Holandský farmár: Bez farmárov nebude jedlo – a ľudia si to uvedomia
Potravinová kríza, likvidácia poľnohospodárstva a koniec farmárov sa v dôsledku súčasných protestov v Nemecku dostávajú čoraz viac do popredia. To všetko vychádza z programu, ktorý presahuje individuálne potreby alebo regionálne politické rozhodnutia a má medzinárodný rozmer, na konci ktorého majú byť obetovaní farmári a na jedálnom lístku hmyzie hamburgery.
Pôvodný dokumentárny film Epoch Times „Vojna proti farmárom – Budeme jesť chrobáky?“ je teraz k dispozícii so slovenskými titulkami. Názov, v origináli „No Farmers no Food – Will You Eat the Bugs?“ (Bez farmárov nebude jedlo – Budete jesť hmyz?), ide priamo k jadru veci: spája témy, ktoré si bežný spotrebiteľ pravdepodobne nebude schopný takto spojiť.
Moderátor EpochTV Roman Balmakov cestuje do prvých ohnísk vznikajúcej potravinovej krízy, ktoré sú napojené na realizáciu agendy OSN o „udržateľnosti“.
Reportáž z veľkej farmárskej demonštrácie v Berlíne: „V Nemecku ešte bude horúca zima.“
Protesty poľnohospodárov v Holandsku sa týkajú nás všetkých
Reportáž sa rýchlo dostáva k protestom poľnohospodárov v Holandsku, vysvetľuje pozadie prosredníctvom výpovedí postihnutých farmárov a odborníkov, a divákovi je to pomerne rýchlo jasné: Nielenže sa tu ničí celá profesia, živobytie a majetok, ale ohrozené sú aj dodávky potravín.
Na príklade Holandska sa hneď od začiatku dokumentu kladie otázka, ktorá svojou rozporuplnosťou vystihuje podstatu problému: „Už pred rokom sa hovorilo o možnom celosvetovom nedostatku potravín, holandská vláda nás však prekvapila plánom, ktorý v podstate zlikviduje 30 až 50 % poľnohospodárskych podnikov v krajine. Ako je to možné?“
Odpoveď na otázku sa ako červená niť tiahne ohniskami potravinovej krízy v rôznych častiach sveta, kde sa už v blízkej budúcnosti črtá nedostatok potravín: postupuje sa podľa smerníc EÚ alebo medzinárodných programov, ako je napríklad Agenda 21.
Tento „Hlavný plán OSN pre ľudstvo“ bol spustený v roku 2000. V súčasnosti sa často označuje ako Agenda 2030 – do tohto roku majú politici na celom svete implementovať a dosiahnuť 17 cieľov udržateľného rozvoja stanovených OSN.
Medzi ne patrí aj odstránenie chudoby a rodovej rovnosti.
Čaká nás globálne plánované hospodárstvo? Protesty poľnohospodárov a Agenda OSN 2030
Hnacia sila krízy je globálna politika, nie globálne otepľovanie
Agendu 2030 možno vnímať ako určitý druh šablóny alebo usmernenia. Neexistuje žiadny konkrétny zákon, ktorý by zakotvoval Agendu 2030. Existujúce zákony sa však majú upraviť tak, aby sa realizovalo 17 cieľov udržateľného rozvoja.
Aj v Holandsku vláda dodržiava dohodu s EÚ z 90. rokov minulého storočia, ktorá mala okrem iného chrániť ďatelinu, v dôsledku čoho teraz vyvlastňuje až 50 % holandských poľnohospodárov.
Niektoré z najvplyvnejších svetových organizácií tvrdia, že poľnohospodárstvo, najmä chov zvierat, spôsobuje globálne otepľovanie. Toto otepľovanie vedie k vysokým cenám a nedostatku potravín.
Riešením je prechod od chovu hospodárskych zvierat, ako je hovädzí dobytok, kurčatá a ošípané, k chovu hmyzu, ako sú cvrčky, mravce a múčne červy, aby sa zastavil nárast teplôt, znížili sa ceny a možno aj zachránila planéta. Nevyhnutne to bude znamenať obete zo strany poľnohospodárov.
