Riziká spolupráce medzi Slovenskom a Čínou v oblasti kultúry (analýza)
Ministerka kultúry SR, Martina Šimkovičová (SNS) a čínsky veľvyslanec Cai Ge vo štvrtok (11.1.) vyjadrili presvedčenie, že spolupráca medzi Slovenskom a Čínskou ľudovou republikou v oblasti kultúry má značný potenciál. TASR o tom informoval hovorca Ministerstva kultúry SR Pavol Čorba.
M. Šimkovičová zdôraznila dôležitosť aktualizácie platného programu z roku 2015 a privítala záujem Číny o slovenské ľudové umenie a folklór. Zástupcovia SĽUK-u prezentovali minulý rok prvky slovenského nehmotného kultúrneho dedičstva v Pekingu.
„Verím, že na túto spoluprácu nadviažeme a počas nasledujúcich rokov ju ešte zintenzívnime,“ hovorí ministerka kultúry.
Po štvrtkovom stretnutí sa obidve strany zhodli na tom, že je vhodné podpísať program spolupráce na obdobie rokov 2024 – 2028, pričom obidve krajiny v tomto roku oslavujú 75. výročie nadviazania diplomatických vzťahov. Veľvyslanec Cai Ge vyjadril uznanie záujmu slovenskej strany o posilnenie spolupráce a vyzdvihol potenciál v oblasti cestovného ruchu s dôrazom na kultúrne prednosti oboch krajín.
Slovenské národné múzeum zvažuje uskutočnenie výstavy v Šanghaji a vedenie múzea dostalo pozvanie na konferenciu, ktorá sa plánuje na leto tohto roku. Medzinárodný dom umenia pre deti BIBIANA aktívne spolupracuje s čínskymi partnermi a štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici má samostatné centrum zamerané na čínsky jazyk a kultúru. V minulosti sa tiež uskutočnili prehliadky čínskej kinematografie v Kine Lumiére.
Prenasledovanie kresťanov v Číne pod dohľadom Si Ťin-pchinga
Komunistická kultúra nie je tradičná čínska kultúra
Problém však je, že kultúra presadzovaná komunistickou stranou nie je čínska autentická kultúra. V dôsledku opatrení Čínskej komunistickej strany (ČKS) počas Kultúrnej revolúcie spustenej Mao Ce-tungom v roku 1966, sa Čína vzdialila od svojej tradičnej kultúry a jej koreňov. Cieľom Kultúrnej revolúcie bolo vytvoriť novú socialistickú spoločnosť a očistiť krajinu od starých zvykov a kultúry.
Hnutie sa sústredilo na odmietanie konfuciánskeho rodinného systému, klasickej čínštiny a snažilo sa o presadenie jednotného, moderného jazyka. Mao Ce-tung sa snažil presadiť putonghua (štandardnú mandarínčinu) ako univerzálny jazyk, ktorý sa používa dodnes. Intenzívne bojoval proti „štyrom prežitkomˮ – mysleniu, kultúre, tradíciám a spôsobom. Ďalej poveril učencov písaním socialistických realistických príbehov, architektov stavbou neostalinských vládnych budov, zabil tisíce konfuciánskych učencov, ktorí boli vlastníkmi pôdy na vidieku, prenasledoval všetkých, ktorí vzniesli námietky voči jeho verzii socializmu alebo sa vyslovili za tradičné zvyky, zakázal tradičné odevy a zaviedol „Maov oblekˮ , zatvoril čajovne a „zmodernizovalˮ tradičnú operu.
Aktivity Červenej gardy, polovojenskej mládežníckej skupiny zahŕňali zatváranie škôl, ničenie múzeí, knižníc a ďalších kultúrnych, historických a náboženských pamiatok, ako aj pálenie kníh. Tieto skupiny často tvorili študenti stredných a vysokých škôl, ktorých vláda podporovala v kritike a útokoch na takzvanú „buržoáziu“. Mnohé zo zničených predmetov boli spojené s érou cisárov a boli považované za symboly starého feudálneho systému. Červené gardy sa zamerali najmä na starobylé bronzové nádoby, nefritové rytiny a kaligrafické diela. Zničené boli aj mnohé cenné a historicky významné artefakty vrátane vzácnych rukopisov, obrazov a keramiky.
