Vzťahy medzi mužom a ženou – ušľachtilá žena
Ušľachtilosť žien sa často spája s ideálmi vernosti, cudnosti a súcitu. Cudnosť by sa nemala zamieňať s hanblivosťou alebo slabosťou; je výrazom zdržanlivosti. Vernosť je znakom silného charakteru; ide o stálosť a dôveru, nie o nesamostatnosť alebo závislosť. Všetky cnosti si vyžadujú určitý stupeň sebaovládania, stability a viery.
Ideál ženy teda nie je založený na slabosti, ale na prirodzenej ženskej jemnosti, s ktorou sa stará o svoje deti, ošetruje chorých alebo zranených, a na úteche, ktorú prináša jej láskavosť a jemné správanie. Za cnosťami sa však skrýva výnimočne pevný charakter.
Žena má svoje dary, ktoré môže využiť, ale mala by vedieť, že v človeku, ako aj v jeho okolí, sa vyskytujú prejavy dvojakej povahy.
Každá cnosť má svoj náprotivok v podobe neresti. Bez vernosti môže žena priťahovať mnohých mužov a bez zdržanlivosti dokonca aj zadaných či ženatých mužov. Nevera prehlbuje nedôveru. Cudnosť môže nahradiť zmyselnosť, ktorá sa časom zo vzťahu vytratí a bez vernosti bude viesť k hľadaniu ďalšieho vzťahu a novej zmyselnosti.
Cnostná žena teda musí so svojimi darmi zaobchádzať múdro a dobre zvážiť dôsledky. Nasledovaním cností sú vzťahy pevnejšie, vznešenejšie a bohatšie. Protiklady cností sa viac riadia emóciami a pudmi, môžu byť zmyselnejšie, ale aj krátkodobejšie a prinášajú uspokojenie, ale aj sklamanie.
Prvým z darov žien je krása. Krása prináša radosť, povznesenie a inšpiráciu. Krása sa niekedy spája aj s príťažlivosťou, ale to je zavádzajúce spojenie, pretože keď je krása naplnená cnosťou, vzbudzuje pozornosť, no nevyvoláva príťažlivosť, ale povznesenie, oddanosť a lásku.
Vo východnom znakovom písme, starom vyše dvetisíc rokov, vložili naši predkovi do znaku pre slovo „príťažlivosť“ varovanie v podobe symbolu označujúceho ducha alebo démona z nižších svetov. Tento negatívny prvok varuje pred tou stránkou krásy (príťažlivosti), ktorej je lepšie sa vyhnúť. Ak je krása naplnená týmto druhom príťažlivosti, bude vzbudzovať nižšie pudy a žena sa stane symbolom fyzickej (sexuálnej) príťažlivosti namiesto objektu úcty, oddanosti a vernosti.
Prečo by aj nie, keď celá plejáda symbolov „žien“ v dnešných médiách ukazuje, že žena má byť „sexy“, aby vzbudila pudovú príťažlivosť u muža?
Čo tým ponúkam?
Žena si musí vedieť správne zvoliť, aké signály bude vysielať svojmu okoliu.
Keď sa oblieka a prezentuje, mala by si (rovnako ako aj muž) položiť otázku: „Čo tým ponúkam?“ Ponúkam – svoju myseľ, svoj charakter, svoje schopnosti… alebo svoje telo?
Žena má veľký dar priťahovať mužov a úmerne tomu má aj zodpovednosť za výchovu mužov vo vzťahu k ženám. Ušľachtilá žena chápe, že nesie zodpovednosť za to, čo bude v mužoch vzbudzovať. Práve ona bude formovať predstavu mužov o ženách. Bude si muž vyberať ženu – svoju budúcu snúbenicu a manželku – na základe jej tela, schopností alebo charakteru?
Cnostná žena si to uvedomuje, a tak si svoju hodnotu a cenu vytvára už vopred.
Buď muža osloví a upúta ho svojím hlbokým výstrihom, alebo povie: „Ja som Eva a hrám na husle… a čomu sa venuješ ty?“ Tým sa dostávame k zásadnej otázke vo vzťahu: „Čo pretrvá dlhšie? Emócie, telo, rozum alebo charakter?“
Čo vydrží dlhšie?
