Čo čaká Slovensko po zrušení špeciálnej prokuratúry? (Analýza)
Vláda Roberta Fica ešte začiatkom decembra 2023 schválila zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Aktuálne o tomto návrhu, ktorého súčasťou je aj novela Trestného zákona a trestného poriadku, rokuje parlament. V novele ide konkrétne o znižovanie trestných sadzieb za ekonomické (korupčné) a drogové trestné činy, skrátenie premlčacích lehôt trestných činov, uprednostňovanie alternatívnych trestov pred trestom odňatia slobody, či zmeny v inštitúte spolupracujúcich obvinených.
Keďže koalícia má v parlamente väčšinu, nepredpokladá sa, že by bol návrh v národnej rade stopnutý, a tak bude mať v ďalšom štádiu procesu tvorby zákona určujúce slovo prezidentka. Zuzana Čaputová už avizovala využitie práva veta, na ktoré má 15 dňovú lehotu od schválenia zákona v NR SR.
Nakoľko prezidentské veto má podľa Ústavy SR relatívno-suspenzívny charakter, veto Z. Čaputovej možno prelomiť opätovným prerokovaním a schválením jednoduchou väčšinou všetkých poslancov v parlamente (76). Ak pripomienky prezidentky nebudú akceptované, hlava štátu má právo opätovne schválený zákon nepodpísať. Veto prezidentky teda zrušeniu ÚŠP nezabráni, oddiali však nadobudnutie platnosti zákona.
V teoretickej rovine s vysokou pravdepodobnosťou dôjde k schváleniu predmetného návrhu, a teda aj k zrušeniu ÚŠP. Čo sa teda v praktickej rovine stane?
Odstránenie dedičstva socializmu: dôjde niekedy k skutočnej reforme prokuratúry na Slovensku?
Čo bude so stovkami prípadov, ktorými sa ÚŠP zaoberala?
Z návrhu, ktorý vláda schválila, vyplýva, že prípady prokurátorov špeciálnej prokuratúry by prešli na príslušné krajské prokuratúry a samotní prokurátori prejdú pod generálnu prokuratúru. Spisy z neukončených prípadov by sa mali prerozdeliť na krajské prokuratúry podľa toho, kde sa skutky stali alebo podľa všeobecnej príslušnosti v zmysle trestného poriadku. Pre laika to znie ako úplne jednoduchý a bezproblémový proces. Niečo podobné naša krajina zažila, keď sa v roku 2011 rušila vojenská prokuratúra, ktorá prechádzala na civilnú. Avšak vláda to chce tentokrát stihnúť v rekordne krátkom čase – už začiatkom januára 2024, resp. čo najskôr.
Prokurátor ÚŠP Ondrej Repa v rozhovore pre Dennik N uviedol, že to bude podľa neho logisticky náročné, až priam nezvládnuteľné. „Ide o stovky spisov, ktoré sa musia administratívne prerozdeliť, pričom vôbec nie je zatiaľ zrejmé, podľa akého kľúča a akým spôsobom. Je to veľmi narýchlo. Keď sa rušili vojenské prokuratúry, tak sa na to pripravovali ľudia viac ako pol roka a spisov tam bolo oveľa menej, a to nielen do počtu, ale aj rozsahu. Zo svojej praxe si pamätám aj presun agendy z prokuratúry Senec, a to z pôsobnosti Okresnej prokuratúry Pezinok na Okresnú prokuratúru Bratislava III. To sa takisto pripravovalo mesiace.“
Zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry: Argumenty oboch strán (Analýza)
Ako to môže pomôcť obvineným?
Fakt, že celý proces rušenia ÚŠP, ako aj ďalšie navrhované zmeny sa majú udiať za veľmi krátky čas bez predchádzajúcej odbornej diskusie, zváženia možných dopadov a personálnej, materiálnej či organizačnej prípravy, môže byť obvineným na prospech.
