Vláda navrhla zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry
Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) sa má zrušiť. Kauzy, ktoré rieši, majú prejsť do agendy krajských prokuratúr. Vyplýva to z návrhu novely Trestného zákona, ktorou sa menia viaceré právne normy. Materiál v stredu schválila vláda. Kabinet zároveň odsúhlasil, aby sa legislatívna zmena prerokovala v skrátenom legislatívnom konaní.
Vláda pri zmene argumentuje odstránením nesúladu v systéme prokuratúry a názorom expertov hodnotiacich aplikačnú prax. „Odborné poznatky z doterajšej činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry nasvedčujú tomu, že súčasné usporiadanie Generálnej prokuratúry SR s osobitnou súčasťou, ktorou je ÚŠP, nie je ideálne a nevyhnutne si vyžaduje štrukturálne zmeny,“ zdôraznilo ministerstvo spravodlivosti ako predkladateľ návrhu.
Cieľom návrhu je preto podľa rezortu nájdenie kompromisu medzi rozporuplnými názormi na existenciu ÚŠP a prijatie takej právnej úpravy, ktorá povedie nielen k zvýšeniu efektivity konania prokuratúry ako celku, nezávislosti prokuratúry na politických vplyvoch a k rešpektovaniu princípov právneho štátu, „ale obstojí aj pri zmene vládnej garnitúry“.
Právomoc nad vyšetrovaním trestnej činnosti patriacej do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu má prejsť do pôsobnosti krajských prokuratúr, dohľad nad ich činnosťou Generálnej prokuratúre SR. „Krajské prokuratúry disponujú dostatočným, nestranným a odborne zdatným prokurátorským stavom,“ zdôraznil rezort spravodlivosti.
Návrh novely trestného zákona takisto rozširuje možnosti individualizácie trestu s ambíciou zlepšiť podmienky pre ukladanie primeraných trestov súdmi v jednotlivých prípadoch, „najmä s prihliadnutím na okolnosti spáchaného trestného činu, osobu a pomery páchateľa, a to najmä zavedením dostatočného rozsahu dolnej a hornej hranice sadzieb trestu odňatia slobody a posilnením možnosti ukladania alternatívnych trestov“.
Viac sa majú používať najmä peňažné tresty a tresty domáceho prostredia, úprava reaguje aj na preplnenosť slovenských väzníc a poznatky, že trest odňatia slobody nesmeruje k efektívnej resocializácii páchateľov a neodradzuje ich od prípadnej recidívy.
Návrh novely tiež zmierňuje neprimerane prísne sankcie pri niektorých druhoch trestných činov s ohľadom na spoločenskú nebezpečnosť jednotlivých trestných činov, konkrétny chránený záujem a jeho význam. „Zosúlaďujú sa trestné sadzby pri niektorých trestných činoch a odstraňujú sa neodôvodnené rozdiely a nesystémové nastavenie niektorých trestných sadzieb. Upravujú sa hranice škody tak, aby to zodpovedalo aktuálnej spoločensko-ekonomickej situácii a jej predpokladanému vývoju v najbližšej dobe, a to najmä s prihliadnutím na historickú, súčasnú a očakávanú infláciu,“ dodáva rezort v dôvodovej správe.
Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) sa nedá opraviť. Po rokovaní vlády to uviedol premiér Robert Fico (Smer-SD) v súvislosti s rušením Úradu špeciálnej prokuratúry. Za svojím rozhodnutím si stojí. Je pripravený spolu s ministrom spravodlivosti Borisom Suskom (Smer-SD) obhajovať návrh v parlamente
Je potrebné dostať ÚŠP pod kontrolu Generálnej prokuratúry (GP) SR tak, ako to vždy malo byť, povedal Fico. Privítal vyjadrenie GP, že je pripravená zvládnuť mnohé špeciálne prípady, ktorými sa ÚŠP zaoberala. „ÚŠP sa jednoducho nedá opraviť. Lipšic tam vošiel ako losos z mora, vytrel sa na tom úrade a zanechal tam po sebe desiatky podobných prokurátorov, ako je on. Preto je tento úrad v podstate nenapraviteľný,“ povedal premiér. Tvrdí, že špeciálna prokuratúra prispievala k porušovaniu ľudských práv, dokazujú to napríklad nálezy Ústavného súdu SR či rozhodnutia Najvyššieho súdu SR.
