Bratislava zvýši daň z nehnuteľností a poplatok za odpad, názory poslancov sa rôznia
Mesto Bratislava zvýši od januára 2024 daň z nehnuteľností v priemere o 35 % a poplatok za odpad v priemere o 30 %. Vyplýva to z návrhov všeobecne záväzných nariadení (VZN), ktoré vo štvrtok schválilo bratislavské mestské zastupiteľstvo. Návrh na zvýšenie dane z nehnuteľnosti bol počas rokovania poslancov predložený ako pozmeňovací návrh desiatich starostov.
„Je dôležité, aby verejnosť rozumela všetkým dôvodom, čo nás k tomu vedie. Nikomu z nás to neprinesie politické body,“ skonštatoval primátor Bratislavy Matúš Vallo poukazujúc najmä na infláciu zaťažujúcu samosprávy i ekonomické prognózy, ktoré predpokladajú nižšie výnosy. Zvýšenie dane i poplatku má byť nevyhnutným krokom, aby si Bratislava dokázala zachovať základné štandardy údržby a služieb.
Pri dani z nehnuteľností pre byty a rodinné domy sa sadzba dane v závislosti od lokality zvýši na 1,20 – 1,35 eura za štvorcový meter (m2). Pri dani za chaty a stavby na individuálnu rekreáciu sa má sadzba pohybovať na 3,40 – 5,25 eura za m2. V prípade samostatne stojacich alebo hromadných garáží je to 2,25 – 3 eurá za m2. Zvyšuje sa tiež sadzba dane za priemyselné stavby či stavby na ostatné podnikanie.
Zvyšovanie sa však nemá dotknúť seniorov. V súčasnosti majú ľudia nad 65 rokov a držitelia preukazu ŤZP úľavu na dani z nehnuteľnosti vo výške 60 %, po novom to bude 70 %. Okrem toho sa zavádza 50-percentná úľava na stavby a nebytové priestory alebo ich časti užívané na šport.
Zvýši sa tiež poplatok za odvoz komunálneho odpadu, ktorý nebol menený deväť rokov. V priemere má ísť o zvýšenie o 30 %. Samospráva aj v tomto prípade hovorí o modeli úľavy. V prípade záujmu bude možné prejsť na štvortýždňový interval odvozu odpadu.
Jedným z mála poslancov, ktorí sa pri hlasovaní o zvýšení zdržali, bol starosta Petržalky Ján Hrčka. Odôvodnil to tým, že hoci rozumie tomuto kroku a podporuje ho, nepozdáva sa mu, na čo sa majú peniaze použiť. „Keď raz tvrdím ľuďom, že sumu dvíham, lebo nemám peniaze, nemôžem robiť veci, ktoré sú sporné, na marketing a podobne,“ poznamenal J. Hrčka s tým, že je potrebné si uvedomiť, či sa vedia v opačnom prípade pozrieť obyvateľom do očí.
Starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová ubezpečila, že by sa najradšej „tejto nepríjemnosti, ktorá ich ťaží“, vyhli, samosprávy sú však „v prekérnej situácii“. Samosprávy totiž majú problém zostavovať vyrovnané rozpočty, nezvýšenie daní by malo podľa nej dosah na iné služby poskytované obyvateľom. Verí, že občania tento krok pochopia. Poslancovi Martinovi Winklerovi sa nepozdávalo, že zvýšenie dane sa týka aj podnikateľov, ktorí zveľaďujú mesto, ako aj za garáže.
Poslanec D. Staruch podal podnet na prokuratúru pre zmenu daní
Ružinovský miestny poslanec Dávid Staruch podal formálny podnet na Krajskú prokuratúru v Bratislave v súvislosti so schválenou zmenou dane z nehnuteľností, ktorú vo štvrtok schválilo bratislavské mestské zastupiteľstvo. Žiada preskúmať uznesenie, pri ktorého predložení a schválení na rokovanie poslancom hovorí o obchádzaní legislatívy. Návrh bol totiž predložený pozmeňovacím návrhom desiatich starostov.
„Pozmeňovací návrh sa významným spôsobom obsahovo odchýlil od pôvodného materiálu prerokovaného mestskými časťami Bratislavy a od materiálu zverejneného 15 dní pred konaním zastupiteľstva,“ konštatuje D. Staruch poukazujúc na to, že pôvodný návrh obsahoval len 50-percentnú zľavu na sadzbu dane na stavby a nebytové priestory užívané na šport a jeho obsahom neboli žiadne iné sadzby alebo podmienky.
Zdôrazňuje, že pozmeňovací návrh má zásadný dosah na rozpočty mestských častí, ako aj na príjmy obyvateľov či právnických osôb na území Bratislavy. Pre obchádzanie riadneho legislatívneho procesu neboli podľa neho obyvatelia, právnické osoby ani poslanci mestských časti a hlavného mesta riadne a včas informovaní na úradnej tabuli, rovnako tam nemohli znášať pripomienky. Obyvateľom bolo podľa neho odopreté právo verejného pripomienkovania, riadne zaujať stanoviská k nemu nemohli ani zastupiteľstvá mestských častí.
