T. Drucker: Výsledky slovenských žiakov v meraní PISA 2022 sú tragické
Výsledky 15-ročných slovenských žiakov v medzinárodnom testovaní PISA 2022 sú tragické. V rizikovej skupine sa v oblasti čitateľskej gramotnosti ocitlo vyše 30 percent žiakov, ktorí nedisponujú základnými čitateľskými zručnosťami. Ešte väčší prepad zaznamenali v matematickej gramotnosti. Uviedol to minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) na utorkovej tlačovej konferencii. Apeloval aj na politikov, aby do diskusie o školstve nevnášali zástupné témy a kultúrno-etické vojny. Upozornil na riziká znižujúcej sa schopnosti žiakov čítať s porozumením.
„Za problém nemôže nikto iný, žiaden iný štát, ani svetové sprisahanie, je to problém nás, Slovenskej republiky. Je to naša národná tragédia a dôvodom je dlhodobé zanedbávanie financií a priorít školstva,“ vyhlásil Drucker. Zdôraznil, že práve čitateľská gramotnosť je potrebná, aby žiaci dokázali uspieť v ďalšom vzdelávaní a iných predmetoch. Vidí v tom súvis aj so zhoršovaním sa v matematickej gramotnosti. Minister hovorí o výraznom zhoršení oproti predchádzajúcemu testovaniu.
Upozornil, že zmeny v školstve nie je vidno ihneď. Vo vedení Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVŠ) SR preto do budúcna nechce prinášať veľké reformy, ale dbať na pretavenie zmien do praxe. Teší ho spustenie kurikulárnej reformy. Netreba podľa neho veľmi meniť obsah vzdelávania, ale spôsob učenia. Zdôraznil, že deti musia chápať problematiku, ktorú preberajú.
Vedúca oddelenia hodnotenia a monitorovania vzdelávania Ivana Pichaničová doplnila, že v matematickej gramotnosti zaznamenali žiaci ešte väčší prepad ako v čitateľskej, a to o 22 bodov. „Prepad je asi najväčší zo všetkých testovaných krajín,“ uviedla. Slovensko sa celkovo v meraní ocitlo pod priemerom krajín OECD. Zhoršený celkový výsledok podľa nej vyplýva aj zo zvýšenia počtu žiakov v rizikovej skupine, ktorí nedosahujú ani základné očakávania pre dané oblasti.
Percentuálny podiel slovenských žiakov v rizikovej skupine sa zvýšil v matematike o 8,2 percentuálneho bodu, v čítaní o štyri a v prírodných vedách o 1,4 percentuálneho bodu. V prípade matematickej a čitateľskej gramotnosti je rozdiel podľa rezortu štatisticky významný.
Pichaničová priblížila, že okrem testovania so žiakmi robili aj dotazníky, týkajúce sa vzťahu k matematike. Záverom je, že lepšie výsledky dosiahli žiaci, od ktorých učitelia vyžadujú aj rozmýšľať nad problémom, vysvetľujú im dôvody a nie ich len mechanicky učia. Za alarmujúce označila, že Slovensko bolo spomenuté ako krajina s najväčším vplyvom socioekonomického zázemia žiakov na výsledky. „U nás má žiak zo sociálne znevýhodneného prostredia oveľa menšie a takmer žiadne šance sa posunúť vo svojej kariére,“ podotkla.
V súvislosti s nízkou schopnosťou čítať s porozumením upozornila riaditeľka Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie Janette Motlová, že deti sú aj viac frustrované, častejšie vyhorené, častejšie podliehajú depresiám, sú vyčerpanejšie a prestávajú mať záujem aj o školu. Vyplýva to podľa nej z toho, že keď nedokážu čítať s porozumením a extrahovať informácie z textu, majú problém pracovať s každým iným predmetom. Upozornila, že pri duševnom zdraví treba dbať na prevenciu a rýchlejšie vedieť reagovať na novo sa vynárajúce potreby detí.
Na Slovensku sa na testovaní globálnych kompetencií zúčastnilo vyše 5800 15-ročných žiakov všetkých typov škôl. Konalo sa na 292 školách.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
