Vysokoškoláci v Číne musia robiť podradnú prácu a čeliť nezamestnanosti. Podnieti to revolúciu?
Čínska ekonomika je v útlme a nezamestnanosť mladých ľudí je rekordne vysoká. Vyše 20% uchádzačov o zamestnanie vo veku 16 – 24 rokov si nemôže nájsť prácu.
Akoby sme sa vrátili ku katastrofálnej kultúrnej revolúcii 60. a 70. rokov minulého storočia, Si Ťin-pching teraz hovorí absolventom vysokých škôl, aby „vydržali utrpenie“. Nedávno zablahoželal študentom poľnohospodárstva k tomu, že si „sami hľadajú ťažkosti“ tým, že „idú na polia a do dedín riešiť živobytie ľudí“.
Len prostredníctvom boja a obetavosti môže mládež spraviť Čínu silnou, ako tvrdia popredné komunistické médiá.
Obetí je pritom hojne. Takmer tretina nedávno prijatých pracovníkov v továrenských halách jednej čínskej tabakovej spoločnosti má vysokoškolské a postgraduálne vzdelanie. „Propagandistická mašinéria strany dnes šíri príbehy o mladých ľuďoch, ktorí si slušne zarábajú na živobytie rozvážaním potravín, recykláciou odpadu, zakladaním stánkov s jedlom, rybolovom a poľnohospodárstvom,“ píše The New York Times. Je to forma ich oficiálneho podkopávania.
Zdá sa, že „zbabrané“ kariéry absolventov po celej Číne Si Ťin-pchingovi neprekážajú. Jeho otec to dotiahol až na vicepremiéra, až kým ho Mao Ce-tung vyhnal do továrne. Červené gardy Siovho otca zbili, vypočúvali a vystavovali na nákladnom aute ako odsúdeniahodný príklad.
Siova matka svojho syna udala a jeho sestra bola podľa režimu „prenasledovaná až na smrť“. Si Ťin-pching údajne nosil potupný kužeľovitý klobúk a vydržal sedem rokov vo vyhnanstve na vidieku. Prepadol depresii a normalizačná brutalita, ktorá ho zrejme zlomila, sa teraz paranoidne obracia proti jeho domnelým nepriateľom.
Si Ťin-pching zrejme považuje čínskych absolventov zahraničných univerzít, ktorí si v Číne nemôžu nájsť prácu v kancelárii, za „mäkkých“. Približne 75% absolventov vysokých škôl chce totiž pracovať na pohodlných pracovných miestach v štátnych podnikoch, nie v súkromnom sektore.
Tie však získa len 2,5% uchádzačov o štátnu službu. Zvyšok je rád, keď si nájde prácu v továrni alebo v službách s platom 1 000 dolárov mesačne.
Zásahy proti zahraničným a technologickým firmám v Číne spolu s využívaním obchodu ako zbrane proti krajinám (ako napr. Austrália a Litva) poškodzujú čínske hospodárstvo.
Razantný zákaz výnosného doučovania, ktorý vydala Čínska komunistická strana (ČKS), znamenal pokles pracovných príležitostí pre študentov vysokých škôl. Počet titulov v oblasti vzdelávania a športu vzrástol medzi rokmi 2018 a 2021 o viac ako 20%, kýmdoučovací biznis v hodnote 150 miliárd dolárov režim nezakázal. Mladým absolventom sa ešte viac zúžili už aj tak neradostné vyhliadky a teraz skôr prijímajú zamestnania s nižšími platmi.
Zatiaľ čo absolventi štátom podporovaných odborov ako biológia, letectvo a elektrotechnika sú na trhu práce v mierne lepšej situácii, režim teraz znevýhodňuje sektory nehnuteľností a online technológií, v ktorých je pre čerstvých absolventov ťažké preraziť.
Na sociálnych sieťach panujú obavy a tie sa rýchlo šíria. V reakcii na to režim povzbudzuje miestne samosprávy, aby zamestnávali viac absolventov v nádeji, že otupí prípadné pouličné protesty. Tieto pracovné miesta však musia byť zaplatené z vreciek daňových poplatníkov, čo obmedzuje ekonomický rast.
Vláda nikdy nevynikala v predvídaní ponuky a dopytu, ani vo vytváraní inovácií, ktoré sú bežné v prosperujúcej trhovej ekonomike. Režim tak dusí trhovú sliepku, znášajúcu čínske zlaté vajcia.
Niektorí z dnešných mladých ľudí v Číne sa pridali k hnutiu „lajdákov“, ktorí sa vyhýbajú tvrdej práci a úsiliu kvôli nedostatku príležitostí. Režim toto hnutie nedávno počastoval kritikou v najvyšších straníckych novinách.
Ak by Si Ťin-pching presadil svoj plán invázie na Taiwan, sankcie by zhoršili ekonomiku. Kríza, v ktorej sa dnes Čína nachádza, je spôsobená práve tým, že ČKS sa vydala cestou agresie, a nie cestou priateľstva a mierového obchodu. Bola by v oveľa lepšej pozícii, keby sa vydala mierovou cestou, mala menej protivníkov a viac mäkkej sily vyplývajúcej z jej globálnych rozvojových a obchodných úspechov.
Namiesto toho sa Čína musí potýkať nielen s medzinárodným odporom, ale aj s nestabilitou v rámci vlastných hraníc. Nespokojným a nezamestnaným môže Siova poznámka „o vydržaní ťažkostí“ pripomínať údajný výrok Márie Antoinetty o nespokojných chudobných vo Francúzsku v 18. storočí. Poznámka „nech jedia koláče“ (keď nemajú chlieb) môže byť vymyslenáá. Hospodársky rozmach a kolaps, ktorý vyústil do Francúzskej revolúcie, bol však skutočný a odštartoval sériu vzbúr v Rusku a Číne, ktoré zmenili svet k horšiemu.
Nápravnú revolúciu v Číne, kde sa na Námestí nebeského pokoja nemôžu stretnúť traja ľudia bez toho, aby ich polícia rozohnala, by bolo ťažké uskutočniť. Ale nenásilná revolúcia prinášajúca skutočne reprezentatívnu vládu a trhové hospodárstvo, ktoré by oslobodilo obyvateľov a realizovalo ich demokratické túžby, by bola mezdi ľuďmi určite vítaná.
Demokratická Čína by bola pre svet prínosom, nie hrozbou.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia sa zhodovať s názormi denníka The Epoch Times.
Z anglického originálu preložili Ondřej Horecký a LS.
