Štvrtok 19. septembra, 2024
Premiér Robert Fico (Zdroj: FB / Robert Fico)

R. Fico trvá na zrýchlenom zrušení ÚŠP po obvinení T. Gašpara, ÚŠP argumenty odmieta

Premiér a líder Smeru-SD Robert Fico trvá na zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) aj dôvodnosti skráteného legislatívneho konania. Vyhlásil to na tlačovej konferencii, kde kritizoval, že informácie o vznesení obvinenia poslancovi Národnej rady (NR) SR Tiborovi Gašparovi (Smer-SD) mali prvé médiá. Úrad sa voči jeho tvrdeniam ohradil. Trvá na zákonnosti konaní. Odmieta tiež, že mali uznesenie o vznesení obvinenia k dispozícii neoprávnené osoby.

„Nemôže mať takáto inštitúcia porušujúca ľudské práva miesto v slovenskom trestnoprávnom systéme,“ vyhlásil R. Fico s tým, že sú potrebné funkčné orgány činné v trestnom konaní. V Národnej kriminálnej agentúre a na ÚŠP podľa neho existovala a ešte stále pôsobí skupina „angažovaných“ vyšetrovateľov a prokurátorov, ktorých úlohou bola likvidácia bývalej politickej opozície. Zopakoval, že zákony umožňujú navrhnúť skrátené legislatívne konanie, aj ak sú ohrozené základné slobody a ľudské práva. Odmieta účelovosť zmeny Trestného zákona v prospech niektorých osôb.

Čo sa týka obvinenia T. Gašpara, R. Fico poznamenal, že o skutkoch, ktoré sa mu kladú za vinu, mal vypovedať jeden spolupracujúci obvinený už dávnejšie. Pripomenul, že medzitým bol T. Gašpar aj vo väzbe a pýta sa, prečo sa nekonalo skôr. T. Gašpar rovnako tvrdí, že obvinenie je založené na výpovedi jedného kajúcnika, tvrdí, že uznesenie mu ešte nedoručili. Pýta sa, či je toto elitná práca elitných vyšetrovateľov a prokurátorov na ÚŠP. Hovorí aj o znemožňovaní využívania opravných prostriedkov. Jeho advokát Marek Para doplnil, že aktuálne sa prešetruje aj podozrenie voči prokurátorom za to, že neoprávnene poskytli výhody jednému zo spolupracujúcich obvinených.

ÚŠP vysvetlil, že na základe otázok médií len poskytol informáciu o vznesení obvinenia bez akejkoľvek špecifikácie skutku a mien, len s iniciálkami. Zdôraznil tiež, že skutkový stav v danej veci nie je založený len na svedeckých výpovediach, ale aj na ďalších objektívnych dôkazoch. Poznamenal tiež, že po doručení uznesenia o vznesení obvinenia ho môžu obvinené osoby zverejniť, aby si mohla verejnosť urobiť vlastný názor.

„Nikdy nebolo v rámci procesných rozhodnutí Policajného zboru pod dozorom ÚŠP, ako aj v rámci rozhodnutí ÚŠP relevantné, o akú osobu sa jedná, prípadne akú verejnú funkciu zastáva. Pred zákonom sú si všetci rovní, a to aj v prípade, že by sa malo jednať o poslanca NR SR,“ podotkol úrad. Pripomenul, že v tomto prípade boli obvinení aj Norbert B. a Ľudovít M., a to aj za korupčné trestné činy.

M. Kolíková žiada dôkazy na rušenie ÚŠP, podľa Gašpara ich zverejnia

Poslankyňa parlamentu Mária Kolíková (SaS) vyzvala vládu, aby zverejnila všetky dôvody, pre ktoré chce rušiť Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Kritizuje, že argumentuje 27 rozhodnutiami Ústavného súdu (ÚS) SR o porušení základných ľudských práv a v navrhovanom materiáli zverejnila len tri. „Budeme ich zverejňovať a dostanete ich na tanieri,“ reagoval poslanec Tibor Gašpar (Smer-SD). Uviedli to v diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12.

