Štvrtok 19. septembra, 2024
Na snímke premiér SR Robert Fico (Smer-SD) počas brífingu po rokovaní 8. schôdze vlády SR v stredu 6. decembra 2023 v Bratislave. (Foto: TASR - Martin Baumann)

Nikomu, kto je dnes vo väzení, sa nebudú odpúšťať ani skracovať tresty, jedine ak zanikne trestnosť činu

Nikomu, kto dnes sedí vo výkone trestu odňatia slobody, sa nebudú odpúšťať ani skracovať tresty. Do úvahy to prichádza len vtedy, ak zanikne trestnosť činu. Premiér Robert Fico (Smer-SD) to uviedol v súvislosti so zmiernením trestných sadzieb niektorých ekonomických a drogových trestných činov, ktoré v stredu schválila vláda. Dodal, že žiadna z mediálne citlivých politických vecí nebude návrhom zákona dotknutá.

„Prechádzame z represívneho charakteru trestného práva na restoratívny charakter. Jednoducho chceme, aby predovšetkým bola nahradená škoda, aby sa obeť trestného činu dostala k svojim právam,“ vyhlásil premiér.

Poukázal napríklad na nezmyselné prípady z minulosti, keď za „debničku“ jabĺk či úplatok 200, 300 eur išiel niekto do väzenia na tri roky.

Premiér priblížil, že k zmierneniu trestných sadzieb pristúpili po vzore iných krajín, ako sú Rakúsko, Nemecko. Tresty však budú podľa neho stále vyššie ako v iných krajinách.

Ako podotkol, na rozdiel od iných krajín nie je v schválenej novele mechanizmus, umožňujúci prehodnocovanie už právoplatne uložených trestov.

Pri drogových trestných činoch sa má jasne rozlišovať, či sa droga používa na osobný účel, alebo či sa s ňou obchoduje.

Novela má aplikovať aj nález Ústavného súdu SR, podľa ktorého nemôže byť trest prepadnutia majetku obligatórny.

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) spresnil, že trestné sadzby vláda upravila tak, aby mal sudca možnosť rozhodnúť od najnižšej až po najvyššiu hranicu, teda individualizovať trest. Zároveň sa majú viac používať alternatívne tresty, ako sú domáce väzenie, verejnoprospešné práce či finančné tresty. Poukázal na to, že návrat páchateľov, ktorí sú vo väzení viac ako päť rokov, do spoločnosti je komplikovaný a je veľký predpoklad, že budú znova páchať trestnú činnosť.

Navýšiť by sa mala aj možnosť finančnej pokuty až na tri milióny eur. „Čiže tie finančné sankcie, ktoré bude možné uložiť jednotlivým páchateľom za majetkovú ekonomickú trestnú činnosť, sú tak vysoké, že alternujú odstrašujúci účinok trestného práva z hľadiska trestu odňatia slobody,“ skonštatoval Susko.

Minister tiež potvrdil zmeny v ustanoveniach o spolupracujúcich obvinených, ako aj zámer stransparentniť uzatváranie dohôd o vine a treste. Vláda si osvojila aj návrh, ktorý už bol predmetom legislatívneho procesu, predložený v súvislosti s prípadom vraždy v Dubnici nad Váhom.

SAK víta návrh zmien trestných sadzieb, upozorňuje na spôsob ich prerokovania

Slovenská advokátska komora (SAK) víta navrhované úpravy trestných sadzieb, no kritizuje zámer prerokovať novelu Trestného zákona v skrátenom konaní. Podľa SAK však obsahuje aj úpravy, na ktoré dlhodobo tlačila veľká časť odborníkov z radov sudcov, prokurátorov, advokátov i akademickej sféry.

„Navrhované zníženie trestných sadzieb by Slovensko podľa nášho názoru významným spôsobom priblížilo k európskym štandardom. Súčasne platí, že aj po takejto zmene trestných sadzieb by bol slovenský Trestný zákon stále relatívne prísnejší v porovnaní s inými krajinami EÚ,“ uviedli z mediálneho odboru SAK.

Komora upozornila, že prísne trestné sadzby viedli k mnohým anomáliám v trestnom práve. Výsledkom sú podľa nej preplnené väznice, takmer rekordný počet väznených osôb na počet obyvateľov a nedostatočné výsledky z hľadiska nápravy odsúdených a prevencie kriminality. Tiež sa domnieva, že neodôvodnene vysoké trestné sadzby mohli byť v minulosti zdrojom korupcie a opakovaného zneužívania moci.

SAK však nesúhlasí s prerokovaním tak zásadných zmien základného kódexu trestného práva v skrátenom legislatívnom konaní. Ako uviedla, jeho zmeny by vždy mali byť riešené štandardnou formou. Oceňuje však, že Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR prizvalo zástupcov komory ku konzultáciám k niektorým častiam novely.

M. Kolíková: Vládna novela vážne naruší celý trestnoprávny systém

Vládna novela Trestného zákona vážne naruší celý trestnoprávny systém, je to riziko pre právny systém na Slovensku. Skonštatovala to exministerka spravodlivosti a poslankyňa Národnej rady (NR) SR Mária Kolíková (SaS). Upozornila pritom, že novela nie je len o zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Okrem iného namietala snahu prerokovať návrh v skrátenom legislatívnom konaní, pričom neprešiel klasickým pripomienkovaním.

„To, čo sa teraz deje, nie je len o špeciálnej prokuratúre. Dali sme napospas osudu bezpečnosť nás všetkých a nechávame priestor pre zločinnosť,“ povedala Kolíková. Zároveň sa podľa nej rezignovalo na boj s korupciou. Poznamenala, že novela má zmeniť hranicu pri posudzovaní majetkovej trestnej činnosti z 266 na 700 eur. Znamená to podľa nej, že všetky skutky, ktoré doteraz patrili pod orgány činné v trestnom konaní (OČTK), budú naďalej nezákonné, no nebudú ich riešiť OČTK, ale priestupkové orgány. Tvrdí, že príslušné rezorty a orgány na to nie sú pripravené.

Namietala aj zmeny, týkajúce sa nahrádzania trestov odňatia slobody alternatívnymi trestami. „Akonáhle ideme trestnými sadzbami dole, do trestného systému zapájame viac iné tresty,“ uviedla s tým, že napriek tomu sa nedáva na probáciu viac prostriedkov a neposilňujú sa kapacity orgánov, ktoré majú dohliadať na riadny výkon alternatívnych trestov. Upozornila na kolaps systému. Novelizáciou sa podľa Kolíkovej vydáva náš trestný systém nielen napospas organizovanému zločinu a korupcii, ale zároveň sa rezignuje aj na to, aby boli trestné skutky riadne stíhané a postihované.

Čo sa týka zrušenia ÚŠP, Kolíková sa obáva prieťahov v konaniach. Ozrejmila, že jednotlivé spisy prokurátorov ÚŠP by sa po schválení zmien mali opätovne prerozdeliť krajským prokurátorom. Nespochybňuje podľa vlastných slov ich čestnosť. Poznamenala však, že ÚŠP a jeho prokurátori sa venovali inej trestnej činnosti a navyše si budú musieť množstvo spisov prokurátori naštudovať nanovo. Tým podľa nej určite dôjde k prieťahom aj v závažných kauzách. Poukázala aj na to, že podľa štatistík bol ÚŠP vo viac ako 90 percentách obžalôb úspešný, a to aj s využitím všetkých opravných prostriedkov.

Prečítajte si aj