Koľko elektriny by chýbalo Česku po odstavení uhoľných elektrární?
Česká republika sa nachádza v situácii, keď má do budúcna dôjsť k odstaveniu najdôležitejšieho zdroja elektrickej energie – uhoľných elektrární – a na druhej strane európsky „Green Deal“ nalieha na zvyšovanie používania elektrických vozidiel, a tým aj na vyššiu spotrebu elektriny. Pokúsili sme sa preto vytvoriť model budúcnosti.
Na decembrovej klimatickej konferencii COP28 sa premiér Petr Fiala podpisom pripojil k protiuhoľnej aliancii s názvom „Powering Past Coal Alliance“ (PPCA). Toto združenie 56 krajín sa zaviazalo do roku 2030 postupne ukončiť prevádzku uhoľných elektrární v rozvinutých ekonomikách a do roku 2040 v rozvojových krajinách. Česká republika (ČR) sa podľa ministra životného prostredia Petra Hladíka zaviazala k tomuto kroku do roku 2033.
Uhlie sa v súčasnosti podieľa na výrobe elektriny v ČR z 38 – 40% (a z 55% na teple) a patrí spolu s jadrovou energiou k jej hlavným zdrojom. Česká vláda má čoskoro predložiť energetickú koncepciu – kľúčový dokument, ktorý sa bude zaoberať „smerovaním ďalších krokov v energetike do roku 2050“.
Avšak niektorí vládni predstavitelia sa už verejne zmienili o vyššom využívaní jadrovej energie – až na 50% do roku 2040. Tomuto účelu má slúžiť dostavba bloku v Dukovanoch, ktorá má byť dokončená až v roku 2036. Hovorí sa aj o tzv. modulárnych reaktoroch (malé a stredné reaktory), ich vývoj však stále prebieha a prvých 10 takýchto reaktorov má byť v EÚ (nie v ČR) v prevádzke do roku 2035.
Napriek „veľkému boomu“ obnoviteľných zdrojov v posledných dvoch desaťročiach sa fotovoltika a veterné elektrárne podieľajú na celkovej výrobe elektriny len niekoľkými percentami. Senátom prešiel návrh umožňujúci tzv. komunitné zdieľanie energie, ktorý by mal zvýšiť inštaláciu obnoviteľných zdrojov energie.
V októbri 2023 P. Hladík povedal, že plán zrušiť uhoľné elektrárne „je ambiciózny, ale realistický“.
V septembri 2023 P. Fiala predstavil strednodobý plán smerovania ČR a okrem iného sa v ňom zdôrazňuje elektromobilita. Otázkou je, či sú všetky tieto plány a záväzky kompatibilné.
Budúcnosť českej ekonomiky patrí podľa vlády elektromobilite
P. Fiala uviedol, že „… pracujeme na tom, aby sa ťažba (lítia) začala čo najskôr, ideálne v roku 2026. Môžeme mať celý reťazec od ťažby, spracovania, výroby batérií, čipov až po produkciu finálnych automobilov.“
Podľa ministra priemyslu a obchodu Jozefa Sikelyho (STAN) Česká republika v súčasnosti rokuje s piatimi potenciálnymi investormi o výstavbe továrne na batérie pre elektromobily na svojom území. Ide o investície od nižších až po vyššie jednotky miliárd eur.
Tieto plány idú ruka v ruke s novou legislatívou EÚ, ktorú minulý rok schválil Európsky parlament. Od roku 2035 by žiadne nové osobné a dodávkové vozidlá predávané v EÚ nemali produkovať emisie CO2. Legislatíva je súčasťou dlhodobej vízie EÚ nepridávať do roku 2050 do atmosféry žiadne ďalšie skleníkové plyny (tzv. net – zero, nulové emisie). Vzniká teda tlak nielen na redukciu výroby energie z fosílnych palív (napr. z uhlia), ale tiež na zvýšenie produkcie a spotrebu elektrických áut.
Celková spotreba energie by sa v Česku zvýšila o 25%
Ak by sa celkový podiel elektromobilov v ČR zvýšil na 4% (ako v prípade susedného Nemecka), celková ročná spotreba elektromobilov by vzrástla na 0,63 TWh, čo predstavuje 1 % ročnej spotreby energie v ČR. V skutočnosti by však bola o niečo vyššia, pretože do spotreby by sa museli zahrnúť aj väčšie elektromobily.
Ak by sa však v rámci politiky nulových emisií do roku 2050 transformovali všetky osobné automobily na elektromobily, spotrebovalo by sa 15,9 TWh energie ročne (za predpokladu rovnakého počtu osobných automobilov, aký je v súčasnosti v Českej republike, pri priemernej spotrebe 20 kWh/100 km a za predpokladu priemerného ročného nájazdu 12 386 km).
K tomu treba pripočítať transformáciu nákladných vozidiel, t. j. podľa SDA ide o súčasných 620 192 ľahkých úžitkových vozidiel (počítajme so spotrebou 30 kWh/100 km a 26 000 km ročne), 21 228 autobusov (počítajme s konzervatívnym odhadom 40 kWh/100 km a 50 000 km ročne) a 187 035 nákladných vozidiel (vychádzajme zo spotreby podľa Volva a nie vždy plne naloženého alebo veľkého ťahača: 80 kWh/100 km pri priemernej prejdenej vzdialenosti 120 000 km ročne – podľa spol. Hortim Cargo a bežných výpočtov). To je spolu 23,1 TWh (4,8 + 0,4 + 17,9).
To znamená, že nahradiť elektromobily (do roku 2050) by znamenalo zvýšenie ročnej spotreby energie v ČR zo súčasných 60 na budúcich 99 TWh. Dodávame, že náhrada motocyklov a poľnohospodárskych strojov sa v modeli nezohľadnila.
Podľa ERÚ vyrába ČR v posledných rokoch približne 80 TWh elektrickej energie. Pri zrušení uhoľných elektrární (v súčasnosti 39%) sa dostaneme na ročnú výrobu len 49 TWh. To je o 11 TWh menej, ako je súčasná spotreba ČR.
Hoci nevieme, koľko elektriny sa do roku 2033 podarí vykompenzovať z iných zdrojov, ale jadrovou energiou si dovtedy zrejme Česko nepomôže. Otázkou je aj to, či budú stačiť iné zdroje, alebo či okolití susedia budú mať dostatok „prúdu“ na predaj. Taktiež sa dá rozumne predpokladať, že spotreba elektriny bude z roka na rok rásť v dôsledku tlaku (nielen) na elektromobilitu. Do hry môžu vstúpiť aj ďalšie faktory, s ktorými sa v modeli nerátalo.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
