Vzťahy medzi mužom a ženou – zoznámenie sa a posvätnosť milostného vzťahu
Muži a ženy sa v rámci vzájomného vzťahu učia chápať hodnoty, ako sú vernosť, dôvera, myslenie na druhého, schopnosť žiť pre toho druhého. Vzťahy ponúkajú hlboké vnútorné naplnenie, ale aj mnohé ponaučenia o zákonitostiach sveta.
Vzájomný vzťah muža a ženy prináša poznanie o mnohých vrstvách ľudskej osobnosti. Tento vzťah nás učí rozlišovať medzi povrchnou príťažlivosťou oblečenia či tela a charakterom, zručnosťami a osobnosťou.
Dievčatá a chlapci si môžu už v mladom veku vytvoriť prvé skúsenosti týkajúce sa rozdielov medzi mužom a ženou, ktoré v sebe nesú aj určité tradičné morálne vzorce správania, pričom nejde o výmysel ľudstva, ale skôr o prejav zákonitostí tohto sveta. Tradičná etika vychádza z dôkladného poznania týchto zákonitostí.
Samozrejme, vzťahy so sebou prinášajú mnohé výzvy už od samého začiatku. Prostredníctvom nich môžu obaja, dievča aj chlapec, objaviť svoje vlastné nedostatky, ktoré môžu viesť k tomu, že sa s nimi ich milostný partner rozíde, prípadne budú čeliť konfliktom, ktoré im toho môžu takisto veľa odhaliť.
Tradičná kultúra vychádza z presvedčenia, že človek nie je živočích, ale bol stvorený Bohom, a tak sa od neho žiada, aby sa v živote správal ušľachtilo. Vznešenosť mu zabezpečia morálne princípy, ktorých dodržiavaním sa môže stať ušľachtilým.
Vzájomné vzťahy môžu človeka vnútorne rozvíjať, učiť ho a zároveň mu ukazovať, ako vplýva na druhých, a umožňujú mu osvojiť si základné morálne hodnoty – to, na čom skutočne záleží.
Človek môže „na vlastnej koži“ zažiť význam slov láska a vernosť či sklamanie, radosť alebo smútok. Vzťah môže viesť k prvým skúsenostiam duchovného spojenia a naplnenia, ale aj ku sklamaniu či duševnému utrpeniu z odmietnutia či nevery.
Vzťahy však nie sú sprevádzané len emóciami a pocitmi, ale nesú v sebe aj základnú etickú rovinu a vysoké morálne princípy. Tradičná kultúra vychádza z viery, že človek nie je živočích, ale bol stvorený Bohom, a tak sa od neho žiada, aby sa v živote správal ušľachtilo. Vznešenosť mu zabezpečia morálne princípy odovzdané Bohom, aby sa ich dodržiavaním mohol stať ušľachtilým.
Etika mužsko-ženských vzťahov
Ľudia kedysi verili, a veria tomu aj dodnes, že každý blízky vzťah je dielom osudu, alebo ako tomu hovoria na Východe, predurčeným vzťahom. Keďže sa verí, že blízke vzťahy sú výsledkom hlbších a duchovných spojení alebo riadenia osudu a vyšších princípov, považujú sa za posvätné.
Každý vzťah môže človeka niečomu naučiť. V každom vzťahu človek niečo odovzdáva, niečo získava a stráca, a aj sa niečo učí.
Za posvätný princíp vzťahu muža a ženy sa považuje vzájomné „zasľúbenie“. Ak žena alebo muž prejaví náklonnosť svojmu náprotivku, očakáva sa, že ak odpoveď bude „áno, aj ja to tak cítim“, vznikne medzi nimi neviditeľné a posvätné puto, ktoré znamená „teraz si dievčaťom môjho života“, a naopak, „teraz si chlapcom môjho života“.
Z hľadiska najvyššej partnerskej etiky to znamená, že od tejto chvíle sa už ani chlapec, ani dievča nebudú snažiť nadviazať iné milostné vzťahy. Tento princíp sa nazýva „vernosť“ a jeho porušenie sa považuje za „zradu“ daného sľubu.
Takýto vzťah a záväzok ovplyvní aj okolie mileneckého páru. Keď jeden z dvojice oznámi svojmu okoliu, že je zamilovaný do dievčaťa alebo že chlapec s ňou teraz „chodí“, ich milostný vzťah sa stáva spoločenskou udalosťou.
Dodržiavanie a rešpektovanie vzájomného „zasľúbenia“ je vážnou skúškou pre dvojicu, ako aj pre ich okolie.
Od ich priateľov a širšieho okolia sa teraz žiada, aby rešpektovali tento vzťah a brali do úvahy, že toto dievča je teraz „zadané“ a tomuto chlapcovi už viac nebudem prejavovať milostnú náklonnosť, keďže teraz sa zasľúbil inému dievčaťu.
Partnerské sľuby môžu často čeliť viacerým skúškam, ktoré majú priniesť odpoveď na otázku, „aký silný, vážny, hlboký alebo úprimný“ je sľub a vzájomná náklonnosť páru.
Ak je jeden z dvojice zo vzťahu sklamaný alebo si želá sľub ukončiť, mal by o tom svojho partnera včas upovedomiť. Často sa toto veľmi citlivé oznámenie udeľuje listom, niekedy sa oznamuje aj prostredníctvom správania – odmietnutím ďalšieho stretnutia alebo spoločných aktivít.
Z hľadiska tradičnej kultúry teraz hovoríme len o prvých vzťahoch, ktoré sa ani zďaleka nepribližujú k vážnym krokom, ako sú zásnuby alebo manželstvo. Do doby manželského sľubu majú obaja právo jednostranne zrušiť sľub vernosti, ale má sa to dať najavo ušľachtilým spôsobom. Nie je však vylúčené ani jeho opätovné obnovenie.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