Ste to, čo jete
V Holandsku už existuje nový druh „farmára, pestujúceho múčne červy“, ktorý sa chopil príležitosti a už realizuje nový obchodný model s 500 kilogramami spracovaného hmyzu denne. Len v Holandsku je týchto nových „farmárov“ zatiaľ okolo 20 – ale trh sa rozrastá. Alex Newman, oceňovaný medzinárodný novinár, vysvetľuje, že tieto nápady nie sú nič nové, ale pravdepodobne sa plánovali už dlho:
„Ešte v roku 2013 organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) uverejnila bizarnú správu, v ktorej sa uvádza, že obyvatelia Západu by mali jesť chrobáky. Stretlo sa to s odporom, pretože chrobáky sú nechutné.“ Preto sa spustila intenzívna mediálna kampaň, ktorá mala ľudí presvedčiť, že tým zachránia planétu: vo filme je vidieť herečku Nicole Kidmanovú, ako s chuťou konzumuje červa.
Novinár Newman sa domnieva, že keď bude potravín málo a budú drahšie, ľudia si nakoniec povedia: „Moje deti sú hladné, ja si už nemôžem dovoliť steak, tak dobre, budem jesť tieto vaše cvrčky.“
Jedením hmyzu proti klimatickým zmenám?
Nielen poľnohospodári, ale aj odborníci, ktorí sa v dokumente vyjadrujú, však hovoria úplne iný príbeh: vysoké ceny a nedostatok potravín nie sú spôsobené globálnym otepľovaním, ale globálnou environmentálnou politikou, ktorá vznikla pred 30 rokmi. Ich realizácia si vyžaduje veľký vplyv medzinárodných inštitúcií, ako je OSN a kontrolu vlád, ktoré s nimi súhlasia.
Ako napríklad na Srí Lanke, kde má moderátor prvú zastávku po Holandsku. Socialistická vláda tu presadila Agendu 2030 s prísnym mandátom v oblasti poľnohospodárstva, kvôli ktorému hrozí zničenie životov poľnohospodárov.ákazáním dovozu umelých hnojív, pesticídov a prostriedkov na ničenie buriny vláda uvrhla krajinu do bezprecedentnej krízy.
Viac ako šesť desaťročí bolo pestovanie ryže v krajine založené na umelých hnojivách. „Zrušiť umelé hnojivá bez prechodného procesu bolo ako odobrať dve nohy zo stola,“ hovorí profesor Buddhi Marambe z poľnohospodárskej fakulty univerzity v Peradeniyi. V roku 2022 sa hospodárstvo Srí Lanky znížilo o 8 %.
Environmentálna politika, ktorá vznikla pred vyše 30 rokmi
Skutoční protagonisti „potravinovej krízy“ – jej hnacie sily a realizátori – sa v dokumente objavujú akoby vo vedľajšej role s krátkymi vyhláseniami.
Strojcovia tohto vývoja, ako Ursula von der Leyen, Klaus Schwab alebo Bill Gates, sa objavia len na chvíľuv tieni – tak, ako aj v skutočnom živote – buď na pár slov, alebo aby vyhlásili nový veľký, udržateľný začiatok, alebo aby potvrdili nákup obrovskej plochy pasienkov v USA. A potom rýchlo opäť zmiznú a pokračujú v tajnom spriadaní globálnej siete, zatiaľ čo ľudia, poľnohospodári na celom svete, trpia ich rozhodnutiami.
V tomto ohľade je „Vojna proti farmárom – Budeme jesť chrobáky?“ nielen obsahovo veľmi zaujímavým vzdelávacím dielom, ale svojím spracovaním dodáva filmu ešte hlbšiu vrstvu významu, čo ho robí ešte efektívnejším.
Napínavo vyrozprávaný dokument, v ktorom sa rýchlo ukáže, že v konečnom dôsledku nejde len o živobytie poľnohospodárov, ani o to, či „klimatická kríza“ vedie k „potravinovej kríze“ – ale že kontrola potravín znamená kontrolu ľudí. A že sa to už dlho organizuje niekde z tieňa mimo zábery reflektorov.
Niektorí poľnohospodári, bojujúci o zdroje, ako je voda, pastviny a zvieratá, a tým aj o svoje povolanie, sa stali otvorenými politickými aktivistami. Ako holandská farmárka Nynke Koopmansová, ktorá na otázku či „existuje v tejto situácii ešte nejaká nádej?“ odpovedá: „Áno, určite áno: bez farmárov, jedlo nebude. Uvedomíte si to.“ Dokumentárny film si pozrite tu:
