Čína predstavuje „najväčšiu výzvu“ pre globálnu bezpečnosť a prosperitu, varoval britský premiér
Čínsky režim predstavuje „najväčšiu výzvu“ pre globálnu bezpečnosť a prosperitu, uviedol britský premiér Rishi Sunak.
Sunak vo svojom prejave v posledný deň summitu skupiny siedmich krajín (G7) v Japonsku povedal: „Čína predstavuje pre globálnu bezpečnosť a prosperitu najväčšiu výzvu súčasnosti. Doma sa správa čoraz autoritárskejšie a v zahraničí čoraz asertívnejšie.“
Britský premiér uviedol, že mocnosti G7 si veľmi jasne uvedomujú riziko, ktoré Čína predstavuje. „V rámci skupiny G7 existuje jednoznačná zhoda a jednota, najmä pokiaľ ide o uvedomovanie si systematickej výzvy, ktorú Čína predstavuje pre svetový poriadok,“ povedal Sunak a dodal: „Je to jediná krajina, ktorá má prostriedky a zámer zmeniť svetový poriadok.“
„Ako skupina G7 budeme spolu s ďalšími krajinami spoločne pracovať na tom, aby sme sa zbavili rizík a zraniteľnosti v dodávateľských reťazcoch, a aby sme prijali potrebné opatrenia na ochranu pred nepriateľskými investíciami, ktorými sa navzájom nepoškodíme,“ povedal Sunak.
Politik tiež uviedol, že vedúci predstavitelia skupiny G7 diskutovali o tom, ako „zabezpečiť, aby technológie, ktoré sú dôležité pre našu bezpečnosť, neunikli do Číny“.
„Spolu s G7 podnikáme kroky, aby sme zabránili Číne používať ekonomický nátlak na zasahovanie do suverénnych záležitostí iných štátov.“
Eliminovanie rizík
Po rokovaniach na summite G7 v Hirošime nasledovali komentáre britského premiéra, ktorý sa sústredil nielen na podporu ukrajinského odporu voči ruskej invázii, ale aj na riešenie problémov, ktoré predstavuje režim Čínskej komunistickej strany (ČKS).
V spoločnom vyhlásení vydanom v sobotu vedúci predstavitelia G7 uviedli: „Cieľom našich politických prístupov nie je poškodiť Čínu, ani sa nesnažíme zmariť jej hospodársky pokrok a rozvoj. Neprerušujeme styky, ani sa neuzatvárame.“
Lídri však uviedli, že na zabezpečenie ekonomickej odolnosti je potrebné „znižovanie rizík a diverzifikácia“, a dodali, že krajiny G7 „znížia nadmernú závislosť“ od Číny vo svojich kritických dodávateľských reťazcoch.
Uviedli tiež, že mocnosti G7 budú „čeliť nekalým praktikám, ako je nezákonný prenos technológií alebo zverejňovanie údajov“ a chrániť niektoré vyspelé technológie, ktoré by mohli byť zneužité na ohrozenie národnej bezpečnosti.
Vo vyhlásení sa opätovne potvrdila potreba mieru v Taiwanskom prielive a Čína bola vyzvaná, aby vyvíjala tlak na Rusko k ukončeniu jeho agresie na Ukrajine.
Epochálna výzva
Podľa aktualizácie britskej zahraničnej politiky sa Čína teraz považuje za „epochálnu výzvu“ oproti pôvodnej „hrozbe“, ako ju definoval Sunak počas svojej minuloročnej kandidatúry na vedúcu pozíciu.
On aj minister zahraničných vecí James Cleverly odmietli rétoriku vedenia studenej vojny s Čínou a tvrdili, že táto ázijská krajina zohráva významnú úlohu v globálnych záležitostiach. Minulý týždeň vyšlo najavo, že Sunak tiež ustúpil od svojho predvolebného sľubu zakázať všetky Konfuciove inštitúty v Spojenom kráľovstve.
Hovorca z Downing Street uviedol, že vláda berie na vedomie „obavy zo zámorských zásahov“ do sektora vysokoškolského vzdelávania a podniká kroky na zrušenie všetkého štátneho financovania Konfuciových inštitútov v Spojenom kráľovstve. Uviedol však, že vláda v súčasnosti usudzuje, že „by nebolo vhodné ich zakázať“.
Sunakova predchodkyňa Liz Trussová, ktorá nedávno navštívila Taiwan, uviedla, že inštitúty „by mali byť okamžite zatvorené“. Trussová uviedla, že nie je na Západe, aby si vyberal, či chce byť v studenej vojne, pretože Peking si „už vybral“.
Bývalá premiérka varovala britskú vládu pred budúcou integráciou s čínskou ekonomikou a vyzvala na vytvorenie „ekonomického NATO“ podľa vzoru Koordinačného výboru pre mnohostranné kontroly vývozu, neformálnej organizácie západného bloku, ktorá počas studenej vojny koordinovala embargá proti sovietskemu bloku.
Preklad a redakčná úprava pôvodnej správy: Ondřej Horecký a LS.