Rozšírené bolo aj ničenie náboženských pamiatok. Chrámy a mešity boli vyplienené a ich artefakty boli rozbité a spálené. To viedlo k strate mnohých dôležitých náboženských predmetov vrátane budhistických sôch, chrámových zvonov a taoistických spisov. Jednou z najvýznamnejších strát počas kultúrnej revolúcie bolo zničenie Starého letného paláca v Pekingu a Konfuciovho chrámu v Čchufu. Starý letný palác bol rozsiahlym komplexom palácov, záhrad a jazier, ktorý v 18. a 19. storočí postavili dynastie cisárov.
Ničenie kultúrneho dedičstva viedlo u obyvateľov aj k hlbokému pocitu straty. Zničené kultúrne poklady vnímali ako neoddeliteľnú súčasť svojej kultúrnej a duchovnej identity.
Politická kontrola menšín v oblasti náboženstva a kultúry
Pretrvávajúce porušovanie práva na slobodu náboženského vyznania zo strany čínskeho režimu je aj naďalej dôvodom na medzinárodné znepokojenie. Čínska vláda navyše prijala alternatívne prostriedky na vykonávanie kontroly nad náboženskými praktikami. Vláda zintenzívnila úsilie o monitorovanie a reguláciu náboženských aktivít v obave, že náboženské zhromaždenia by mohli podnecovať nestabilitu, separatizmus a rozvrat.
Napriek tomu, že článok 36 čínskej Ústavy zaručuje slobodu náboženského vyznania, vláda toto právo výrazne porušuje. Definuje, čo je oficiálne náboženstvo, pričom trvá na súlade náboženských praktík so socialistickými princípmi. Nariaďuje tiež, aby sa všetky náboženské aktivity uskutočňovali v rámci štátom schválených orgánov.
V reakcii na výzvu čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga na Národnej konferencii Čínskej komunistickej strany v decembri 2021 sa Vlastenecké hnutie troch samospráv (Three-Self Patriotic Movement – TSPM), oficiálna protestantská cirkev v Číne, zaviazalo dodržiavať smernice ČKS týkajúce sa riadenia náboženstiev. TSPM, ako jedna zo siedmich štátom autorizovaných náboženských skupín, podpísala spoločné vyhlásenie, ktorým súhlasila s implementáciou politík stanovených prezidentom Si Ťi-Pchingom.
Tí, ktorí odmietajú navštevovať štátnu cirkev, sa naďalej stretávajú vo svojich domovoch a na iných miestach. Podľa ChinaAid v roku 2022 prenasledovanie podzemných kresťanov zo strany ČKS každým dňom silnie. V júli bol v Číne prijatý nový zákon proti špionáži, ktorý definuje „nelegálne náboženské aktivity“ ako špionáž a cudzincom podľa tohto zákona hrozia vysoké tresty odňatia slobody.
Na konferencii čínsky prezident zdôraznil potrebu vykonávania marxistickej politiky v oblasti náboženstva a posilňovania dohľadu nad internetovým priestorom s cieľom zabezpečiť národnú bezpečnosť. Prezident tiež kladie dôraz na prispôsobovanie náboženstiev socialistickým hodnotám v čínskom kontexte a ich aktívne usmerňovanie smerom k rozvoju spoločnosti.
Už vyše 20 rokov prebieha v Číne kampaň proti ľuďom praktizujúcim Falun Dafa – duchovnú prax zakorenenú v budhistickej tradícii, ktorá nasleduje princípy pravdivosti, súcitu a znášanlivosti a pozostáva z piatich meditačných cvičení. Kampaň voči tejto praxi sa nevyhýba ani krutým metódam fyzického a psychického týrania, či dokonca násilným odberom orgánov.
Existujú podrobné správy o viac ako 4018 praktizujúcich Falun Dafa, ktorí zahynuli pri prenasledovaní. Desaťtisíce žien, mužov a detí je uväznených v pracovných táboroch, kde sú denne mučení a ponižovaní.
Prenasledovanie dosiahlo svoj extrém v zriadení koncentračných táborov, kam posielajú ľudí, ktorých nedokážu „transformovať“ komunistickou ideológiou. V táboroch prebieha odber orgánov zo živých tiel a ich následné spálenie, aby sa odstránili dôkazy.