„V samotnom materiáli sú uvedené tri prípady, z toho jeden z roku 2018, ktorý sa netýka tejto situácie,“ povedala M. Kolíková. Podotkla, že zo spomínaných 27 rozhodnutí Ústavného súdu sa viaceré vôbec netýkajú špeciálnej prokuratúry. „Niektoré boli aj v prípadoch rozhodnutí súdov a neznamená to, že ideme zrušiť najvyšší súd,“ dodala. T. Gašpar v tejto súvislosti podotkol, že každý prípad začína systémovo u policajta, pokračuje na ÚŠP a na základe ich práce pokračuje ďalej na súdy. Tie podľa neho rozhodovali o už zmanipulovaných prípadoch.

M. Kolíková skritizovala, že vláda sa snaží meniť Trestný zákon, vrátane rušenia ÚŠP bez diskusie a v skrátenom legislatívnom konaní. Tvrdí, že s rušením ÚŠP nesúhlasí ani verejnosť, čo vyjadruje svojou účasťou na protestoch. „Nesúhlasia s tým. Obzvlášť, keď koalícia nevie argumentovať. Je to hrubá arogancia moci,“ povedala. T. Gašpar to odmieta. Podotkol, že Smer-SD už pred parlamentnými voľbami transparentne komunikoval, aký má so špeciálnou prokuratúrou zámer. „Mali sme tu voľby a koalícia dostala silný mandát, aby splnila sľuby, ktoré dala,“ uviedol. Dodal, že opozícia bude mať v parlamente priestor o návrhu diskutovať a pýtať sa otázky.

Neobáva sa, že by zrušením špeciálnej prokuratúry a presunom jej agendy na krajských prokurátorov hrozili prieťahy v konaniach. Kolíková s ním nesúhlasí, môže sa tiež podľa nej stať, že niektoré prípady „pôjdu do stratena“. Argumentuje tým, že krajskí prokurátori, ktorým prípady pridelia, nemusia byť špecializovaní na danú oblasť. Gašpar sa toho neobáva, špecialisti sú podľa neho aj na krajských súdoch. Podotkol tiež, že ešte nie je jasné, či sa budú spisy prerozdeľovať.

Šutaj Eštok je za zrušenie ÚŠP, Mikulec na to nevidí dôvod

Súčasný minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) a jeho predchodca Roman Mikulec (hnutie Slovensko) sa nezhodujú v otázke rušenia Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Kým Šutaj Eštok trvá na dôvodnosti prijatia zmeny v skrátenom legislatívnom konaní i na potrebe zrušiť úrad, R. Mikulec na to nevidí dôvody. Uviedli to v nedeľnej diskusnej relácii TV Markíza Na telo.

Šutaj Eštok argumentuje ohrozením ľudských práv a slobôd, pričom poukázal na rozhodnutia súdov, ktoré sa podľa neho týkali aj konania prokurátorov ÚŠP. Hovorí o zneužívaní tzv. kajúcnikov, neprimeraných metódach väzby a podobne. „Každý deň existencie ÚŠP prináša riziko, že to bude pokračovať,“ podotkol. Ani jeho však neteší nedostatok priestoru na väčšiu diskusiu. Poznamenal však, že za to môže neskorý termín predčasných volieb. Zdôraznil, že vláda dostala mandát od voličov a svoje zámery im tlmočila už pred voľbami.

Exminister a poslanec Národnej rady SR R. Mikulec odmieta argumenty svojho nástupcu. Poznamenal, že ak koalícia argumentuje rozhodnutiami súdov, tak by mala zrušiť aj generálneho prokurátora vzhľadom na rozhodnutia Ústavného súd SR týkajúce sa využívania paragrafu 363 Trestného poriadku. Predloženie návrhu do parlamentu a ešte v skrátenom konaní označil za atentát na spravodlivosť. Pýta sa prečo súčasnej koalícii neprekážalo fungovanie úradu za čias bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, pričom rovnako argumentuje rozhodnutiami súdov.

Prečítajte si aj