Samozrejme, buďme spravodliví a realistickí. Žena môže muža upútať fyzickou príťažlivosťou, a potom si získať jeho náklonnosť a vernosť svojou povahou či schopnosťami. Ak však ženy naučia mužov utekať za tou ženou, ktorá ho bude fyzicky priťahovať, naučia sa vyhľadávať práve túto príťažlivosť.
Pudová príťažlivosť alebo emócie majú zo všetkých vzťahových záležitostí najkratšiu trvanlivosť. A povedzme si úprimne, kto by chcel muža, ktorý sa otáča alebo behá „za každou sukňou“? Ale vráťme sa k ženám – viac o mužoch až v ďalšom pokračovaní.
Ak by boli ženy ochotné prevziať túto veľkú zodpovednosť, uvedomili by si, aký veľký vplyv môžu mať na stálosť mužov a na to, aké hodnoty budú muži u žien vyhľadávať.
Častokrát sa ženy rýchlo naučia, ako využívať svoju silu fyzickej príťažlivosti, ale len málo sa učia o cnostiach, akoby sa jednalo o slabosti.
Čo si vyžadujú cnosti
Cnosti sa nezískavajú ľahko. Niektorí ľudia si nejaké nesú so sebou už od narodenia. Iné človek preberá od rodičov, výchovou alebo učením. Ďalšie sa musia získať prostredníctvom chýb, životných skúseností a ťažkostí, ktoré človek zažije na vlastnej koži.
O tom, čo znamená sklamanie, sa žena naučí vo chvíli, keď ju partner opustí s inou ženou. O vernosti sa učí, keď ju sama dáva alebo ju dostáva, ako aj o odpúšťaní, keď sama urobí chybu a je jej odpustené.
Cnosti by teda v žiadnom prípade nemali byť interpretované ako slabosti. V modernej dobe sa zdá, akoby cudnosť, mravnosť a zdržanlivosť boli synonymami nezrelosti, hanblivosti, nudnosti či strnulosti.
Naopak, ako už bolo povedané, na osvojenie si cností je potrebné sebaovládanie, vôľa, rozum, vzdelanie a odhodlanie. Ich nadobudnutie a dodržiavanie si od človeka vyžaduje viac, než len „oddávanie sa“ niečomu, ako je to v prípade zábavy, citov, pudov a zmyselnosti.
Vznešená dáma
Nikto sa nerodí ako vznešená dáma. Vznešenosť nie je daná hodnotou majetku, dedičstvom ani mierou telesnej príťažlivosti.
Môže sa však odrážať aj na povrchu, a to vo výbere oblečenia, správania a prejavu.
Naopak, vnútorné cnosti sa ukazujú v prístupe pri riešení situácií, vo vzťahoch s druhými a v obsahu slov.
Vznešená dáma je teda žena, ktorá na sebe pracuje, ako sa zjednodušene hovorí, „aby z nej niečo bolo“. V komplexnejšom podaní musí poznať ideály cnosti, musí byť ochotná sa o nich niečo naučiť a pochopiť ich, a čo je ešte dôležitejšie, prijať ich za svoje a skutočne sa nimi v živote riadiť.
Ušľachtilá žena je teda skôr akýmsi cieľom a cestou sebazdokonaľovania, ktorá ale nemusí byť jednoduchá. Múdri ľudia však na konci sľubujú niečo dôležité – budete si vážiť samu seba, pretože cnosti vedú k tomu, že si vážite iných a vážite si aj samých seba.
Ako hovorí staré príslovie: „Kto je spokojný s tým, čo má, je vždy spokojný.“ Alebo: „Šťastie pramení zvnútra, zo stavu srdca a duše. Je to spokojnosť, ktorú vám nikto nemôže vziať a ktorú nemožno nájsť vonku.“
Cnostná žena dokáže byť spokojná sama so sebou, váži si seba aj druhých, a preto je schopná byť verná, je zdržanlivá v dôležitých osobných veciach a svojou vyrovnanosťou dokáže druhým poskytnúť útechu či pocit slobody a pokoja.
Následky častého striedania partnerov – vedecké zistenia a morálny aspektZDIEĽAŤ ČLÁNOK
