Sovietsky zväz donútil roľníkov počas hladomoru jesť ľudské mäso (+Dobové fotografie, nevhodné pre citlivé povahy)
Niekoľko rokov potom, čo sa Sovietsky zväz stal v 20. rokoch 20. storočia prvým komunistickým štátom na svete, spustošil ruský vidiek málo známy, ale ničivý hladomor. Hladomor v Povolží začal v roku 1921 a trval až do roku 1922. Zanechal za sebou milióny mŕtvych a omnoho viac zasiahnutých.
Hladomor bol tak hrozný, že roľníci boli donútení uchýliť sa k niečomu nemysliteľnému: ku kanibalizmu. Červený kríž citoval správu sovietskej polície z roku 1921, ktorá hovorí: „Práve teraz [roľníci] vykopávajú telá, aby ich jedli.“
Embed from Getty Images„Po masovom vraždení v prvej svetovej vojne, politických otrasoch v Rusku a iných štátoch a nekontrolovateľnom šírení chorôb medzi vyčerpanými komunitami prišiel nedostatok potravín, ktorý ohrozil odhadom 32 miliónov životov v Rusku, na Ukrajine a v Gruzínsku.“ uviedol Červený kríž . „ Okrem politického chaosu v roku 1921, ktorý spôsobil rozpad všetkých existujúcich zdravotníckych služieb, región zažil zničujúce sucho, ktoré viedlo k všeobecnému hladomoru.“
Fotografie zachytené počas skľúčujúcej doby ukazujú hladujúcich ruských farmárov a robotníkov stojacich nad časťami detských tiel. Časti tiel sa podľa dostupných informácií predávali na čiernom trhu.
Najmenej 5 miliónov ľudí zomrelo počas hladomoru v Povolží, ktorý bol umelo vyvolaný politikou iniciovanou ruským diktátorom Vladimirom Leninom. Ten bol na čele Sovietskeho zväzu od roku 1917. V tom čase nariadil dozorcom, aby odoberali jedlo chudobným. Jeho bolševici verili, že sa roľníci pokúšali podkopať tzv. vojnový komunizmus (1918 – 1921) tým, že skrývali jedlo pred armádou.
Embed from Getty ImagesTento hladomor by sa však nemal zamieňať so sovietskym „Veľkým hladomorom“, známym ako Holodomor na Ukrajine, ktorý trval medzi rokmi 1932 – 1933 a za vlády Josifa Stalina si vyžiadal ďalšie milióny mŕtvych. Toto nešťastie nariadil sám Lenin, keď povedal: „Nechajte roľníkov hladovať.“
V sovietskom experimente s neviazanou láskou mal štát nahradiť rodinu – skončilo to katastrofou
Niet pochýb o tom, že roľníci vítali revolúciu v roku 1917. To neznamená, že boli ideologickými zastáncami bolševizmu, skôr im vyhovovala zmena, ktorú revolúcia sľubovala, keď sa veľké pozemky mali deliť medzi menších hospodárov. Znamenalo by to, že sa stanú novými vlastníkmi tejto pôdy.
Veľmi veľa roľníkov, bez ohľadu na to, kde žili, bolo vo svojom presvedčení konzervatívnych. Verili, že to, čo vypestujú, je ich a že si s tým môžu robiť, čo chcú. Ziskový rok pre nich znamenal, že si môžu zakúpiť viac zvierat alebo semien, keďže mali dostať viac pôdy. To sa však nezlučovalo s presvedčením Lenina, ani Stalina.
Zo strachu, že mestá budú po katastrofe vojnového komunizmu hladovať, zaviedol Lenin Novú hospodársku politiku (NEP). Pre neho to však bolo vždy len dočasné opatrenie. Lenin považoval mestských robotníkov za hnaciu silu ruskej revolúcie a keď sa ukázalo, že roľníci chcú naďalej pokračovať v súkromnom vlastnení pôdy a v normálnom podnikaní, čo on považoval za anti-bolševické presvedčenie, dal inštrukciu – „nechajte roľníkov hladovať“.
Červený kríž poznamenal: „Tisíce dedín bolo opustených ich úbohými obyvateľmi, ktorí hľadali zvyšky potravy všade, kde len mohli a kde sa len teoreticky dalo dúfať, že niečo nájdu. Prežívali na tráve, na kusoch zeminy, domácich zvieratách… a dokonca i na ľudskom mäse. V júni 1921 Lenin uznal hroziacu tragédiu a spisovateľ [Maxim] Gorkij požiadal svet o pomoc. Vedenie sovietskeho Červeného kríža vyslalo do Ženevy správu, ktorá zdôrazňovala naliehavosť situácie.”
Podľa humanitárnych pracovníkov, ktorí prišli zo Spojených štátov a Európy v roku 1921, „príšerné fámy o klobásach pripravených z ľudských mŕtvol, aj keď oficiálne dementované, boli bežné. Na trhovisku, medzi drsnými obchodníkmi, ktorí si navzájom nadávali, bolo počuť vyhrážky, že niekto z niekoho iného urobí klobásy alebo párky.“
Ďalší povedal: „Rodiny zabíjali a požierali otcov, dedov a deti.“
Červený kríž dodal, že jeho vtedajší prezident Gustave Ador a nórsky diplomat Fridtjof Nansen vyzvali Spoločnosť národov k finančnej pomoci, ale počas stretnutia 6. októbra 1921 nebola vôľa konať.
Nansen potom odcestoval do hladomorom postihnutej oblasti Volgy, aby získal predstavu o tom, čo sa tam skutočne deje. Po svojom návrate vyhlásil, že „19 miliónov ľudí bolo odsúdených k smrti“.
Podľa Červeného kríža svoje slová doložil fotografiami, na ktorých bolo jasne vidieť celú skazu.
Lenin zomrel v roku 1924, krátko po hladomore, a Stalin nastúpil do čela komunistickej strany.
Fotografie urobené na Ukrajine počas Holodomoru začiatkom 30. rokov taktiež ukazujú rozšírenú extrémnu biedu.
Historik z Yaleovej univerzity Timothy Snyder, ktorý na Ukrajine uskutočnil rozsiahly výzkum, odhaduje, že počas Holodomoru zomrelo 3,3 miliónov ľudí, ale iní uvádzajú, že toto číslo je omnoho vyššie.
Situáciu popísala žena žijúca v dedine zdevastovanej Stalinovou politikou.
Embed from Getty Images Embed from Getty Images Embed from Getty Images„Nastalo smrteľné ticho,“ povedala Nina Karpenková BBC o Holomodore. „Pretože ľudia ani neboli pri vedomí. Nechceli ani hovoriť, ani nič vidieť.“
„Mysleli si, že dnes zomrel on a zajtra to budem ja. Všetci mysleli len na smrť.“
Embed from Getty Images Embed from Getty ImagesPredpokladá sa, že Stalin pripravil hladomor, aby vzbúrenú Ukrajinu donútil k poslušnosti a donútil Ukrajincov založiť kolektívne farmy komunistického štýlu.
„Červené brigády zobrali všetku pšenicu, jačmeň – všetko – takže nám nezostalo nič. Aj fazuľu, ktorú mali ľudia pre každý prípad odloženú bokom.”
„Brigády všetko prekutrali a všetko brali. Ľuďom nezostávalo nič iné, len umrieť,“ povedala N. Karpenková.
Pôvodný článok
Deväť komentárov ku komunistickej strane (Kniha redakcie The Epoch Times)
Vladimir Lenin a pád RuskaZDIEĽAŤ ČLÁNOK
