T. Taraba: Zelená transformácia nesmie dať výhodu štátom, ktoré životné prostredie nechránia
Pripravenosť Európy na klimatické riziká, nový klimatický cieľ do roku 2040, ale aj spravodlivý prechod k odolnej spoločnosti a konkurencieschopnému obehovému hospodárstvu sú hlavné témy neformálneho zasadnutia Rady EÚ pre životné prostredie v Bruseli. Uviedol to v pondelok minister životného prostredia SR Tomáš Taraba (nominant SNS).
Dvojdňové rokovania enviroministrov pripravilo belgické predsedníctvo v Rade EÚ a vedie ich federálny minister pre klimatický prechod, životné prostredie a energetiku Alain Maron.
T. Taraba naznačil, že najväčšia výzva nielen pre Slovensko, ale pre celu EÚ je zvyšovať spoločenskú a hospodársku odolnosť voči klimatickým rizikám a súčasne zachovať konkurencieschopnosť Európy.
„Adaptácia na zmenu klímy je dôležitou politickou témou, stojí nás obrovské finančné zdroje. Preto musíme zelenú transformáciu robiť zmysluplne, efektívne a realizovať ju tempom a v rozsahu, ktorý nezničí našu konkurencieschopnosť, neohrozí pracovné miesta a nedá výhodu štátom, ktoré ťažia z toho, že životné prostredie nechránia,“ vysvetlil minister.
Podľa jeho slov zelená transformácia má pomôcť Európe stať sa energeticky nezávislou, nemá však podliehať slepému aktivizmu a ideológii, ktorá bude odtrhnutá od reality.
Na rokovaniach sa nastolila aj otázka nového klimatického cieľa do roku 2040. T. Taraba zdôraznil, že ak sa k iniciatívam EÚ nepridajú ostatní globálni znečisťovatelia, sprísňovanie cieľov nedosiahne očakávaný výsledok.
Belgické predsedníctvo chce klásť dôraz na myšlienku, ako môže obehové hospodárstvo prispieť ku klimatickej neutralite, obnove biodiverzity a nulovému znečisteniu. Nárast obehovosti v európskom hospodárstve je pomalý (v roku 2022 dosiahol 11,5 %) a za posledných päť rokov stagnuje.
Ministri životného prostredia sa venovali aj otázke spravodlivej transformácie. T. Taraba odkázal na prieskumy, podľa ktorých si väčšina európskej verejnosti myslí, že udržateľná energia, produkty a služby nebudú do roku 2050 dostupné pre každého vrátane ľudí s nižšími príjmami.
„Slovensko podporuje strategickú nezávislosť EÚ či zvyšovanie energetickej bezpečnosti. Transformácia však musí byť predovšetkým ekonomicky a spoločensky udržateľná a nemôže ohroziť sociálne štandardy občanov EÚ. Výsledkom tejto politiky nemôže byť, že nemalá časť obyvateľov si nebude môcť dovoliť svoj pôvodný životný štandard,“ odkázal T. Taraba.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
