Mikuláš bol patrónom chudobných i detí, sviatok sa spája s tradíciou darčekov
Život svätého Mikuláša (Mikuláša z Myry) je opradený množstvom legiend, je však známe, že bol pomocníkom chudobných a chorých a tiež ochrancom detí, čo pripomína dnešný zvyk, že práve tí najmenší a najmladší sú 6. decembra obdarovaní darčekmi a sladkosťami. Tento dátum pripomína úmrtie jedného z najobľúbenejších svätcov 6. decembra 345 (podľa niektorých zdrojov 352).
Nicholas sa narodil 15. marca 270 (podľa niektorých zdrojov 280 alebo 286) v prístavnom starogréckom meste Patara na juhozápade dnešného Turecka. Dnes je to obľúbené letovisko so známou piesčitou plážou. Pochádzal z bohatej rodiny, otec bol obchodník, matka bola sestrou biskupa.
Práve on vysvätil mladého Mikuláša za kňaza a keď v Patare postavil kláštor, určil ho za jeho predstaveného. Mikuláš pomáhal chudobným, no chcel zostať v anonymite. Práve z tohto obdobia pochádza legenda, podľa ktorej sa istá rodina z Patary ocitla vo finančnej tiesni. Hrozilo, že tri dcéry dotyčného budú musieť zarábať peniaze prostitúciou. Mikuláš im vložil do okna peniaze na veno, čím ich uchránil pred týmto osudom. Takisto mal klásť drobné dary a peniaze do okien ďalších rodín, ktoré to potrebovali.
Mikuláš sa vydal na cestu do Svätej zeme, aby sa poklonil na svätých miestach. Mal v pláne odísť do púšte a oddávať sa osamote modlitbám, no vrátil sa do rodného mesta a neskôr ho vymenovali za biskupa v neďalekej Myre (dnešný turecký Izmir).
Aj ako biskup žil skromne a asketicky. Neochvejnú vieru preukázal počas prenasledovania kresťanov rímskym cisárom Diokleciánom, keď bol uväznený a mučený. Na slobodu sa dostal vďaka Milánskemu ediktu Konštantína Veľkého, ktorý zaručoval slobodu vyznania pre všetky náboženstvá v Rímskej ríši. Do svojho úradu sa vrátil v roku 313 a v roku 325 sa údajne zúčastnil na prvom Nicejskom ekumenickom koncile.
Za dátum Nicholasovho úmrtia sa považuje 6. december v období rokov 345 až 352. Pochovali ho v jeho biskupskom sídle v Myre.
Už bohoslužobné knihy z 9. storočia ho uvádzajú ako svätca. Veľkú úlohu pri rozširovaní úcty svätého Mikuláša zohrali apoštoli Cyril a Metod. Jeho obľúbenosť rástla v byzantskom svete, talianski kupci ho považovali za patróna námorníkov a moreplavcov.
Práve oni sa po mohamedánskej invázii do Myry (po roku 1034) rozhodli telesné ostatky svätého Mikuláša previezť do talianskeho mesta Bari. Tam boli 9. mája 1087 uložené v chráme svätého Jána Krstiteľa a neskoršie ich preniesli do novovybudovaného chrámu zasvätenému svätému Mikulášovi. Pápež Urban II. v roku 1089 ustanovil na 9. máj sviatok prenesenia ostatkov svätého Mikuláša. Mesto Bari sa stalo centrom úcty svätého Mikuláša.
V stredoveku sa úcta k tomuto svätému rozšírila do všetkých častí Európy, stal sa patrónom Ruska, Grécka, Lotrinska, Sicílie a takisto detí, námorníkov, slobodných dievčat a obchodníkov. V Európe mu boli zasvätené tisícky chrámov.
Oddanosť k Mikulášovi sa neskôr oslabila v protestantských krajinách Európy okrem Holandska, kde mal meno Sinterklaas. Holanďania preniesli povedomie o svätcovi aj do Ameriky, kde sa ujalo jeho pomenovanie Santa Claus.
So sviatkom 6. decembra sa spája zvyk, podľa ktorého Mikuláš so sprievodom, obvykle s čertom a anjelom, chodí po dedine či po meste a nosí deťom darčeky.
Takisto sa s 6. decembrom spájajú aj pranostiky, napríklad „Na svätého Mikuláša už je zima celá naša“. Práve v tomto roku podľa predpovedí počasia príde v tento deň ďalšia vlna sneženia a na väčšine Slovenska by malo panovať zimné počasie.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
