Štvrtok 19. septembra, 2024
Obraz sv. Lucie (zdroj:saintsandspinners.blogspot.com)
,

Deň svätej Lucie – z čoho mali naši predkovia strach?

Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc.

Deň Lucie, 13 december, bol do roku 1582 (kedy bol zavedený gregoriánsky kalendár) považovaný za najkratší deň roka.

Keď sa v predvianočnom období približoval deň svätej Lucie, našich predkov začal obchádzať strach. Tento tajomný a magický deň totiž považovali za najhorší zo stridžích dní.

Zlí démoni a strigy vraj vtedy ožívali a mali najzlovestnejšiu moc. Naši predkovia verili tomu, že strigy lietali na metlách, chodili do domov a maštalí. Mali škodiť ľuďom, dobytku, privolávať choroby a kravám ukradnúť mlieko.

V ľudových vrstvách na Slovensku sa tradovalo, že Lucia bola najväčšia zo všetkých bosoriek. Keď ju vraj hodili do ohňa, nezhorela, ale žila ďalej.

Ľudia sa preto snažili zmierniť ich moc a vyhnať ich z dedín aj miest. Prísne dodržiavali rôzne príkazy, zákazy, robili veľký hluk a minuli pri tom veľa cesnaku – dospelí aj deti ho jedli počas celého dňa, aby sa chránili pred zlými nadprirodzenými silami.

Ešte pred prvou svetovou vojnou chodili na deň Lucie okolo dedín a domov obecní pastieri. Trúbili na pastierskych trúbach, zvonili na kravských zvoncoch a práskali bičmi. Verili, že strigy pred hlukom utečú a neodvážia sa vojsť do dedín.

V niektorých domoch gazdiné rozbíjali starý hlinený riad, buchotali na trliciach a všade zamykali dvere.

Vianočné upratovanie nám ostalo dodnes, ale málokto vie, že za to vďačíme práve svätej Lucii.

Po domoch a izbách mlčky chodili dievčatá alebo ženy v bielej sukni, zahalené v bielej plachte a tvár mali pomaľovanú múkou. V ruke mali husacie krídlo a vymetali ním kúty, pec aj sporák, a cesnakom urobili na tom mieste krížik. Ľudia na ochranu pred strigami a zlými silami používali svätenú vodu, lieskové prútiky alebo dym z posvätných byliniek. Nad dobytok vešali hlávky cesnaku a niekde aj cibule.

Starí, chorí a ženy nesmeli chodiť na návštevy, šiť, vyšívať a priasť ľan a konope.

V deň Lucie vraj bosorky od rána hľadali príležitosť, ako vojsť do cudzieho dvora či domu a niečo si požičať. Cez vypožičaný predmet totiž vedeli ovplyvniť dianie v dotyčnom gazdovstve. Preto sa na Luciu nič z domu nepožičiavalo a každá žena, ktorá sa rozhodla prísť v tento deň na návštevu, bola automaticky považovaná za bosorku.

Pranostiky

Odo dňa svätej Lucie až do Vianoc naši predkovia pozorovali počasie.

Aké sú od Lucie do Vianoc dni, také budú aj mesiace. 

Aké sú od Lucie dni, také budú Vianoce. 

Keď príde svätá Lucia, nájde ju už zima.

Keď prší na Luciu, bude celú zimu.

Svätá Lucia – verná svojmu sľubu

Svätá Lucia sa narodila v roku 286 bohatým kresťanským rodičom v Syrakúzach na Sicílii. Po smrti otca tajne zložila sľub, že svoj život zasvätí Bohu a nikdy sa nevydá.

Ťažko chorá matka o tom nevedela. Aby jej zabezpečila budúcnosť, rozhodla sa ju vydať za pohanského mladíka, ktorému sa páčili jej oči.

Lucia ženícha odmietla a podľa legendy mu svoje oči poslala na tanieri. Panna Mária ju za to odmenila ešte krajšími očami.

Lucia potom presvedčila svoju matku, aby sa za jej uzdravenie išli modliť k hrobu svätej Agáty. Po tom, ako sa matka zázračne uzdravila, prezradila jej Lucia svoj sľub aj túžbu žiť medzi chudobnými.

Matka teda jej veno rozpredala a peniaze spolu venovali tým, ktorí to najviac potrebovali. Keď sa to odmietnutý nápadník dozvedel, Luciu uväznil. Lucia sa aj napriek tomu svojej viery nevzdala. Bola mučená a 13. decembra roku 304 jej kat prebodol hrdlo. Cirkev začala Luciu uctievať ako sväticu od 5. storočia.

V Taliansku, odkiaľ svätá Lucia pochádza, bol už od stredoveku jej sviatok spojený so svetelným sprievodom. Obľúbený je aj vo Švédsku, kde sväticu stelesňuje dievča oblečené do bielych šiat s vencom horiacich sviec.

Prečítajte si aj