„Mám za to, že účelom a cieľom pozmeňovacích návrhov by mala byť hlavne formálna úprava alebo doladenie prerokovaného materiálu a bodov v ňom obsiahnutých,“ podotýka D. Staruch. Rozsiahle zmeny nariadení so zásadnou zmenou obsahu prerokovaného materiálu by podľa neho mali byť predkladané ako samostatné materiály na rokovanie.
Hlavné mesto bude v budúcom roku hospodáriť s rozpočtom 601,85 milióna eur
Mesto Bratislava bude v roku 2024 hospodáriť s rozpočtom viac ako 601,85 milióna eur. Vyplýva to z mestského rozpočtu, ktorý vo štvrtok schválilo mestské zastupiteľstvo.
„Rozpočet má snahu pokračovať v začatých projektoch a napredovať v prioritách mesta napriek zhoršujúcej sa prognóze vývoja verejných financií,“ skonštatovalo mesto v návrhu s tým, že prioritami zostávajú projekty v oblasti dopravy a verejnej infraštruktúry, verejných priestorov, životného prostredia a údržby. Pozornosť je tiež venovaná oblasti sociálnej spravodlivosti, kultúry i športovej infraštruktúry.
V oblasti dopravy počíta s dokončením výstavby druhej etapy električkovej trate v Petržalke, modernizáciou viacerých trolejbusových trás či ďalšou obnovou vozidlového parku Dopravného podniku Bratislava. Očakáva zvýšený príjem z parkovacej politiky, zapájanie nových zón i optimalizáciu už spustených. Opätovne avizuje výstavbu parkovísk, cyklistických trás i rekonštrukciu ciest.
V oblasti životného prostredia a verejných priestorov chce pokračovať v štandardnej údržbe zelene, ako aj jej pasporte, arboristických orezov v Sade Janka Kráľa či drobnej revitalizácii verejných priestorov a stromoradí. V pláne má tiež skvalitnenie zimnej a letnej údržby ciest a chodníkov vo vlastnej réžii a v spolupráci s bratislavskými mestskými časťami.
V oblasti sociálnej spravodlivosti a dostupného bývania chce pokračovať v príprave projektových dokumentácií na ďalšie nájomné bytové domy. V sociálnej oblasti sľubuje pokračovať v pomoci ľuďom bez domova a vylúčeným komunitám.
Magistrát zároveň pripomína, že posledné roky čelilo mesto rôznym negatívnym vplyvom na príjmovej strane rozpočtu (pandémia, vojna, inflácia), pričom rok 2024 nebude v tomto iný. Stav verejných financií na Slovensku nie je podľa neho v najlepšej kondícii a je otázne, aké kroky vykoná vláda. Príjmov mesta sa dotkne tiež šetrenie. Napriek tomu je cieľom mesta pokračovať v plánovaných rozvojových projektoch, časť z nich má byť financovaná úvermi.
V budúcom roku počíta hlavné mesto s dlhovým zaťažením na úrovni 48,58 percenta, pričom túto hranicu neplánuje prekročiť. Čerpanie nových úverových zdrojov je rozpočtované vo výške 55 miliónov eur. Mesto zároveň deklaruje vyvinúť maximálne úsilie na to, aby aj v ďalších dvoch rokoch udržalo svoju zadlženosť pod hranicou 50 percent.
V súvislosti s komerčnými úvermi mesto spomína, že v roku 2024 dôjde k splatnosti úveru poskytnutého jednou z bánk vo výške 70 miliónov eur. Vzhľadom na finančné možnosti mesta, bude tento úver refinancovaný prostredníctvom iného úveru.
„Základné služby sa robia a musia byť dodržané. Všetko ostatné je navyše. A o tom aj návrh rozpočtu hovorí,“ povedal primátor Bratislavy M. Vallo.
Schvaľovanie rozpočtu sa však nevyhlo ani kritike zo strany niektorých poslancov. Starosta Petržalky J. Hrčka odkázal, že dobrý hospodár sa prikrýva len takou dekou, akú má, poslancovi M. Winklerovi sa nepáči branie úverov, neschopnosť mesta splácať ich a následne ich refinancovať. Naopak, podľa starostu Lamača Igora Polakoviča nie je zadlženie mesta len o financiách, ale aj o investíciách.
Vlna kritiky sa zniesla aj na vyjadrenia primátora, že sa mestská doprava zlepšuje a napríklad električky chodia častejšie. Starosta Devínskej Novej Vsi Dárius Krajčír tvrdenia o najlepšej MHD za posledné roky s nadväzujúcimi spojmi označil za klamstvá. Podľa M. Winklera nie sú električky do Karlovej Vsi „všetky linky MHD.“
Starosta Záhorskej Bystrice Jozef Krúpa pripomenul, že Bratislava má 17 mestských častí a v prioritných oblastiach, ako je aj doprava, by sa nemali robiť rozdiely. Doprava by mala byť zároveň prioritou nielen v centrálnych častiach, ale aj okrajových.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