Tieto zločiny proti ľudskosti odhalili v roku 2006 kanadskí právnici David Kilgour a David Matas. Zhrnuli ich v knihe „Krvavá žatva: Zabíjanie Falun Gongu kvôli orgánom“, za ktorú bol David Matas v roku 2010 nominovaný na Nobelovu cenu mieru. Podľa ich výskumu sa v Číne v rokoch 2000 až 2005 uskutočnilo asi 41 500 orgánových transplantácií, no zdroj orgánov sa nedá vysvetliť. Prišli k záveru, že jediným možným vysvetlením je používanie nasledovníkov Falun Gongu ako zdroja pre tieto transplantácie. Matas a Kilgour vychádzali z oficiálnej vládnej štatistiky v ČĽR, z rozhovorov s lekármi v nemocniciach, z informácií o krátkych čakacích časov na orgány a lekárskych prehliadkach vo väzeniach.
Vlna vykonštruovaných súdnych procesov v Číne – Európsky parlament prijal rezolúciu o prenasledovaní Falun Gongu
Mongoli v severočínskom vnútornom Mongolsku, Ujguri v oblasti Východného Turkestanu na západe Číny a Tibeťania v Tibetskej autonómnej oblasti na juhozápade Číny boli taktiež vystavení štátnemu násiliu, väzneniu a brutálnym programom „prevýchovyˮ. Mnohé z nich sa uskutočňujú vo vojenských výcvikových strediskách a táboroch.
ČKS potláča náboženské a kultúrne prejavy menšín v mene „harmonickej spoločnostiˮ a sociálnej stability. Viac ako milión Ujgurov a ďalších etnických menšín internovaných v Sin-ťiangu sa musí zrieknuť svojej etnickej identity a naučiť sa mandarínčinu. Podľa tlačových správ z 1. septembra 2020 ČKS nariadila, aby sa na základných a stredných školách v severočínskom regióne hraničiacom s Mongolskom začal vyučovať jazyk, politika a história v mandarínčine namiesto pôvodnej mongolčiny.
Ich deti sú medzitým posielané do detských domovov, aby sa naučili mandarínčinu a vykrikovali stranícke heslá.
Čínsky režim vykonáva prísnu politickú kontrolu nielen v oblasti náboženstva, ale aj v oblasti kultúry. Z čínskej histórie vidíme, že čínsky režim bojuje proti tradičnej čínskej kultúre už dlhé roky, v dôsledku čoho porušuje ľudské práva veľkého počtu Číňanov a príslušníkov čínskych etník.
Boj komunistickej strany proti tradičnej čínskej kultúre preniká aj do zahraničia
Komunistický režim však nebojuje proti tradičnej čínskej kultúre len vo vlastnej krajine, ale svoj mocenský vplyv na oblasť kultúry šíri aj v zahraničí – príkladom je zasahovanie do predstavení súboru Shen Yun Performing Arts po celom svete. Ide o popredný svetový súbor klasického čínskeho tanca so sídlom v New Yorku, ktorého poslaním je obnoviť tradičnú čínsku kultúru. Inšpiráciu čerpá v histórii viac než dvadsiatich dynastií a päťdesiatich etnických skupín.
Od svojho vzniku sa však Shen Yun stretáva so zasahovaním čínskeho režimu. Ten svoje veľvyslanectvá a konzuláty v zahraničí inštruuje k tomu, aby vyvíjali tlak na divadlá v Ázii, Európe a USA v snahe zabrániť vystúpeniam súboru v týchto oblastiach. V niektorých prípadoch došlo k vyhrážkam na základe politických a ekonomických vzťahov danej krajiny s Čínou.
Naposledy Shen Yun vystúpil na Slovensku v roku 2011. Od tej doby sa ale jeho spoluprácu so Slovenským národným divadlom v Bratislave nepodarilo obnoviť. Faktom ostáva, že predstavenie je odbornou verejnosťou celosvetovo považované za najvyššiu formu umenia obnovujúcu čínske kultúrne bohatstvo. V Českej republike má Shen Yun každoročne všetky vystúpenia vypredané. V marci bude súbor vystupovať v Štátnej opere, ako aj pražskom Kongresovom centre.
Spolupráca v tejto forme má teda pre Slovensko určite zmysel. Ak však ide o spoluprácu priamo s čínskym režimom, ktorý kruto bojuje proti svojej vlastnej tradičnej kultúre, obozretnosť v akejkoľvek spolupráci s ním je pre Slovensko priam nevyhnutná.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