Agendu ÚŠP tvoria len tie najzávažnejšie trestné činy. Spisy na ÚŠP sú značne obsiahle a trestná činnosť veľmi špecifická. Prokurátor krajskej prokuratúry, ktorému bude pridelený spis na základe zákonom stanoveného kľúča určovania príslušnosti, si tento bude musieť najskôr naštudovať, oboznámiť sa s ním a to si vyžaduje určitý čas, čo spôsobí prieťahy v konaniach. Okrem toho, krajskí prokurátori sú dostatočne vyťažení, majú už svoje prebiehajúce prípady.
Medzi základné zásady trestného konania v zmysle trestného zákona patrí právo každého „aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom…“ A teda akékoľvek prieťahy v konaní, chaos spôsobený presunom spisov, na ktoré nedal príčinu obvinený alebo obžalovaný, by im nemali byť na ujmu.
Tiež netreba zabúdať na plynutie doby premlčania trestného stíhania, ktoré sa v súlade s návrhom majú výrazne skresávať. Novela trestných kódexov, ktorá počíta so zmierňovaním trestných sadzieb za niektoré ekonomické a drogové trestné činy, ako aj s úpravou premlčania v prospech páchateľov trestných činov, môže mať retrográdny charakter aj na aktuálne obvinených a už trestne stíhaných, nakoľko sa v ich prípade bude uplatňovať tá právna úprava, ktorá je pre obvineného priaznivejšia.
Podľa špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica bude tak premlčaná napr. Kauza Gorila, v ktorej je trestne stíhaný Jaroslav Haščák a aj kauza Mýtnik 3 s trestne stíhaným Miroslavom Výbohom. Trestné stíhanie v týchto prípadoch bude z dôvodu premlčania zastavené. D. Lipšic upozorňuje aj na to, že novela ponúka možnosť, ako by sa mohol viacerým ľuďom vrátiť už zhabaný majetok.
Premiér Fico však pri objasňovaní krokov vlády upokojuje spoločnosť vyhlásením: „Nikomu, kto je dnes vo väzení, sa nebudú odpúšťať ani skracovať tresty.“
Aktuálne obvineným či obžalovaným však novela určite polepší. Okrem zníženia výšky trestov budú novelou uprednostňované alternatívne tresty. Ako uviedol portál aktuality.sk, podľa prokurátora ÚŠP Ondreja Repu to vyzerá tak, že sa pripravila právna úprava, ktorá umožní praktické vykúpenie sa z niektorých trestných činov finančným trestom.
Čo sa stane s aktuálnymi prípadmi, ktoré ešte neboli právoplatne rozhodnuté?
Prokurátori špeciálnej prokuratúry odhaľujú a trestne stíhajú najzávažnejšie trestné činy, prípady korupcie a organizovaného zločinu. Sú teda špecializovaní na najťažšie trestné činy ako úkladné vraždy, teroristické a extrémistické trestné činy, či hospodárske trestné činy s veľkou škodou. A aj podľa zástupcu špeciálneho prokurátora Ladislava Masára by sa všeobecní prokurátori na krajských prokuratúrach museli na túto agendu špecializovať nanovo. To bude trvať určité časové obdobie – aj mesiace. A budú časovo limitovaní aj v dôsledku znižovania premlčacej doby.
Z praktického hľadiska dôjde aj k logistickej komplikácii, nakoľko Špecializovaný trestný súd v Pezinku sa novelou neruší. V prípade, že sa vecou po špeciálnej prokuratúre bude zaoberať krajská prokuratúra v Košiciach či v Prešove, prokurátor bude musieť cestovať na Špecializovaný trestný súd až do Pezinka.
O čo ide v prípade ministra Šutaja Eštoka a skupiny čurillovcov? (Analýza)
Čo sa stane s prokurátormi ÚŠP?
Prokurátori ÚŠP majú prejsť pod generálnu prokuratúru, resp. zostanú na generálnej prokuratúre, pretože aj v súčasnosti sú prokurátormi generálnej prokuratúry, len sú vyčlenení na ÚŠP. Šéf špeciálnej prokuratúry D. Lipšic príde o svoj riadiaci post.
