Prezidentka podpísala tzv. konsolidačný balíček a zákon o štátnom rozpočte
Balík opatrení na konsolidáciu verejných financií má v budúcom roku do rozpočtu priniesť viac ako 1,5 miliardy eur. Jeho súčasťou je mimoriadne zdanenie bánk, predĺženie solidárneho príspevku z ropy, zvýšenie spotrebných daní z alkoholu a tabaku, ale aj zníženie príspevku do 2. dôchodkového piliera či zvýšenie zdravotného odvodu. Zákon, ktorým sa menia viaceré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, v piatok podpísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.
Zákon schválili poslanci Národnej rady SR 19. decembra, rokovali o ňom v skrátenom legislatívnom konaní.
Mimoriadny odvod pre banky a ďalšie subjekty s licenciou od Národnej banky Slovenska (NBS) má do štátneho rozpočtu budúci rok priniesť 336 miliónov eur. Ďalším zo schválených opatrení je predĺženie solidárneho príspevku z činnosti v odvetviach ropy a plynu o jeden rok, od čoho sa očakáva dodatočný príjem 179,8 milióna eur.
Od začiatku budúceho roka sa tiež zvýši daň z pridanej hodnoty (DPH) na alkohol v reštauračných zariadeniach z 10 na 20 %, čo by do štátneho rozpočtu malo priniesť 27 miliónov eur. Úpravou prejde aj sadzba spotrebnej dane z liehu, ktorá sa však nebude vzťahovať na pivo a víno, vďaka tomu má štát získať takmer 18 miliónov eur.
Od 1. februára sa zvýši spotrebná daň na tabak, a to približne o 40 centov na krabičku. Štát má takto získať dodatočných 106 miliónov eur.
Opätovne sa zavedie minimálna daň z príjmu právnických osôb (DPPO), tzv. daňová licencia. Jej výška bude odstupňovaná podľa príjmov firiem. Rozpočtu má priniesť 102,4 milióna eur.
Odvod do 2. dôchodkového piliera sa zníži zo súčasných 5,5 % na 4 %. Štát takto získa takmer 365 miliónov eur.
Zrážková daň z dividend sa od roku 2024 zvýši z doterajších 7 na 10 %. Opätovne sa tiež zavedie zdanenie kapitálových príjmov fyzických osôb z kryptomien.
Finančný plán štátu sa v roku 2024 môže odvíjať od návrhu, ktorý schválila Národná rada (NR) SR. Prezidentka SR Zuzana Čaputová v piatok podpísala zákon o štátnom rozpočte. Hlava štátu však zároveň oznámila, že zvažuje podanie na Ústavný súd (ÚS) SR z hmotnoprávnych aj procesných dôvodov, týkajúcich sa zákona.
Z. Čaputová vychádza aj zo stanoviska Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, poukazujúcej na neistotu v prípade súladu schváleného rozpočtu s ústavnými pravidlami rozpočtovej zodpovednosti. „Otázka, či proces prijímania štátneho rozpočtu môže byť hocijaký alebo musí spĺňať určité legislatívne parametre, ale najmä otázka, či rozpočtová zodpovednosť v ústave má byť rešpektovaná a reálne vynútiteľná voči vláde a parlamentu pri tvorbe rozpočtu, sú podľa prezidentky otázky, ktoré svojím významom ďaleko presahujú štátny rozpočet na jeden konkrétny rok a je dôležité poznať na ne odpovede bez ohľadu na súčasný politický kontext,“ uviedol prezidentkin hovorca Martin Strižinec.
Prezidentka v argumentácii poukázala na to, že „už dlho žijeme v ére, keď sa verejné zdroje v obrovských objemoch míňajú aj na nesystémové plošné opatrenia, keď je konsolidačné úsilie považované za nutné zlo a dlhodobá udržateľnosť financií sa kontinuálne zhoršuje“.
Poslanci NR SR schválili 21. decembra vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2024. Za návrh hlasovalo všetkých prítomných 79 poslancov. V budúcom roku by mal deficit verejných financií klesnúť na 5,97 % hrubého domáceho produktu (HDP) alebo 7,84 miliardy eur. Schodok sa tak má znížiť o viac ako 0,5 % bodu (p. b.) z očakávanej úrovne 6,52 % HDP v tomto roku.
Celkové príjmy verejnej správy by v budúcom roku mali dosiahnuť 53,48 miliardy eur a výdavky 61,32 miliardy eur. V prípade samotného štátneho rozpočtu má byť schodok na úrovni 7,62 miliardy eur, pri príjmoch štátu 22,70 miliardy eur a výdavkoch 30,32 miliardy eur.
Ministerstvo financií (MF) SR zároveň predpokladá, že od roku 2025 budú európske fiškálne pravidlá pravdepodobne vyžadovať ďalšie znižovanie deficitu o 1 % HDP ročne. „V budúcom roku Slovensko zrejme vstúpi do procedúry nadmerného deficitu, čo povedie k sprísneniu dohľadu z európskej úrovne. Preto na rok 2025 je žiaduce stanoviť cieľ schodku verejnej správy na 5 % HDP, respektíve 4 % HDP v roku 2026,“ vyčíslil rezort financií.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
