Žena s dyslexiou vybudovala domácu knižnicu s 33 000 detskými knihami, ktorú môže navštíviť každý
„Keď mám málo peňazí, kupujem si knihy,“ povedal raz holandský filozof Desiderius Erasmus.
Erasmus by pravdepodobne našiel spriaznenú dušu v Bonnie Andersonovej, bývalej triednej učiteľke a poradkyni pre domáce vzdelávanie z Minnesoty. Možno by len trochu žiarlil. To preto, že Andersonovej súčasná zbierka kníh má približne 33 000 zväzkov detskej literatúry, čo je také veľké množstvo, že si s manželom Johnom k domu pristavili knižnicu, aby ich mohli uskladniť.
Rastúca láska ku knihám
Skutočnosť, že Andersonovú vôbec baví čítať, je sama o sebe malý zázrak, keďže v detstve bojovala s dyslexiou. Milujúca a starostlivá matka však bola jedným z faktorov, ktorý Andersonovej pomohol túto prekážku prekonať. „Moja mama veľmi podporovala čítanie,“ povedala a poznamenala, že ju mama často brávala na rozprávky do malej knižnice v ich mestečku v severozápadnej Iowe.
Tieto prvé zárodky čítania prepukli, keď pani Andersonová absolvovala vysokoškolský kurz detskej literatúry. „Mala som profesora, ktorý mal… asi tak 90 rokov… a učil o detských knihách zo začiatku storočia,“ povedala. „Všetko som si zapísala!“
Andersonovej záľuba v zbieraní kníh sa prejavila, keď sa vydala za pána Andersona a založili si rodinu. Vstúpila do rôznych knižných klubov a kupovala pre svojich chlapcov knihy v papierovej väzbe, ale čoskoro prešla na nákup kníh v tvrdej väzbe kvôli ich odolnosti. Dnes zbiera veľa starých diel detskej historickej literatúry.
Budovanie domácej knižnice
Koncom 90. rokov sa zbierka Andersonovej rozrástla natoľko, že sa manželia rozhodli postaviť prístavbu k svojmu domu. V skutočnosti sa to začalo túžbou pána Andersona po stolárskom obchode, ako pani Andersonová rýchlo poznamenala, a pretože chcela, aby to mal trochu bližšie a nebol stále vonku v obchode, rozhodli sa pristaviť obchod aj knižnicu.
„Naša nová prístavba bola od cesty vzdialená 25,6 metra,“ vysvetlil pán Anderson, ale územné obmedzenia vyžadovali, aby bola prístavba vzdialená 27,4 metra, a tak sa manželia Andersonovci obrátili na mestskú radu so žiadosťou o výnimku. Keď sa rada konečne zaoberala ich prípadom, jeden z jej členov povedal: „Vidím, že tu chcú postaviť knižnicu, a ja hovorím, že kto chce postaviť knižnicu, nech ju postaví!“
Pán Anderson je z veľkej časti stolársky samouk a väčšinu práce vykonal sám, pričom prácou strávil približne 10 rokov. „Jedným zo skutočných dôvodov, prečo mnohí stolári radi pracujú s drevom, je, že si môžu kúpiť viac nástrojov!“ zasmial sa a priznal, že si ich kúpil niekoľko, aby si mohol postaviť knižnicu a obývačku so schodiskom vedúcim do podkrovia na spanie, v ktorom sa nachádzajú ďalšie knihy. „Neviem si spomenúť, ktorý priestor je väčší,…Bonnina knižnica alebo môj obchod,“ povedal pán Anderson s posmešnou zábudlivosťou.
Jedným z jedinečných prvkov ich knižnice sú tajné dvere do knižnice v podkroví, ktoré sa otvárajú do malej kúpeľne. „To bola najťažšia vec, akú som kedy musel urobiť,“ povedal Anderson a dodal, že uhol, hrúbka a hmotnosť otočnej knižnice patrili k najväčším výzvam. „Spýtal sa ma: Chceš tam mať skutočné knihy, Bonnie?” spomína pani Andersonová. „Áno, chcem tam skutočné knihy.“
Nákup najlepších kníh
Otočná knižnica je obľúbená u ľudí, ktorí sa prídu k pani Andersenovej pozrieť. Poradkyňa v oblasti domáceho vzdelávania ponúka svoju knižnicu na používanie rodinám. „Za celý čas, čo to robím, sa stratila len jedna [kniha]… a to dieťa si to uvedomilo, zarobilo peniaze a nahradilo ju,“ povedala a hrdo dodala: „Takéto rodiny mám.“
Na jej policiach je väčšinou americká historická beletria a literatúra faktu, ale má aj sekciu zameranú na západnú civilizáciu. Andersonová ich usporiadala chronologicky od roku 1620 až po minulé storočie, aby deťom pomohla zaradiť ľudí a udalosti do historického kontextu. Rada ich používa ako doplnok k učebniciam dejepisu, ktoré rodiny môžu používať. „Mám jednu pre mladšie dieťa, jednu pre stredné dieťa a dokonca jednu pre stredoškoláka alebo mamu či otca. Potom sa pri stole podelia o to, čo sa dozvedeli.“
„Na historickej beletrii je toľko dobrých vecí,“ vysvetlila. „Ak čítate len fakty, nedostanete sa k žiadnym pocitom alebo emóciám, ktoré sa skutočne odohrávajú v živote osoby, o ktorej čítate.“
Andersonová do svojich kníh vnáša zmyslové vnemy vďaka vkusne zvoleným dekoráciám, medzi ktorými nechýbajú plyšové zvieratá, figúrky a iné spomienkové predmety týkajúce sa rôznych historických období. „Myslím, že to len prispieva k zaujímavej knižnici,“ povedala.
Jej láska ku knihám ju priviedla aj k vytvoreniu časovej osi historických kníh s obrázkami. Tie predáva vo svojom malom domácom obchode spolu s duplikátmi kníh, ktoré má vo svojej osobnej knižnici. Keďže mnohé z jej odporúčaných kníh sú staršie diela, často obchádza antikvariáty a garážové výpredaje – dokonca aj na cestách -, aby našla skryté klenoty, ktoré sa už nevydávajú, aby si ich mohli vychutnať aj dnešné rodiny.
Priznala však, že je čoraz ťažšie nájsť staré dobré knihy, najmä preto, že mnohé knižnice ich vyraďujú. Preto navrhuje rodinám, aby chodili do knižnice a využívali medziknižničnú výpožičnú službu. „Ak to urobíte a požiadate o knihu, tá kniha sa zachráni namiesto toho, aby sa vyhodila,“ povedala, „pretože… necháte tieto staré knihy kolovať.“
Keď sa Andersonová vydá na pátranie po starých knihách, je obzvlášť nadšená, keď nájde knihu Genevieve Fosterovej. Odporúča aj knihy od D’Aulaireovcov a Lois Lenskiovej. „Detstvo slávnych Američanov [je séria], ktorej pevne verím,“ povedala s tým, že „tie staré sú tie najlepšie… tie, ktoré majú slovník, časovú os a ďalšie knihy, ktoré by ste si mohli prečítať.“
Andersonová plánuje svoju knižnicu jedného dňa predať a trvá na tom, že jeden šťastlivec ju získa celú. Niektorí potenciálni kupci sú už na zozname. Dovtedy však ona a Anderson pozývajú ostatných, aby si ju užili, a vyzývajú ľudí, aby ich kontaktovali na adrese [email protected] a buď si knižnicu prezreli, alebo si vyzdvihli časovú os so zoznamom kníh, alebo si prezreli ich obchod s použitými knihami.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