Prokurátor ÚŠP Matúš Harkabus, dozorujúci prokurátor v kauze vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, v rozhovore pre Investigatívne centrum Jána Kuciaka uviedol: „Samozrejme, každý z nás, ktorým sa mení pracovná situácia, rozmýšľa aj nad tým, ako si zariadi súkromné osobné veci. Neviem, kde by sme boli pridelení, na aký odbor Generálnej prokuratúry, čo by s nami bolo, či je tam stále možnosť dohody s generálnym prokurátorom. Takže nechcem špekulovať o tom, či ostanem na prokuratúre. V tejto chvíli, ako to predbežne vyhodnocujem, celkom reálne pripúšťam aj možnosť, že neostanem.”
Čo sa môže stať s eurofondami?
Rýchlosť zmien už pozorne sleduje aj Európska komisia, ktorá vládu SR vyzvala na spomalenie celého procesu a požiadala o solídnu a dôkladnú analýzu navrhovaných zmien.
„Eurokomisia v liste podpísanom eurokomisárom pre spravodlivosť Didierom Reyndersom a eurokomisárkou pre vnútorné záležitosti Ylvou Johansson 5. decembra požiadala ministra spravodlivosti Borisa Suska, aby slovenská vláda zatiaľ „nepokračovala v zamýšľaných novelách“ a najmä sa „neuchýlila k zrýchlenému postupu bez riadnej a dôkladnej konzultácie so zainteresovanými stranami na vnútroštátnej a európskej úrovni,“ uvádza portál euroactiv.
Hovorca Európskej komisie Christian Wigand k danej veci uviedol: „Veľký rozsah zamýšľaných novelizácií a frekvencia oblastí práva EÚ, ktorých sa to týka, vyžaduje dôkladnú a hlbokú analýzu.“
Európska komisia síce nemôže nijakým spôsobom zabrániť prijatiu navrhovaných zmien vo vnútri členského štátu alebo zakázať nám prijať navrhovanú novelu, môže však obmedziť vyplácanie eurofondov krajinám porušujúcim zásady právneho štátu. Európska komisia nové eurofondy podmieňuje dodržiavaním základných hodnôt EÚ a naším južným i severným susedom už eurofondy aj zablokovala. Eurofondy menia Slovensko k lepšiemu a pomáhajú našej krajine stať sa modernejšou. Ide o finančné prostriedky z rozpočtu EÚ, s ktorými počítame. Obmedzenie vyplácania eurofondov by mohlo výrazne skomplikovať viaceré plány v našej krajine.
Europoslanec Ivan Štefanec (KDH) inicioval v Európskom parlamente diskusiu ohľadom situácie na Slovensku o postupe novej vlády. „Obavy, že sa Slovensko vydáva na cestu Maďarska, ktoré chce z EÚ čerpať finančné hodnoty, no jeho hodnotové smerovanie pripomína dianie v nedemokratických nerozvinutých krajinách, sú preto namieste,“ uvádza Štefanec.
Jadro problému tkvie najmä v rýchlosti pripravovaných zmien, ako aj v spôsobe ich schvaľovania v zrýchlenom legislatívnom procese. Európska komisia požiadala Slovensko o spomalenie resp. stopnutie procesov, kým nedôjde k podrobnej analýze a odbornej diskusii vo vnútri aj navonok. Ba dokonca aj s Benátskou komisiou, ktorej úlohou je poskytovať právne poradenstvo členským štátom a najmä pomôcť štátom zosúladiť legislatívu s európskymi a medzinárodnými štandardmi.
Minister spravodlivosti Susko si vykladá list od Európskej komisie po svojom: „Ten list nehovorí, že to nemáme robiť, ale že to máme zvážiť.”
P. Petko: Funkcia generálneho prokurátora je pozostatkom komunizmu (rozhovor s bývalým prokurátorom)ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