Dôvodom zrušenia ÚŠP je podľa ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer-SD) jeho systémové zaujatie. Situáciu v úrade nebolo možné vyriešiť len personálnymi zmenami. „Systémová zaujatosť je právny pojem, ktorý znamená, že ak je zaujatý vrcholný predstaviteľ nejakej inštitúcie, tak jeho podriadení sú takisto zaujatí, pretože majú tendenciu rozhodovať v prospech svojho nadriadeného tak, aby bol spokojný,“ povedal Susko.
Prokurátori ÚŠP podľa Fica nikam neodchádzajú. Rozhodne sa o ich pôsobení, či ostanú na GP priamo alebo pôjdu na krajské či okresné prokuratúry. Doplnil, že Špecializovaný trestný súd ostáva súčasťou súdnictva.
Susko si nemyslí, že krajskí prokurátori sú menej erudovaní na to, aby zvládli vyšetrovanie trestných činov spod ÚŠP. Takisto aj v súčasnosti vyšetrujú ekonomické trestné činy v obrovských výškach a nemajú s tým podľa ministra žiadny problém.
KDH odmieta zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a zmeny v Trestnom zákone
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) odmieta zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry a narýchlo ušitú zmenu Trestného zákona. Predseda KDH Milan Majerský to uviedol v reakcii na vládou schválené legislatívne zmeny.
„To, že sa vláda snaží účelovo presadiť tieto zmeny v skrátenom legislatívnom konaní netransparentným spôsobom je podľa KDH neprípustný zásah do fungovania právneho štátu a právnej istoty na Slovensku,“ zdôraznil.
Trestná politika štátu si podľa jeho slov vyžaduje širokú celospoločenskú diskusiu a v zásadných otázkach aj zhodu naprieč politickým spektrom. „Vláda pokútnym spôsobom a bez dostatočných odborných argumentov ruší inštitúciu, ktorá 20 rokov úspešne bojuje s organizovaným zločinom,“ povedal na margo špeciálnej prokuratúry.
Majerský doplnil, že KDH je rázne proti spôsobu a forme vládnej politiky, ktoré znižujú schopnosť štátu efektívne bojovať s korupciou a organizovaným zločinom a zabezpečovať spravodlivosť pre občanov.
S. Jakubčík: ÚŠP za takmer 20 rokov svojej činnosti ukázal svoje opodstatnenie
Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) za takmer 20 rokov svojej činnosti ukázal svoje opodstatnenie a to najmä pri stíhaní mimoriadne závažnej trestnej činnosti. Zrušenie špeciálnej prokuratúry by malo závažné dôsledky aj na činnosť krajských prokuratúr. Uviedol to predseda Rady prokurátorov Stanislav Jakubčík.
„Zatiaľ som nezaznamenal serióznu odbornú diskusiu, ktorá by odôvodňovala zrušenie úradu v odbornej rovine. Prezentované dôvody na zrušenie úradu sú politického charakteru a aj konečné rozhodnutie, či úrad zachovať alebo nie, bude politické,“ podotkol.
Nie je podľa jeho slov odôvodnené pochybovať o odbornej spôsobilosti prokurátorov krajských prokuratúr, ale zrušenie ÚŠP by malo závažné dôsledky na ich činnosť. „Nateraz nemajú vytvorené podmienky na prebratie enormného množstva mimoriadne závažných trestných vecí z kapacitného hľadiska, keďže tie sa už teraz zaoberajú závažnou kriminalitou, ktorá nespadá do rámca pôsobnosti ÚŠP,“ dodal pre TASR s tým, že nezaznamenal ani serióznu diskusiu o vplyve zrušenia úradu na činnosť krajských prokuratúr.
