo s povinným očkovaním počas pandémie covid-19. Pre federálnu vládu bolo náročné schváliť celoštátne nosenie rúšok alebo povinné očkovanie, ale súkromné spoločnosti dokázali presadiť obmedzenia podporujúce vládnu agendu.
Tento scenár vyvoláva obavy ohľadom možných opatrení v oblasti zmeny klímy alebo boja proti dezinformáciám – tieto otázky totiž WEF označilo za najväčšie globálne riziká v nasledujúcich dvoch rokoch. To by mohlo viesť k uvaleniu reštrikcií v oblasti zelenej energie na majiteľov domov alebo cenzúry v médiách a sociálnych sieťach, a to aj v prípade, že sa väčšina Kongresu postaví proti prijatiu podobného zákona.
WEF sa vo svojej výročnej správe o rizikách zaoberá otázkou dezinformácií a uvádza: „Aj keď zákerné šírenie zavádzajúcich informácií a dezinformácií ohrozuje súdržnosť spoločnosti, existuje riziko, že niektoré vlády budú konať príliš pomaly a budú si vyberať medzi prevenciou dezinformácií a ochranou slobody prejavu. Medzitým by represívne vlády mohli využiť zosilnenú regulačnú kontrolu na oslabenie ľudských práv.“
Základným predpokladom je, že WEF hľadá globálne riešenie tým, že určí správnu rovnováhu medzi slobodami a obmedzeniami v boji proti dezinformáciám bez ohľadu na názory jednotlivých vlád alebo ich voličov.
WEF ocenilo zvýšené úsilie EÚ o cenzúru a uviedlo: „Európska únia napríklad na jar minulého roka schválila prelomovú legislatívu, ktorá bude od veľkých technologických firiem vyžadovať, aby prísnejšie kontrolovali svoje platformy, či na nich nedochádza k nenávistným prejavom, dezinformáciám a šíreniu škodlivého materiálu.“ Vyzvali tiež ostatné krajiny, aby tento príklad nasledovali.
Hlavné globálne riziká podľa Svetového ekonomického fóra
V kapitalizme zainteresovaných strán by majitelia spoločností nemali mať možnosť rozhodovať bez toho, aby si vyžiadali podnety od vlády, komunity a tých, ktorí majú pocit, že ich aktivity spoločnosti ovplyvňujú. Ďalej sa presadzuje názor, že „nadmerné zisky“ prispievajú k nerovnosti. WEF by údajne určilo hranicu pre nadmerný zisk a potom by rozhodlo o spravodlivejšom rozdelení namiesto vyplácania dividend akcionárom.
Kapitalizmus zainteresovaných strán by pre podnikateľov znamenal smrteľnú ranu, pretože vlastníci by už nemohli plánovať a rozhodovať o svojich vlastných spoločnostiach. Keďže základnou premisou podnikateľskej teórie WEF je, že spoločnosti by sa nemali zameriavať na dosahovanie zisku, výsledné rozhodnutia akcionárov by spoločnosti priviedli do červených čísel.
Pokiaľ WEF dosiahne svoje ciele, môžeme sa ocitnúť vo svete biometrických preukazov totožnosti a čeliť potenciálnemu trestnému stíhaniu za porušenie obmedzení, ktoré WEF stanovilo v oblasti poľnohospodárstva. Spoločnosti by presazovali agendy vlády a obcházali Kongres. WEF by naviac diktovalo, akú máme mať slobodu tlače a koľko zisku majú mať podnikatelia.
O autorovi: Antonio Graceffo, Ph.D., je analytik čínskej ekonomiky, ktorý strávil viac ako 20 rokov v Ázii. Je absolventom Šanghajskej univerzity športu, získal čínsky titul MBA na Šanganjskej univerzite Jiao Tong a v súčasnosti študuje národnú obranu na Americkej vojenskej univerzite. Je autorom knihy „Beyond the Belt and Road: China’s Global Economic Expansion“ (2019) (Za Hodvábnou cestou: globálna ekonomická expanzia Číny).
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nevyhnutne odrážať názory The Epoch Times.
Pôvodný článok
