Slovenský ochranársky snem vníma rozhodnutie nevyhlásiť Podunajsko za národný park veľmi negatívne
Mikuláš Huba zo Slovenského ochranárskeho snemu (SOS) vníma rozhodnutie nevyhlásiť Národný park (NP) Podunajsko veľmi negatívne. Poškodí to podľa neho prírodu, verejný záujem obyvateľov Podunajska i renomé Slovenska v medzinárodnom kontexte, keďže okolité štáty národné parky v oblasti Dunaja už vyhlásili. Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ) poukázalo, že z odborného hľadiska má návrh na vyhlásenie Podunajska stále svoje opodstatnenie.
„Slovenský úsek Dunaja je mimoriadne hodnotný, keďže je prechodom medzi horským a nížinným tokom, a teda stretávajú sa tu oba vplyvy a aj druhy viazané na jeden aj druhý typ toku,“ skonštatovala Karolína Sobeková z BROZ (Bratislavské regionálne ochranárske združenie).
M. Huba pripomenul, že vyhlásenie NP Podunajsko podporili dve predchádzajúce vlády, vedenie dunajských národných parkov v okolitých štátoch, Predsedníctvo Slovenskej akadémie vied, Bratislavský kraj, predseda Trnavského kraja, mesto Bratislava, príslušné mestské časti, bývalé vedenie Únie miest Slovenska či SOS. „Súčasné vedenie ministerstva životného prostredia ‚pláva aj v tomto prípade proti prúdu‘,“ poznamenal.
BROZ si myslí, že vytvorením tohto národného parku by z pohľadu turizmu došlo k „priamemu, prínosnému a súčasne príťažlivému prepojeniu troch parkov v troch krajinách“. „S tým sú spojené možnosti čerpania finančných prostriedkov na rozvoj turizmu, ktorý je v prípade slovenského úseku Dunaja naozaj v plienkach a pritom má veľký potenciál,“ poukázala K. Sobeková. Doplnila, že Podunajsko by prinieslo do oblasti financie vo forme podpory služieb priamo od turistov. Obce nachádzajúce sa v tesnej blízkosti NP by podľa nej z tejto skutočnosti profitovali.
Účinnejšia ochrana prírody v regióne Podunajska by podľa M. Hubu znamenala lepšiu ochranu ekosystémov, prírodných zdrojov vrátane podzemných vôd. BROZ priblížilo, že oblasť Dunajských luhov je druhovo pestrá z pohľadu rýb a vtákov, je dôležitá aj pre rozmnožovanie obojživelníkov. Žije tu aj väčšina slovenských plazov. „Aj medzi cicavcami tu nájdeme druhy, ktoré nežijú nikde inde na Slovensku len v tejto oblasti a aj v rámci Európy ide o unikátny druh. To isté platí pre bezstavovce – druhovo rozmanité spektrum mäkkýšov, kôrovcov, chrobákov alebo blanokrídlovcov,“ priblížila K. Sobeková s tým, že podobne to platí aj pre rastliny.
NP Podunajsko, ktorý mal vzniknúť na juhozápade Slovenska, podľa ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nominant SNS) nebude. „Mám absolútne negatívny názor na to, ako to plánovali, ako to robili, s nikým nekomunikovali a išli zaberať aj najúrodnejšie poľnohospodárske plochy. Takže v tejto veci sa teraz nerobí nič,“ povedal.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