„Zrušenie ÚŠP bez reorganizácie Špecializovaného trestného súdu a vytvorení regionálnych pobočiek súdu by malo za následok, že prokurátori krajských prokuratúr by museli z dôvodu účasti na úkonoch súdneho konania cestovať aj stovky kilometrov (napríklad vzdialenosť z Košíc do Pezinka predstavuje 487 kilometrov),“ upozornil s tým, že by išlo aj o úkony v rámci prípravného konania.
„Napríklad pri rozhodovaní o vzatí obvineného do väzby, ponechaní vo väzbe a podobne, kde sa, navyše, pohybujú v striktných zákonných lehotách, v rámci ktorých sa musia nielen rozhodnúť, ale príslušný návrh v lehote doručiť aj Špecializovanému trestnému súdu,“ doplnil Jakubčík. Rada prokurátorov sa však podľa jeho slov nevyhýba diskusii o rámci pôsobnosti ÚŠP, ktorá sa viedla už v minulosti.
Rada prokurátorov SR neskôr vo svojom vyhlásení uviedla, že zásadne nesúhlasí so zvoleným legislatívnym postupom zrušiť ÚŠP a presunúť jeho agendu na krajské prokuratúry. Vyjadrila presvedčenie, že zrušenie ÚŠP by viedlo k oslabeniu boja proti závažnej organizovanej kriminalite a korupcii. Závažný dosah na systém fungovania trestnej spravodlivosti bude mať podľa Rady prokurátorov SR aj legislatívna zmena Trestného zákona a Trestného poriadku, ktorú nebolo možné pripomienkovať.
PS hovorí v súvislosti so zámerom zrušiť ÚŠP o naplnení najhoršieho scenára
Opozičné Progresívne Slovensko (PS) hovorí v súvislosti s vládnym zámerom zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) o naplnení najhoršieho scenára. Šéf PS a podpredseda parlamentu Michal Šimečka opätovne avizoval podanie ústavnej sťažnosti.
Kritizoval, že legislatíva má byť prijatá v skrátenom legislatívnom konaní. „Skrátené legislatívne konanie je jasne protiústavné. Je to absolútne vylúčenie demokratickej diskusie, parlamentnej opozície, odbornej verejnosti. Ústavné súdy takéto postupy opakovane hodnotia ako neprípustné,“ zdôraznil Šimečka. Ako podotkol, robí sa tak cez prílepok – zmenou Trestného zákona.
Existencia ÚŠP sa podľa neho osvedčila pri stíhaní korupcie na najvyšších miestach a vláda ho ruší s cieľom dosiahnutia beztrestnosti a pomsty. Upozornil, že právomoci nad vyšetrovaniami zásadných káuz chce vláda vrátiť krajským prokuratúram a dohľad nad nimi dať generálnemu prokurátorovi SR. Kritizoval tiež navrhované znižovanie trestných sadzieb za niektoré korupčné a majetkové trestné činy.
„Podáme tiež avizovanú ústavnú sťažnosť, máme na to potrebných 32 poslancov. Odmietli sme sa prezentovať na schôdzi a budeme argumentovať v rozprave. A proti tomuto brutálnemu zásahu do právneho štátu a spravodlivosti na Slovensku budeme protestovať aj vo verejnom priestore,“ dodal s tým, že miesto, čas a formu protestu PS oznámi po koordinácii s ďalšími opozičnými stranami.
Protiústavné sú podľa Šimečku aj vládou schválené legislatívne zmeny v súvislosti s ochranou oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Aj v tomto prípade chcú progresívci podať sťažnosť na Ústavný súd SR.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
